V tomto článku vám prinášame prepis rozhovoru so Satyrom z kapely SATYRICON, ktorý na svojom YouTube kanáli uverejnil fínsky metalový portál Chaoszine. Otázky kládol Arto Mäenpää.

Zakladajúci člen a frontman nórskeho black metalového giganta SATYRICON, Sigurd „Satyr“ Wongraven, nie je len jedným z najznámejších hlasov tohto žánru, ale aj jednou z jeho kľúčových postáv. Hudobník narodený v novembri 1975 vedie túto kapelu od roku 1991 a je ústrednou postavou druhej vlny nórskeho black metalu. Počas svojej dlhej kariéry rozvíjal zvuk kapely od surového black metalu až po jej súčasný štýl, ktorý zahŕňa tradičné heavy metalové prvky.

Chaoszine sa s Wongravenom stretol 22. apríla 2025 pred koncertom SATYRICON v Helsinki Ice Hall, kde kapela hrala spolu s ROTTING CHRIST a BEHEMOTH. V rozhovore nás Satyr previedol svojou cestou metalového speváka - od raných experimentov s brutálnym vokálom až po hľadanie vlastného hlasu v žánri, ktorý vyžaduje agresivitu aj autenticitu.

V priebehu rokov čelil Wongraven aj osobným výzvam, ako napríklad nádor na mozgu diagnostikovaný v roku 2015, ktorý ho prinútil prehodnotiť svoj život a hudobné ciele. Napriek tomu si SATYRICON udržali silu a sú jednou z mála originálnych black metalových kapiel z Nórska, ktorým sa podarilo preraziť do mainstreamu a zároveň si zachovať dôveryhodnosť.

Ahoj Satyr a vitaj vo Fínsku. Dnes si povieme niečo o tebe ako metalovom spevákovi. Si pripravený odpovedať na nejaké ťažké ​​otázky?

Ťažké otázky sú v poriadku. Ale ak budú tvrdé a nepríjemné, tak neodpoviem (smiech).

Spomínaš si, kedy si prvýkrát v živote počul tvrdší rock alebo metal?

Je to ten istý starý príbeh. Ako dieťa som mal starších bratrancov a starších susedov, ktorí ma priviedli k tvrdšej hudbe. Boli to BLACK SABBATH, DEEP PURPLE, LED ZEPPELIN, RAINBOW, SCORPIONS z roku 1970, pretože toto bolo okolo rokov 1981 až 1982. Pre tých, ktorí sú príliš mladí na to, aby si to pamätali, alebo z nejakého iného dôvodu nevedia, SCORPIONS bola klasickou hard rockovou kapelou zo 70. rokov a neskôr sa stala skôr baladickou. Takže BLACK SABBATH a DEEP PURPLE boli najdôležitejší, ale aj MOTÖRHEAD a KISS. Potom sme sa v roku 1986 presťahovali z nórskeho vidieka na polostrov hneď vedľa Osla a bol tam jeden starší chlapec, asi o tri alebo štyri roky starší odo mňa, a ten ma priviedol k thrash metalu v podstate druhý týždeň po tom, čo sme sa tam prisťahovali.

Takže kapely z oblasti Bay Area ako SLAYER? (SLAYER nie sú z Bay Area, ale urobili si tam meno hraním koncertov, pozn.red.).

Bola to METALLICA, SLAYER, ANTHRAX, TESTAMENT  a všetky tieto kapely. Mal som iba 6 rokov, keď som sa naozaj začal venovať tvrdej hudbe. Často som bol svedkom reakcií: „Ach, iba 6 rokov.“ Moja odpoveď je, že mám dvoch synov - jeden má 9 a druhý 12 rokov. A záleží na tom, na aké podnety ste vnímaví. Môj mladší syn začal k tejto hudbe prejavovať záujem, keď mal asi 6 rokov. Záleží na tom, aké sú vaše záujmy, ku ktorým ste naklonení. Ak tú hudbu vnímate, tak potrebujete staršieho brata, bratranca, strýka alebo otca, aby vám povedali: „Vyskúšaj toto.“ Mnohé deti povedia len: „Oukej, fajn,“ ale pre niektoré z nich to bude lákavé. Tento druh hudby ma lákal už tak skoro a nasmeroval ma na cestu, ktorá ma priviedla na túto pohovku, kde teraz sedíme a rozprávame sa o mojej hudobnej kariére.

