GAMMA RAY - Kai Hansen

Vyzbrojení silou prirodzenosti

GAMMA RAY - Kai Hansen

Je malý, vždy vysmiaty a očarujúci. Predstaviť si bez neho power metal je ako ísť na aute bez volantu. Jeho odchod z legendárnej nemeckej kapely HELLOWEEN, ktorej bol spoluzakladateľom, pripravil pôdu pre vznik súčasnej formácie GAMMA RAY. Formácie, ktorá ihneď vyletela na vrchol power metalovej scény a lieta tam už dlhých dvadsať rokov. Začiatkom roka vydali desiaty radový počin s príznačným názvom „To The Metal“ a vyrazili s ním brázdiť svet. Dámy a páni, Kai Hansen.

Dvadsať rokov existencie kapely a desať vydaných albumov je pekná bilancia. Nie je už konečne čas pobrať sa do dôchodku?
Mám už odísť do dôchodku (smiech)? Nie, pokiaľ na pódiu ešte nevyzeráme hlúpo, myslím si, že v tom môžeme pokračovať. Stále si to užívam. Žiaden dôchodok!

Aké obdobie v histórii kapely považuješ za najlepšie?
Ťažko povedať, takto som o tom nikdy nepremýšľal. Nerád porovnávam minulosť s prítomnosťou. Prijímam prítomnosť takú, aká je. Ak je všetko v poriadku, teší ma to. Úspech nie je o počte predaných albumov. Je to o tom, aký máš pocit z toho, čo robíš. A preto si myslím, že bolo úspešným všetko. Najťažšie obdobie bolo možno v rokoch 1992-93, kedy prevzal vedenie grunge a všetko sa nejako začalo rozpadať. No po roku 1995, keď sme vydali „Land Of The Free“ a následne šli na turné, to išlo dobre, aj keď v menšej miere. Takže si myslím, že odvtedy sa kapela držala na rovnakej úrovni, možno jej obľúbenosť dokonca rástla.  Nemám sa teda na čo sťažovať.

Na jarnom turné k aktuálnemu albumu ste zaradili až päť piesní z novinky, takže predpokladám, že svojim novým skladbám naozaj veríte. Veria im aj fanúšikovia na koncertoch?
Myslím, že áno. Ľudia nám stále vyjadrujú svoj názor na setlist. Samozrejme, že každý chce niečo iné, takže nikdy sa nedá vyhovieť všetkým.  Je ale zaujímavé, že hádam nikto sa nesťažoval, že sme zaradili toľko nových vecí. Zvyčajne, keď vydáme novinku, na setlist sa dostanú dve-tri skladby. Novinka sa nám však páčila natoľko, že sme z nej chceli predstaviť čo najviac materiálu. Nacvičili sme šesť nových piesní a vybrali sme päť. Zdá sa, že ľudia nové skladby už poznajú a páčia sa im. Dokonca aj toľko diskutovaná „To The Metal“ (smiech). Už od začiatku bolo jasné, že pôjde o svojím spôsobom kontroverznú vec. Brali sme ju však viac ako živú pieseň, niečo v štýle  „Heavy Metal Universe“.

„To The Metal“ ju nahradila.
Svojím spôsobom áno.

Opustil Daniel Zimmermann FREEDOM CALL nastálo alebo je to iba na obdobie  do skončenia spoločného turné GAMMA RAY a FREEDOM CALL?
(Kai sa so smiechom pozrie na Chrisa Baya, speváka FREEDOM CALL a stručne skonštatuje): Pokiaľ viem, je to nastálo.

S nahrávacími spoločnosťami ste to nemali ružové – najskôr to boli problémy so Sanctuary, potom skrachovali SPV. Nový album vyšiel pod značkou earMUSIC, myslíš, že ste sa konečne ocitli na bezpečnej lodi?
Nikdy nie si na bezpečnej lodi. Nikdy nevieš, čo sa stane. Náš album bol na internete dva týždne pred oficiálnym vydaním. Bol poskytnutý na stiahnutie so všetkou možnou ochranou iba vybraným ľuďom. No nejakému gaunerovi sa podarilo hodiť to na internet. Asi týždeň po vydaní som sa pozrel na RapidShare a všetky tie  programy. Boli tam tisíce a tisíce stiahnutí.  Ak by si aspoň polovica z tých ľudí kúpila album, bolo by to pre nás a pre nahrávaciu spoločnosť oveľa lepšie. Preto si myslím, že v budúcnosti budú mať veľké problémy všetky hudobné vydavateľstvá.  Neviem teda, čo sa stane, teraz pre nás earMUSIC robí skvelú prácu. No prežitie? Uvidíme.   

