Keď bolo oznámené, že Tim „Ripper“ Owens, bývalý spevák legendárnych JUDAS PRIEST, navštívi tri slovenské mestá, dalo sa tušiť, že vrútocký RC Mlyn zažije heavymetalovú bombu. Ripper, na rozdiel od Blazea Bayleyho v IRON MAIDEN, dokázal na tých sedem rokov zastúpiť Halforda veľmi presvedčivo a dôstojne, navyše staré skladby zneli v Ripperovom podaní veľmi uveriteľne. Obaja sú typovo podobní speváci a Ripper absolútne nemal problém s Halfordovými výškami, čo v ten posledný novembrový piatkový večer prišiel predviesť aj do Mlynu. Samozrejme, tento dnes už legendárny spevák, zohrieva aj omnoho väčšie pódiá ako frontman KK´S PRIEST, kde pôsobí po boku ešte oveľa legendárnejšieho ex-gitaristu JUDAS PRIEST, KK Downinga.

Na turné Rippera sprevádzala americká kapela DARK HORSE PROPHET a to, že sú Američania, nemohlo rozhodne ujsť jedinému prítomnému divákovi, pretože to, že sú z Kalifornie, sme si vypočuli takmer počas každej skladby. Pri štvrtom raze som už začínala pociťovať mierny nepokoj... Bola som na nich zvedavá, len pár týždňov pred vrútockým koncertom vystúpili aj v jednom z najikonickejších rockových klubov na svete – v hollywoodskom Whisky A Go Go. Ten sa spájal s obrovskými menami ako THE DOORS, SOUNDGARDEN alebo MÖTLEY CRÜE, čo zvýšilo očakávania. Z ich koncertu som bola však dosť sklamaná, spevákovi ušlo pár poriadne falošných tónov a pôsobil pomerne strojene. Ich materiál znel prevažne moderne, čo prítomné heavymetalové publikum príliš neoslovilo, no napriek tomu kapelu podporili a zatlieskali jej. Raz sme si užili hardcorovú pecku, o chvíľu zase moderný metal a aj snahu o klasiku, takže nemožno im uprieť pestrosť... Ako pozitívum som tiež videla komunikáciu s publikom a celkovú pódiovú energiu speváka. Hudobne išlo skôr o priemer, ale frontman sa aspoň snažil.  

Dnes sa však čakalo na skutočnú hviezdu. RC Mlyn sa v ten večer slušne naplnil a účasť odhadujem na niečo okolo 150 divákov, pričom väčšina bola v klube už počas predkapely. Ripper vkráčal na pódium úplne nečakane a chlapík, ktorý mimo pódia pôsobí dosť nenápadne, si všetkých prítomných podmanil od prvej sekundy. V typicky heavymetalovej koženej bunde, ako stelesnenie heavy metalu, koncert zahájil temnou skladbou „Jugulator“ z rovnomenného albumu, ktorý nahral s JUDAS PRIEST on osobne. Tu by som dodala, že samotní „Judáši“ Ripperovu éru v súčasnosti úplne ignorujú, preto to bola perfektná príležitosť vychutnať si túto na pomery JUDAS PRIEST nezvyčajne tvrdú pieseň s thrashovým feelingom prakticky v origináli. V porovnaní s vystúpením v Nitre na jej úkor vypadla ikonická „Ripper“, ktorá zaznela podľa mojich informácií aj v Nitre - síce Halfordova stará vec, no samotnému Owensovi dala prezývku. Druhý Ripperov album „Demolition“, ktorý stihol vydať s JUDAS PRIEST, bol zastúpený skladbou „Hell is Home“, ale samozrejme došlo aj na klasiky „Breaking the Law“, „Electric Eye“ alebo „Living After Midnight“. V mojich očiach sú trochu povinnou jazdou a tvorili pre mňa najmenej zaujímavé časti setlistu, avšak na publikum to fungovalo a to sa náramne zabávalo. Nehovoriac o tom, že Ripperov vokál a celkový prejav bol excelentný, nech by som sa akokoľvek snažila, nenašla som na ňom chybičku.