Boli to SLAYER alebo kapely z Bay Area, ktoré ťa priviedli k tomu, že si hudobník?

Nie, boli to určite prvé kapely, ktoré som počul a tie ma prinútili hrať. Boli to BLACK SABBATH, DEEP PURPLE, LED ZEPPELIN, aj IRON MAIDEN boli veľmi dôležití, KISS v určitom období, aj keď som nikdy nebol ich najväčším fanúšikom na svete, ale aj oni boli toho súčasťou. Spomenul som MOTÖRHEAD, ale povedal by som, že giganti 70. rokov - SABBATH, PURPLE, ZEPPELIN boli tí, ktorí ma k tomu naozaj priviedli. A po čase som chcel, aby sa moja hudba stala možno tvrdšou, extrémnejšou. Prvá nahrávka, ktorú som si kúpil za vlastné peniaze bola "Let There Be Rock" od AC/DC. Myslím, že som mal asi sedem rokov, bolo to okolo roku 1982. Potom príde bod, keď sa vám tieto skupiny prestanú páčiť, pretože sa zdajú príliš mäkké a prejdete na extrémnejšie veci, ale neskôr sa k týmto kapelám vrátite. Pre mňa v tom nie je žiadna dráma. Kedysi som bol veľmi oddaný skateboardista a ako sa to stalo? Myslím tým, že môžete skúsiť skateboarding, ale potom uvidíte niekoho, kto robí na skateboarde neuveriteľné veci a len si poviete: „Chcem to skúsiť,“ a urobíte to, čo on. A tak je to aj s hudbou. Môžete byť obklopený muzikou, ale potom je tu niečo, čo znie vo vašich ušiach neuveriteľne a chcete to urobiť sami.

Ako si začínal s extrémnejším typom vokálu? Bolo to napodobňovaním tvojich vplyvov a potom si si našiel vlastný spôsob ako to robiť?

Volalo sa to možno Rebel Records? Myslím, že áno. Každopádne, dnes je tam obchod s oblečením. Je to na rohu pri Grand Hoteli na hlavnej ulici v centre Osla. Tam som si kúpil EP "Emperor's Return" od CELTIC FROST. Na polostrove Nesodden pri Osle, kde som sa v lete 1986 presťahoval bolo kníhkupectvo, kde predávali vinylové platne. Mali tam POSSESSED, VENOM a podobné veci. Existovala rozhlasová relácia, ktorá sa vysielala asi raz týždenne. To sme v období medzi rokmi 1986 až 1988. Počas tejto rozhlasovej relácie som robil to, čo robili všetci fanúšikovia heavy metalu. Zvykli používať kazety a nahrávať si to pre prípad, že tam bude niečo dobré. Veľakrát sa ma pýtali či si pamätám o ktorú skladbu ide, no nepamätám. Ale hrala tam pieseň od BATHORY a len matne si pamätám, ako niekto povedal: "Tu je kapela zo Švédska s názvom BATHORY." Keďže sa táto relácia vysielala v období medzi rokmi 86 a 88, mohlo to byť z albumu „Under the Sign of the Black Mark“ alebo niečo z toho obdobia. Keď som prvýkrát počul extrémny vokálny štýl, nepamätám si, že by som si pomyslel, že je to lepšie alebo horšie. Pre mňa to bolo prirodzené. Nepamätám si pocity typu: „Wow, čo to je?“ Ani to, že by som sa cítil zvlášť priťahovaný alebo zmätený. Pre mňa to jednoducho zapadlo na svoje miesto a dodnes to tak je. Skúšam rôzne vokálne štýly, ale najlepšiu verziu seba samého dosahujem ako black metalový spevák. Pravdepodobne by som bol veľmi priemerný vokalista, keby som spieval „normálnym“ hlasom, ale aj preto, že si myslím, že dobre rozumiem tomu, čo robí black metalové vokály dobrými. Jednou časťou je ovládanie dychu a znalosť toho, ako tento vokálny štýl spievať a znalosť jeho dynamiky. Ako pre textára si myslím, že je to pre mňa jednoduchšie, pretože chápem dôležitosť vyjadrenia emócií, ktoré sa v textoch skrývajú. Keď som párkrát v mojom živote musel spievať texty napísané niekým iným, bolo to náročnejšie, pretože sa s tým nemôžem spojiť rovnakým spôsobom, ako s niečím, čo som napísal sám. Ale aj v rámci rytmiky je dôležité posilniť štruktúru piesne rytmickým spevom. Myslím si, že byť zrozumiteľný je oveľa silnejšie ako naopak. Niektorí ľudia mi povedali: „Počúvam vašu hudbu a je naozaj skvelá, ale nerozumiem ničomu z vokálov. Nerozumiem čo hovoríte.“ A ja len týmto ľuďom poviem: „Neverím vám, absolútne vám neverím.“ Niekedy som zašiel tak ďaleko, že pri niekoľkých príležitostiach som si s tými ľuďmi sadol, zahral im jednu slohu a spýtal sa: „Čo tu spievam?“ Odpoveď: „Neviem.“ „Ale viete, skúste to.“ Pretože to, čo oni urobia je, že keď počujú extrémne metalové vokály, tak do troch sekúnd sa rozhodnú a povedia: „Ničomu nerozumiem.“ Ale ak ma budete počuť spievať, pochopíte čo spievam. A myslím si, že je to dôležitá súčasť. Niečo, čo znie len ako krik, a je to dosť ťažké definovať, mi uberá veľa sily. Takže sa snažím byť rozpoznateľným spevákom.