O produkciu ste sa vždy starali sami, teraz ste do vlastných rúk zobrali aj mix a mastering. Čo vám to dalo? Nechýbal vám pohľad nezúčastnenej osoby?
Tentokrát nám nechýbal. Na „Land Of The Free II“ sme chceli niekoho, kto by sa na to pozrel zvonku. Na druhej strane si myslím, že sme sa s Dirkom stali zohratým profesionálnym tímom. Je asi najjednoduchšie urobiť to tak, pretože nie je ľahké s nami pracovať. Ja osobne chcem počuť určité veci. Keď si to zbabreme sami, je to v poriadku, je to naša chyba. Ak to však niekto iný nedokáže urobiť podľa našich predstáv, som s tým nespokojný. Tak sme si povedali, že to urobíme sami. A zapája sa do toho celá skupina, aj Henjo s Danielom k tomu povedia svoje. Tak nám to vyhovuje. Ak sa to však už dostane niekomu na starosť, mala by to byť celá produkcia a nie len jej časť.  Máš teda producenta a inžiniera a funguje to na príncipe – toto je kapela, dostali ste to, urobte to. Vtedy môžeme byť iba muzikanti. To však znamená, že musíš zmĺknuť a nechať väčšinu vecí na producenta. Mal by som záujem spolupracovať s nejakým veľkým menom, ako napríklad Bob Rock. Určite by bolo zaujímavé vidieť, čo by s našou kapelou urobil.  Bola by to pekná skúsenosť. Je to ale aj otázka peňazí a ja netúžim stráviť tri mesiace niekde v Štátoch. Radšej som doma (smiech).

Ako si na album dostal Michaela Kiskeho?
Zavolal som mu (smiech). Chcel som ho dotiahnuť už na „Land Of The Free II“,  ale vyzeralo by to príliš účelovo – keďže spieval aj na „Land Of The Free“. A to som nechcel. Pieseň „All You Need To Know“ bola asi prvá, ktorú som na nový album napísal. Začal som s prázdnym papierom a pracovne ju nazval „Uvidíme“ (smiech). Keď som skladbu dokončil, po chvíli ma začala nudiť melodická linka. Páčili sa mi verše, nepáčil sa mi však refrén a bridge. Keď som prišiel s melodickou linkou pre refrén v podobe, ako je teraz na albume, v hlave som zrazu počul Michaelov hlas. Hneď som mu zavolal a poslal mu skladbu, pretože som vedel, že dvojbasovo navrstvené heavymetalové kúsky už nie sú pre neho. Je to dosť agresívna záležitosť. Povedal som mu, že budem rád, ak to urobí, ale že pochopím, ak odmietne.  Porozmýšľal o tom a povedal áno.

Už dávnejšie bol avizovaný spoločný projekt teba, Michaela Kiskeho a Rolanda Grapowa. Akosi to však utíchlo. Bude z toho ešte niečo?
Hm, bol to iba taký nápad s otáznikom, ktorý by nebolo zlé uskutočniť. Na verejnosť s tým vyšiel tuším Roland. Ak by sa nám to podarilo, bude to ťažké, pretože dobrý album nenahráme za dva týždne a potom ísť ešte na turné... Znamenalo by to, že vlastná kapela by ostala nečinná minimálne rok. Aj Michael má vlastné plány. Ak sa nám to podarí, bude to fajn, ale netuším, kedy by sa to mohlo stať.

Ktorá z nových piesní je tvojou obľúbenou a prečo?
Najbližšia mi je „Empathy“. Keď som začal s písaním, snažil som sa vyhnúť tomu, aby som príliš nezapadol do starých spôsobov a skúsil som niečo nové. Napísal som skladbu „One Life“, ktorá sa stala bonusom. Keď som ju dopísal, nebol som s ňou dvakrát spokojný. Rozdelil som ju na časti a začal ju prestavovať. Vokály, gitary, všetko. Ponechal som iba rytmus.  Výsledkom bola záležitosť zvaná „The Thousand Places“, ktorá na albume nie je. A tá zas bola totálne progresívna.  Keď som pracoval na sóle, zasekol som sa a nevedel som, kadiaľ ďalej. Akoby som mal okolo hlavy samé bloky, nedávalo mi to zmysel. A ako som nad tým sedel, zrazu sa zjavil riff „Empathy“. Všetko som dal bokom a začal som sa jej venovať, išlo to ako po masle. Myslím si, že sme s GAMMA RAY doposiaľ podobnú pieseň nemali.