Zaujímavejším „judášovským“ momentom však bola „Beyond the Realms of Death“, tam by sa skutočne dalo diskutovať o tom, či by ju Ripper aktuálne nezvládol lepšie ako samotný Halford. Veľmi silný moment koncertu. Podobne aj „The Green Manalishi (With the Two Prong Crown)“, ktorú väčšina fans pozná ako skladbu JUDAS PRIEST, no v skutočnosti ide o cover od FLEETWOOD MAC. Setlist však netvorili len veci od „Judášov“ - Ripper v rýchlosti predstavil aj svoj aktuálny projekt KK´S PRIEST v podobe jednej jedinej skladby „One More Shot at Glory“. Mimoriadne pôsobivým momentom bola pre mňa pieseň „When the Eagle Cries“ z albumu „The Glorious Burden“, a spolu s ďalšími piesňami ICED EARTH s vokálom Matta Barlowa patrí medzi neskutočne silné a emotívne záležitosti, ktorým sa dostáva menej pozornosti, než by si zaslúžili. Napriek tomu, publikum poctivo odspievalo refrén a ja som nemala ďaleko od zimomriavok. Ripper ešte spomenul, že v druhej polovici turné ju zrejme vystriedajú za „Declaration Day“ z toho istého albumu, no ja som bola rada, že vo Vrútkach došlo práve na tento počin. Ďalším silným momentom bola spomienka na zosnulého Paula Di´Anna a cover verzia od IRON MAIDEN „Wrathchild“. Veľmi pekná pocta a to, ako Ripper odspieval túto vec, bolo milým prekvapením, skutočne sa k nej typovo hodí.

Tim „Ripper“ Owens na pódiu pôsobil mimoriadne suverénne a publikum bolo nadšené. Je to jednoducho pán frontman a skúsenosti, ale aj talent, bolo naozaj cítiť. Tiež dodržal prísne metalový imidž – či to bola kožená bunda alebo vybíjaná vesta s reťazou na krku, ani na sekundu ste nezapochybovali o tom, že tento pán proste heavy metalom žije. Zaujalo ma tiež, že pri prvých skladbách dosť viditeľne prežúval žuvačku, napriek tomu ťahal absolútne výšky s ľahkosťou pierka. Ďalšou vecou, ktorú by som rada spomenula, boli jeho vtipné, jemne sarkastické vstupy (napr. „Mám 58 rokov... ale spievam na 59.“), ktoré pôsobili absolútne nenútene. Komunikácia s publikom bola na jednotku a veľmi príjemná a ľudská.  Preto určite nemal problém vypiť pivko priamo na pódiu. Žiadne plechovky, priamo zo skla!

Bol to veľmi vydarený večer a Ripperova sprievodná kapela odviedla veľmi solídnu robotu – technicky istí, profesionálni a zohraní, bez zbytočného predvádzania sa. Gitarová aj rytmická sekcia držali set pevne pokope, čo Ripperovi umožnilo naplno sa sústrediť na vokál a kontakt s publikom. Organizácia tiež šliapala bez najmenšej chybičky, ani v tomto smere niet čo vytknúť, zvuk bol taktiež vynikajúci, čo nebýva v menších kluboch samozrejmosťou. Je smutnou realitou bývalých členov legendárnych kapiel, že aj keď mali vo svojom živote obdobia, keď sa za jeden večer predstavili niekoľkým desiatkam tisícov fanúšikov, dnes hrajú v malých mestečkách v kluboch pre pár desiatok ľudí. Pre fanúšika je to naopak dar – vidieť takúto osobnosť zblízka je zážitok, ktorý vo veľkej hale pre drvivú väčšinu fanúšikov nebol možný. A tak po Daveovi Ellefsonovi, ktorý sa preslávil ako člen thrashmetalovej legendy MEGADETH, vrútocké pódium zahrial aj bývalý spevák jednej z najväčších heavymetalových legiend na svete a podal skutočne pozoruhodný výkon. Mrzeli ma len dve veci – prvou bolo skrátenie setlistu v porovnaní s niektorými predošlými koncertmi. Chýbala napríklad „One on One“, ktorá pri viacerých zastávkach tvorila záver vystúpenia. Po záverečnej „Living After Midnight“ preto fanúšikovia čakali ešte nejaký ten prídavok, hlavne tí, ktorí mali naštudovaný setlist z predošlých koncertov, no nedočkali sa. Druhou bol Ripperov veľmi rýchly odchod, kedy sa väčšina fanúšikov túžiacich po fotke alebo aspoň krátkom pozdrave, nestihla k nemu ani priblížiť, pokiaľ sa vyslovene netlačila pred šatňu. To boli však len malé chybičky krásy vystúpenia, na ktoré som sa síce tešila, no ďaleko prekonalo moje očakávania. Budem len dúfať, že podobne ako spomínaný Dave Ellefson, ktorý sa do Vrútok po roku vrátil, aj Tim "Ripper" Owens si Slovensko obľúbi a toto nebolo naše posledné stretnutie s ním.

Za udelenie akreditácie ďakujeme agentúre Double Head Music.