Myslím si, že si bol vždy dôsledný aj s artikuláciou, čo je tiež veľmi dôležité.

Artikulácia je toho veľkou súčasťou, taktiež rytmus, ale aj to, čo vlastne chcete. Nechcem, aby to pôsobilo len ako krik. Aj keď to nie je melodický vokálny štýl, snažím sa nájsť tón, ktorý sa hodí k riffu. Nemusí to byť ako statická monotónna vec. Pri gitarovom riffe, aj keď sa pohybuje medzi akordovými postupmi, ide o určitú oblasť v ktorej ten riff operuje. A ak len nezmyselne kričíte bez toho, aby ste to brali do úvahy, potom to podľa mňa nefunguje. Uvediem príklad. Myslím si, že Tom Araya je vynikajúci spevák, jeden z najlepších. Podľa mňa ním stále je, ale bolo obdobie, keď možno veľmi uprednostňoval niektoré zo svojich hardcorových vplyvov. Bolo obdobie, kedy počas koncertov SLAYER takmer vo všetkých piesňach monotónne kričal. Bolo to veľmi odlišné od nahrávok. Nerozumel som tomu, pretože som ho mal rád a stále ho mám rád, ale mal niekoľko rokov, kedy bolo všetko len (napodobňuje monotónny spev).

Priveľa čerpal zo svojich vplyvov.

A snažil sa to použiť vo všetkých skladbách. Problémom bolo, že jeho nedostatok intonácie sa k hudbe veľmi nehodil. Pretože aj keď SLAYER nie sú zvlášť melodickí, stále je v tom, čo robia, dostatok intonácie. Intonácia a melódia nie je nevyhnutne to isté. Takže je dôležité sa snažiť urobiť to čo najlepšie. Aká je nálada? Aká je atmosféra? Ale aj tón toho, čo sa deje v gitarovom parte. Nesnažiť sa to nutne napodobňovať, ale spievať spôsobom, ktorý pekne ladí s tým, ako riffy pôsobia na poslucháča.

Black metal je samozrejme dosť extrémny hudobný štýl na spievanie. Trvalo ti dlho, kým si prišiel na správnu techniku? Prichádzal si v začiatkoch o hlas?

Neviem, či som strácal hlas, ale boli to určite únavné výkony. Dnešné výzvy sú iné. Váš prirodzený hlas sa zmení. Myslím si, že pre Jamesa Hetfielda je fyzicky nemožné dosiahnuť, aby jeho hlas znel ako na albumoch „Kill 'Em All“ alebo „Ride the Lightning“. Koľko má rokov? 60? Tak nejak. A nahrával to, keď mal asi 18, 20 alebo 22, neviem presne. Myslím tým, že aj keby nebol spevákom METALLICY, jeho hlas sa aj tak zmení.

