Minulý rok vydal Gautier Serre so svojou skupinou IGORRR novinku s názvom "Amen", ktorú promujú na aktuálnom turné. Našu krajinu vynechali a tak som sa vybral na ich koncert do Viedne. Ich vystúpenie sa konalo v Gasometri, čo mi spočiatku prišlo trocha trúfalé. Tento priestor má kapacitu 4200 návštevníkov a vystupujú tu tie najväčšie mená metalovej scény. Koncert síce nebol vypredaný, no opticky bola sála plná. Prázdne miesta ste našli naozaj len na okrajoch, vďaka čomu sa mohli návštevníci spokojne presúvať v priestore. Gautier pribral na toto turné skupiny DVNE a THOUGHTCRIMES.  

Úvod celej akcie odpálili americkí THOUGHTCRIMES, ktorých založil v roku 2019 bývalý bubeník The DILLINGER ESCAPE PLAN, Billy Rymer. Skupina zatiaľ vydala jedno EP a dva roky starý debut "Altered Pasts". Ich hudba je zmesou hardcoru, elektroniky a rôznych iných vplyvov. Nie je to až také šialenstvo ako TDEP, no v mnohom sa ich hudba podobá. Divoké mathcoreové výpady sprevádzala živelná šou a ich vystúpenie miestami slušne nakopávalo. Spevák Rick Pepa nemá svojim prejavom ďaleko od Grega Puciata a bez problémov zvládal screamy ako aj melodické spevy. Zaujímavým momentom ich  vystúpenia bola skladba "„Lunar Waves“", ktorá je čistý grunge so všetkým čo k tomu patrí. Trochu to narušilo atmosféru ich vystúpenia, no po nej sa opäť vrátili do svojej polohy. Svoj set ukončili skladbou "Rose Bather", ktorá zanechala vo mne najsilnejší dojem. Celkovo THOUGHTCRIMES zahrali slušný koncert, no prílišná podoba s TDEP tomu celému skôr škodila ako pomáhala. Kto zažil ich živé vystúpenia dobre vie, že toto už asi nik neprekoná.
 

S príchodom DVNE sa atmosféra viac upokojila a zároveň nás preniesla do temnejších vôd. Ich hudba je zmesou post-metalu a progresívneho rocku. Možno ju prirovnať k Nemcom The OCEAN, len je to viac zatiahnuté temnou post-metalovou aurou. Mimochodom rytmická sekcia ťahá ich hudbu smerom k TOOL, len je to výrazne jednoduchšie prevedenie. Okrem spomínaných štýlov môžeme v ich hudbe vystopovať aj grunge prvky, ktoré to prirodzene dopĺňajú. Vokály si delia v zásade dvaja členovia a to baskytarista Allan Paterson (scream) a gitarista Dan Barter (čistý spev). Aby sme ale neupreli kredit, spevom prispieval aj klávesák Maxime Keller. V časovo rozsiahlych kompozíciach sa snažili vytvárať atmosférické zvukové plochy, ktoré prechádzali do progmetalových vôd. Vystúpenie skupiny ubehlo pomerne rýchlo a mne prišlo ako vcelku vydarené. Je ale pravda, že v rámci  spomínaných štýlov mám predsa len iných favoritov. Výber oboch predskokanov bol pre mňa prekvapením, čakal by som skôr niečo nápaditejšie.
 

IGORRR odštartovali svoj set temnou skladbou "Daemoni", v ktorej sa skupina predstavila v novej zostave. Hlavný mozog Gautier Serre výrazne oklieštil svoj elektronický gear a doplnil ho gitarou a jedným bubnom.Táto zmena nie je náhodná a mala vplyv na celé vystúpenie, k čomu sa ešte dostanem. Z predošlej zostavy ostali v kapele vokalista JB Le Bail a gitarista Martyn Clément. Nové tváre v skupine sú sopranistka Marthe Alexandre a bubeník Rémi Serafino. Základná časť ich setu vyznela výrazne metalovejšie ako tomu bolo v minulosti. Ich predošlé vystúpenia boli postavené na divokej elektronike, ktorú doprevádzali metalové prvky. Dnes to bolo obrátene a mne tam trocha chýbali tie šialené breakcoreové bizarnosti. A aj keď tam niektoré boli, zvukovo boli potlačené. Samozrejme nechýbali orchestrálne prvky v barokovom štýle, čudné balkánske či  východné etnické vplyvy a nespočetné množstvo iných hudobných vplyvov.

Výkony hudobníkov boli presvedčivé a bolo to opäť mimoriadne dramatické predstavenie. V prípade, že by som kapelu videl prvý raz, bol som určite unesený. Ja som ale kapelu videl hrať štvrtý raz a najmä ich set na Josefstadt v roku 2021 bol svojou intenzitou a šialenstvom úplne inde. To ale neznamená, že by som sa tento večer nebavil. To by nebolo z mojej strany úprimné. Svojím spôsobom to bola nová skúsenosť a nový pohľad na ich hudbu. Z nového albumu zaujali najviac "Blastbeat Falafel", "ADHD" a "Headbutt". Zo starších albumov potešili "Nervous Waltz", "ieuD", ako aj "Viande". Na chvíľu sa pristavím ešte pri Marthe Alexandre. Jej vokálny prejav bol síce suverénny, no v porovnaní s Laure Le Prunenec mu chýbal výraznejší charakter. Bola to skôr rutina. Po hodine hrania ukončili svoj základný set skladbou "Himalaya Massive Ritual". Po nej prišli tri prídavky, ktoré čiastočne kompenzovali moje predošlé výhrady. V piesňach "Very Noise", "Camel Dancefloor" a "Opus Brain" hrá breakcore hlavné husle a trochu viac tu aj vynikli.
 

V sumári to bol dobrý koncert, ktorý ukázal zrejme nové smerovanie ich vystúpení. Aj keď mi starší koncept prišiel atraktívnejší, vystúpenia IGORRR si nenechám ujsť ani v budúcnosti.