 Osobne mám pocit, že sa tvoj hlas zlepšil v porovnaní s albumom „Majestic“ alebo „Land Of The Free II“. Pracoval si na sebe nejako alebo si iba obmedzil fajčenie?
 Ani jedno. Asi je to viac o skúsenosti a snahe vyhnúť sa jednotvárnosti. Rozmýšľať inak. Na novom albume som skúšal rôzne veci. Namiesto jačiaceho vysokého vokálu som tomu dal inú tvár. Rád experimentujem so svojím hlasom a prichádzam na to, v akých polohách to ide najlepšie. Tiež myslím viac na živé hranie. Nemôžem si na album napísať pieseň, ktorú by som po pár vystúpeniach už hlasovo nezvládal.  Snažím sa to nejako obísť, spievať jednoduchšie bez straty sily.  Pravdepodobne je to teda iba o skúsenostiach. 

Od doby, keď si na albume „Land Of The Free“ začal spievať, nezvažoval si alternatívu prijatia nového speváka?
V skutočnosti ma to z času na čas vždy napadne.  Niekedy mám chuť iba skákať a blázniť sa na pódiu, robiť veci, ktoré ako spevák robiť nemôžem. Musím dávať pozor a sústrediť sa na mnoho vecí – gitara, spev, zabávanie publika, dávať pozor na všetko okolo, sledovať, kto z kapely čo robí. Robiť skrátka veľa vecí naraz, čo je pre mužov ťažké, ako určite vieš.  Áno, niekedy si želám, aby som bol iba gitaristom. 

Na „To The Metal“ prispel nejakou piesňou každý z vás. Je pre teba ako speváka ťažké zaspievať a lyricky sa stotožniť so skladbou niekoho iného?
Niekedy áno. Keď ostatní píšu piesne, majú text a melódiu v hlave. S Danielom sa pracuje najlepšie. Zaspieva mi melódiu a dá mi text s množstvom alternatív.  Sám si to môžem poskladať ako chcem, tak, aby som zachoval význam. Prirodzene si dávam za právo pozmeniť melódiu alebo frázovanie. Ja to predsa budem spievať. Henjo a Dirk sú špecifickí, majú v hlave presné veci a to aj chcú počuť. Vyskúšam, čo odo mňa žiadajú, či mi to sedí. Ak nie, som za zásadné zmeny a musíme si to prediskutovať ručne-stručne (smiech). Nakoniec vždy dospejeme k dohode, kedy je každý spokojný.

Ste skupina, od ktorej ľudia v určitých smeroch očakávajú, že si zachová svoju starú tvár, či už je to hudobná stránka alebo otázka celkového imidžu. Je pre vás dôležité nesklamať v tomto smere očakávania fanúšikov?
Nie, absolútne odmietame byť otrokmi očakávaní. Bolo by to zlé. Ak na tom príliš začne záležať, zasekneš sa robiac to isté dookola a nenaplníš svoju potrebu. Je to veľmi zradné. Od GAMMA RAY ľudia očakávajú rôzne veci. Sú ľudia, ktorí chcú stále počuť „Land Of The Free“, sú zasa takí, ktorí chcú počuť  „Sigh No More“ alebo čokoľvek iné. Nemôžeme sa na to sústrediť, musíme to iba ignorovať. 

HELLOWEEN teraz vydali totálne nemetalovú vec. Vieš si predstaviť, že by ste urobili niečo podobné? Niečo, čo by od vás nikto nečakal.
Určite, prečo nie? Ak by sa nám to pozdávalo a páčilo, bez problémov.

Týmto albumom vzdávate česť metalu. Vieš si po toľkých rokoch strávených s metalom predstaviť, že by si hral úplne iný štýl muziky?
Nie. (Krútiac hlavou, premýšľajúc...) Nie, je naozaj ťažké predstaviť si to. Mohol by som hrať niečo iné len pre zábavu, ale... všetko, čo vychádza zo mňa von, je metal (smiech).

Napriek neohrozenej pozícii nemeckého metalu na svetovej scéne, všetky nemecké kapely spievajú takmer výlučne anglicky. Nebolo by zaujímavé, keby ste urobili aspoň jednu pieseň vo svojom rodnom jazyku?
Raz som to už spravil, pretože sme robili francúzsku verziu „Send Me A Sign“. V tom čase som mal od Henja nejaký smiešny preklad „Send Me A Sign“. Zo srandy som to naspieval na pásku.  Stále tú vec niekde máme, ale nikdy sme ju nevydali. Neviem, je to divné, ak by som mal spievať v nemčine, robil by som úplne inú hudbu. Niečo ako Udo Lindeberg (nemecký folk rockový hudobník, pozn. red.).

Informácie o rozhovore

Odpovedal/-li: Kai Hansen

Webová stránka:

Informácie o rozhovore

Uverejnené: 2010-04-07 00:50:20

Prečítané: 1551x

Autor: Eva Oriňáková

Eva Oriňáková

Názory redakcie

Chýba názor redakcie