Samozrejme, každého hlas sa zmení.

Ak si vypočujete môj rozhlasový rozhovor alebo video rozhovor, ktorý je starý 25 rokov, neznie to ako môj dnešný hlas. Takže, keď hráme staršie skladby, viem, že musím nájsť...

Možno iný prístup.

Áno, iný prístup.

Nemôžeš to odspievať, ako keď si mal dvadsať rokov.

Keď som to skúšal, tak možno len pár riadkov, ale zaspievať celú pieseň by bolo viac-menej nemožné, ak nie úplne nemožné. Spôsob akým spievate na nahrávkach a aj naživo, je tiež veľmi ovplyvnený mnohými technickými faktormi, ktoré súvisia s vybavením. Povedzme, že keď som v štúdiu, viem, aké mikrofóny rád používam. Sú to mikrofóny, ktoré pracujú so mnou a nie proti mne. Pretože ak začnete pracovať s niečim, čo pracuje proti vášmu prirodzenému hlasu, štýlu a prístupu, máte tendenciu to prekompenzovať a úplne odpáliť svoj hlas, keď sa ho snažíte prinútiť, aby znel tak, ako chcete. Ak máte mikrofón a predzosilňovač, ktorý je vhodný k tomu čo sa snažíte robiť, nemusíte do toho toľko tlačiť. Môžete podať prirodzenejší výkon bez toho, aby ste to žmýkali ako šťavu z citróna, ak to môžem tak prirovnať. To isté sa dá zažiť aj naživo. Ak sú vaše podmienky toho, ako sa počujete nesprávne, môže to ovplyvniť kvalitu vokálov. Nejde o to, že nepočujem sám seba alebo ostatných, ale že seba a ostatných počujem nesprávnym spôsobom. Musí to pekne ladiť. Aby ste mohli prirodzeným spôsobom podať svoje vokálne výkony tak, ako máte. To je pre mňa dôležitejšie. Počas koncertov hrám v niektorých skladbách aj na gitare, takže oveľa dôležitejšie je pre mňa nájsť melódiu a správne podmienky pre to, ako počujem vokály. Pretože zvuk mojej gitary je len zvuk mojej gitary. Bude to menej premenlivá situácia ako môj spev. Môj spev je koniec koncov súčasťou môjho tela, gitara nie.

Keď ste začali so SATYRICON hrať turné, bol si ako spevák pripravený hrať koncert za koncertom? Alebo to bola pre teba veľká skúsenosť, kde si sa mnoho naučil? A je to teraz iné, keď na turné hráte oveľa dlhšie sety?

Pred mnohými rokmi sme sa s Daronom Malakianom zo SYSTEM OF A DOWN rozprávali o tzv. Art of Sequencing. Je to v podstate o tom, ako hudobný fanúšik vníma album. Je to do značnej miery založené na poradí piesní. Jedna pieseň sa môže zdať pomalá, ak príde po nejakej piesni. Ak ju ale dáte za inú pieseň, už sa pomalá nezdá. Tempo bude rovnaké, ale to, ako to tempo vnímate závisí od kontextu. Od toho čo je pred ňou a možno aj po nej. To isté platí pre nahrávky. Ak poradie pekne vybudujete, môžete veľmi ovplyvniť, ako poslucháč vníma váš album. Ak je to viac náhodné, je to skôr závislé od uhla pohľadu a okolností. Pri hraní naživo uplatňujem rovnaký typ myslenia. Ale aj keď hráme naživo, ide o to, aby sme sa zamerali na to, čo je na fyzickej úrovni dobré pre nášho bubeníka Frosta. Ak od začiatku urobíme niečo, čo je veľmi extrémne na tempo, určite to dokáže. Ale vždy existuje možnosť, že by mohol mať potenciálne stuhnuté svaly, a to už veľmi skoro, a sprevádzať ho to bude počas celého koncertu. Viem, že keď začíname, ako na tomto turné, so skladbou „Now, Diabolical“, ktorá má kopec vokálov, je to pre mňa vyššie riziko a ťažká pieseň do ktorej sa obtiažne dostávam. Nemôžem nevyhnutne robiť rovnaké vokálne rozcvičky, aké som robil na iných koncertoch v minulosti. Musím sa snažiť, aby to dobre fungovalo pre „Now, Diabolical“. Môžu to byť len určité stupnice, ktoré spievam a ktoré považujem za vhodnejšie na rozohriatie pre prvú pieseň. Užitočné je možno si zdriemnuť alebo čokoľvek, čo poskytuje fyzický odpočinok posledných pár hodín pred koncertom.

Takže to závisí od jednotlivých dní a tiež od toho ako sa cítiš.

Záleži to od setu a od toho, koľko koncertov sme odohrali za sebou. V určitom období sme robili takú vec, že ​​sme nechali koncertných agentov plánovať jednotlivé vystúpenia, čo bolo veľmi zlé. Pamätám si napríklad turné ku "Now, Diabolical". Odohrali sme 31 koncertov za 35 dní a myslím si, že toto môže urobiť len agent. Od "The Age of Nero" sme to zmenili a prevzali nad tým väčšiu kontrolu. Zaviedli sme rutinu, že nehráme viac, ako štyri koncerty za sebou, aby sme fyzicky zregenerovali po všetkom tom headbangovaní a celkovo po tej atletickej stránke nášho vystúpenia. A tiež je tu nutnosť regenerácie za tie extrémy, čo robí Frost ako bubeník, ale aj ja ako spevák.

Sú nejaké konkrétne jedlá alebo nápoje o ktorých máš pocit, že ti pomáhajú pripraviť sa na vystúpenie? Alebo niečo, čo jesť nechceš? Prípadne sú nejaké o ktorých máš pocit, že škodia tvojim hlasivkám?

Mierny príjem alkoholu, čo najviac spánku, mám naozaj rád pikantné jedlo, ale na turné sa mu snažím vyhýbať. Teraz tu sedím a rozprávam sa s tebou. Je to môj druhý rozhovor počas tohto turné a budeme na ňom ešte dva týždne. Možno spravím ešte jeden, tak málo ich teraz poskytujem. V minulosti som k tomu pristupoval v štýle: „Jasné, poďme na to. Poďme si urobiť promo,“ ale potom som zistil, že je to únavné na psychiku. A keď sa tu teraz rozprávame, nemá zmysel, aby som tu sedel, rozprával sa s tebou a odpovedal len áno alebo nie. Myslím tým, že to tebe a ani tomu, kto sa na to bude pozerať, nič nedá. Ale nemôžem tu sedieť a urobiť dva, tri rozhovory denne, pretože mi to naozaj opotrebuje hlas. Snažím sa zo všetkých síl neochorieť. Nie je to vždy také jednoduché, ale ak ste prechladnutý, máte chrípku alebo niečo podobné, budete mať problémy s hlasom. Niekedy pracujete so svojím publikom a burcujete ho v štýle: „Hej! Hej!“ a potom si jedného dňa pomyslíte: „Ak to urobím ešte raz, zničím si hlas.“ Potom musíte byť trochu múdrejší a robiť to gestami rúk, namiesto toho, aby ste kričali. Nech si zachováte trochu toho hlasu, čo tam ešte je. Existujú pastilky s názvom Vocalzone, ktoré fungujú prekvapivo dobre. Majú aj čajovú verziu. Sú aj iné značky, ktoré majú takéto účinky, že vám lubrikujú hlasivky. A aký druh hlasovej rozcvičky funguje? V minulosti ste si museli priniesť CD, ktoré niekto vytvoril na hlasové rozcvičenie. Teraz samozrejme existujú aplikácie. Niektoré dni mám pocit, že je môj hlas svieži, môžem si prejsť veľa stupníc a cítim, že je to potrebné na prípravu. Inokedy mám rád len tri stupnice a spievam starú nórsku ľudovú pieseň, ktorá ide trochu hore a dole spôsobom, o ktorom viem, že je dobrý na prípravu. Snažím sa rozospievať, ale príliš to neprehnať. Aby som bral do úvahy, že to, čo ešte zostalo, si musím ponechať na samotné vystúpenie.

So SATYRICON si vydal veľa albumov. Mohol by si z diskografie vyzdvihnúť nejaké konkrétne nahrávky pri ktorých si ako spevák urobil veľký krok vpred a naučil si sa niečo nové?

Myslím si, že na každom albume, ktorý som nahral, ​​som sa snažil zo všetkých síl (úsmev).

Samozrejme, každý spevák sa s každým albumom zlepšuje.

Myslím, že „Volcano“ je prelom oproti „Dark Medieval Times“, „The Shadowthrone“, „Nemesis Divina“ a „Rebel Extravaganza“. Od prvého albumu som sa snažil robiť veci rytmicky dobre a jasne. Ale striedalo sa to a nebolo to také isté vedomé úsilie. Myslím si, že „Volcano“  bol prvý album, kde som len netvoril piesne, ale snažil sa prispôsobiť vokálny aranžmán po tom, čo bola pieseň inštrumentálne hotová. Bolo to také, že: „Toto je príliš dlhé, a nemusí to také byť, pretože vokály budú trvať len polovicu tohto času. Takže tú časť trochu skrátime.“ Mohol som Frostovi navrhnúť, či je potrebné hrať všetky tie bláznivé pasáže na bicích, na čo on samozrejme reagoval: „Čo tým myslíš?“ Mal som predstavu ako budem spievať, takže všetky tie šialenosti na bicích by len prekážali vokálom. Tak som ho poprosil, aby hral len rytmus. Myslím si, že to bol prvý album, kde sme už od fázy písania piesní mysleli na dobré vokálne aranžmány a výkony. Mali sme jasnejšiu predstavu toho, čo chceme. Aby boli vokály rytmickejšie a štruktúry aranžmánov odlišnejšie. Takže toto bude zlomový bod.

Pracuješ aj na novom albume. Možno od teba očakávať niečo nové, čo sa týka vokálu?

Možno. Na novom albume budú aj nejakí hosťujúci speváci. Čo sa týka toho, čo robím, som v zaujímavej pozícii, pretože si myslím, že som dobrý v tom, čo robím ako spevák, ale možno nie až taký dobrý v iných veciach, ktoré nerobím. Ale stále sa môžem učiť (úsmev). Uvidíme, ako to pôjde. Nemám v pláne nič veľmi revolučné, skôr...

Viac experimentovať s hlasom?

Áno, tak nejak.

Zostávajú dve otázky a tá predposledná je: Aká bola reakcia tvojich rodičov, keď prvýkrát počuli tvoj extrémny vokál? Pamätáš si to?

Nie, nepamätám si na to. Ale pamätám si, že som vyrastal s matkou, ktorá ma veľmi podporovala vo všetkých mojich hudobných snahách, plánoch a projektoch. Nemyslím si, že otec bol až taký zaujatý, alebo mal na to názor, ale veľmi ma podporoval. Potom, keď sa veci začali hýbať, bol nápomocný po praktickej aj finančnej stránke. To sú veci, ktoré môžu rodičia urobiť, aby pomohli deťom s tým ohňom, ktorý pre hudbu majú. Môžete ich povzbudiť tým, že namiesto toho, aby ste hovorili všetky tie nezmysly o tom, že potrebujú vzdelanie, alebo to a tamto, tak jednoducho poviete svojmu dieťaťu, že ak je to tvoja vášeň, choď do toho a venuj sa tomu. Pretože silné ľudské bytosti sú v konečnom dôsledku ľudia, ktorí idú von s nejakým cieľom a žijú svoj život. Dnes sa nachádzame v Helsinki Ice Hall, takže ak chce vaše dieťa hrať ľadový hokej, nehovorte mu: „Áno, môžeš hrať hokej, ale pamätaj na školu.“ Ak vám povie, že chce byť hokejovým profesionálom, povedzte mu nech ide do toho. Možno sa to nepodarí, ale určite zvýšite šancu, ak ako rodič poviete: „Veľa šťastia, podporujem ťa vo všetkom tvojom úsilí.“ Aj ja som výsledkom takéhoto rodičovstva. Len mi ukázali palec hore a povedali: „Neviem, čo robíš, ale je to tvoja vec, choď do toho.“

Možno videli vášeň, ktorú si k tomu mal už v raných fázach.

Určite.

Posledná otázka. Akú radu by si chcel dať mladému metalovému spevákovi, ktorý sa práve chystá začať svoju cestu? Napadá ti niečo?

Tvoj hlas sa zmení, takže sa snaž hrať s hlasom, ktorý máš keď si mladší. Je tam priestor na to, aby si znel extrémne, temperamentne a možno trochu divoko, neskrotne a nespútane. Ak si extrémny metalový spevák, využi to vo svoj prospech, pretože je to jediný raz v živote, kedy to môžeš urobiť. Ak si trochu starší, pracuj s tým. Som obrovský fanúšik športu. Vždy som ním bol. Tak, ako mnoho Fínov, aj ja som nadšenec motoristického športu a vidím to tak, že mladší jazdci motoristického športu sú možno ochotnejší riskovať a tí skúsenejší sú trochu múdrejší vo svojich rozhodnutiach (úsmev). Takto sa dá premýšľať aj pri speve. Možno sa môžete v mladosti zamerať na bláznivejšie extrémy a používať svoj hlas múdrejšie, keď dosiahnete určitý vek a váš hlas sa zmení. Je to vaša vec, ale ak máte extrémny hlas, skúste sa prinútiť, aby vám bolo rozumieť. Možno existuje väčšina, ktorá oceňuje obyčajné nezrozumiteľné kričanie, ale ja nie som jedným z nich. Úprimne si myslím, že ak je niečo zrozumiteľné, je to silnejšie. Čím je niečo nejasnejšie, tým to stráca na sile. Takže verím v snahu byť zrozumiteľný so svojím rytmom a snahou byť zrozumiteľný so svojou artikuláciou. Nespievajte texty len ​​ako zväzok slov. Precíťte text. Ak chcete, aby niečo zhorelo a v texte sa o tom hovorí - spáľ toto, spáľ tamto, dajte poslucháčovi pocítiť, že naozaj chcete, aby to alebo tamto zhorelo. Ak chcete, aby vám verili, musíte tomu veriť sami. Spojiť sa s textom na spirituálnejšej úrovni je nesmierne dôležité. Píšte si vlastné texty. Ak neviete ako texty písať a niekto iný ich vo vašej kapele píše, porozprávajte sa s ním. Skúste si osvojiť jeho štýl. Zistite aký mikrofón a aký predzosilňovač dobre funguje pre váš hlas, aby ste nemuseli bojovať s vybavením, ale aby vybavenie pracovalo s vami. Nezabudnite na hydratáciu, voda je váš priateľ. Keď hráte koncerty, privlastnite si priestor, pozrite sa ľuďom do očí. Sú tu preto, aby vás videli uspieť, nie preto, aby vás videli zlyhať. Niet sa čoho báť. Chcú vidieť ako sa vám darí a nič im nedlhujete. Všetko, čo musíte urobiť, je snažiť sa o to najlepšie. Nebyť na pódiu opitý, nerobiť hlúposti, nemávať rukami sem a tam a nesnažiť sa byť strašne štýlový, ale byť sám sebou. To vyžaruje sebavedomie do davu. Tento druh pripravenej reči tela je hlúposť. Nechajte hudbu viesť vašu reč tela, váš vzhľad a všetko ostatné. Pretože niektoré dni to bude veľmi silné, inokedy to bude možno viac introvertné a nie extrovertné, možno sa s tým tak dobre nespojíte a bude to menej úspešné, ale vždy to bude skutočné a realita je nepopierateľná sila.

Určite súhlasím. Ďakujem veľmi pekne, že si si našiel čas.

Autor: Arto Mäenpää
Preklad a editácia: Miroslav Krausko
Foto: Outi Puhakka

Zdroj: Chaoszine.net

Pôvodný rozhovor: https://chaoszine.net/i-try-to-be-a-distinctive-vocalist-and-articulate-clearly-satyricons-satyr-shares-his-story-as-a-metal-vocalist/​