Prinášame vám druhú časť nášho fotoreportu, v ktorom spomíname na tohtoročný Gothoom Open Air. Tú prvú si môžete pripomenúť na tomto odkaze.
 

Rezký jednoduchý death metal od západných susedov DEAD CARNAGE odpálil piatkový deň. Pod pódiom to ešte bolo skromnejšie, ale to bolo pochopiteľné vzhľadom na skorú obednú hodinu. Tým pár postávajúcim sa hudba celkom páčila. Pódiu dominoval živočíšny spevák Bendík, ktorý hádzal ksichtíky, vyplazoval na ľudí jazyk a hudbu naozaj prežíval. Kapela hoblovala celý čas poctivo naklepaný old school death, pomalších pasáží bolo pomenej. Skvelý rozbeh piatkového programu.
 

Poliaci AZELS MOUNTAIN si vyzdobili pódium štýlovými lebkami a podľa warpaintu sa dalo hneď spoznať, že pôjdeme do temnejšieho spektra metalovej hudby. Hudobne mi to prišlo buď zle nazvučené, alebo to bola príliš veľká spleť hluku a nerozoznával som jednotlivé riffy, možno to bol zámer. Bol to však surovejší, poľsky spievaný black, neskôr pribudli aj pomalšie pasáže a protagonisti sa viac hrali s atmosférou. Aj ľudí pribudlo postupom času. AZELS MOUNTAIN vydali len mesiac dozadu nový album „Echa krwi". Ak máte radi black, skúste - mňa to vôbec nezaujalo.
 

MACHIAVELLIAN GOD z Rumunska hrali melodický death so symfonickým podmazom, boli tam aj čisté spevy. Kapela sa snažila svoju hudbu vyšperkovať do najmenšieho detailu, tvrdšie pasáže striedali pomalšie, growling striedal čistý spev, bolo to naozaj pestré. Zahrali aj skladbu z pripravovaného albumu, ktorý by mal vyjsť na začiatku roka. Ľudí bolo zatiaľ tak poskromne. Kapela vystúpila na Gothoome druhýkrát a poďakovali za pozvanie, aj ľuďom za účasť. Zapamätal som si len jednu pesničku „Into the Abyss", 16-minútovú úvodnú skladbu z posledného albumu „Beyond the Void".
 

Taliani OWLS OVER OAKS začali trochu skôr, tak som nevedel, kedy skončila skúška a kedy začala kapela hrať. Včera som videl prvýkrát 4 gitary na scéne, dnes prvýkrát dvoch basákov a úplnú absenciu gitár. Jedna basa bola naboostrovaná a druhá čistá, výsledný zvuk bol dunivý a prekvapivo prebasovaný. O vokál sa starala speváčka Elisa a bol to poriadny záhrobný murmur. Štýl som tipoval na nejaký sludge s metalovým spevom (podľa Metal Archives funeral doom metal). Ťažká muzika na počúvanie, jednotvárna hudba aj spev, potom sa objavili aj rýchlejšie pasáže a škreky. Táto kapela vyhrala cenu za najväčšiu halúz dňa piatok a aj celého Gothoomu. Ak mi neveríte, vypočujte si zatiaľ jediné dielo Talianov, je ním EP z tohto februára s názvom „O.O.O" s troma skladbami „Owls", „Over" a „Oaks".
 

NEUROTIC MACHINERY z Česka priniesli death modernejšieho strihu. Hrali veci z pripravovaného albumu a bolo v nich veľa zaujímavých pasáží, páčila sa mi kompozícia aj technickejšie poňatie skladieb, náročné gitarové riffy aj 6-strunová basa, ktorá si išla svoje. Zapamätal som si ešte, že posledné 3 skladby boli z albumu „Nocturnal Misery" a že v pozadí atmosféru dotvárali sample. Ľudí bolo zatiaľ poskromne a väčšina len stála a počúvala. Teším sa na nový album.
 

Slovenskí slam death špecialisti CRANIOTOMY nastúpili s dvoma spevákmi (Rasťo a Oliver, ktorý bol chorý, ale premohol sa). Na začiatok hneď pobavila hláška „Je strašné vidieť, že je málo piva vo vás, lebo len postávate". Rozbehol sa aj prvý poriadny circle pit tohto dňa (v ktorom nechýbali bublinky od detských mosherov). Ľudia sa celkom zabávali, aj pod pódiom sa to zaplnilo vzhľadom na ešte skorú hodinu. Brutálna muzika od CRANIOTOMY má na Slovensku svoj fanklub, ja s láskou nostalgicky spomínam na prvé albumy „It's Not Cut Out - It Can't Be Eaten" a „Cut a Piece for Your Hunger". CRANIOTOMY bola perfektná príprava na kapelu, na ktorú som sa na tomto festivale najviac tešil.
 

STILLBIRTH začali o pár minút skôr, takže začínali pred prázdnym publikom. Keď som sa blížil k pódiu, zbadal som, že ich je nejako málo, no našťastie chýbal iba basák, a nie jeden z gitaristov. STILLBIRTH cestovali 16 hodín zo západného Nemecka, aby vystúpili na Gothoome, a hneď poďakovali ľuďom za to, že sa prišli na nich pozrieť, aj za pozvanie na festival v prekrásnej prírode. V priebehu setu sa priestor pod pódiom zaplnil a ľudia si užívali energický death. Nechýbali circle pity okolo bazéna, ktoré pochválil aj spevák Lukas, moshovalo sa ako o život. Bola aj tradičná "wall of death", ktorú odštartoval Lukas priamo z publika. Z môjho najobľúbenejšieho albumu „Revive the Throne" zahrali len jednu vec. Celkovo mi chýbalo viac starších slam skladieb (na spôsob „Endgame Is Near"), keďže poslednými dvoma albumami sa kapela posunula do trochu melodickejších a core vôd. Zachytil som „Rising from the Ashes" z predposledného albumu „Homo Deus". Zaznela určite „Throne of Bones" z posledného albumu „Survival Protocol". Poslednou skladbou bola „Baptized in Blood" z posledného albumu, venovaná proti vojne a proti všetkému bullshitu, čo sa vo svete deje. Vystúpenie STILLBIRTH som si užil a ľutoval som len jeho rýchly koniec, chcelo to aspoň jeden prídavok.
 

Švajčiari SCHAMMASCH nastúpili v čiernych plášťoch a zlatých maskách a zaujalo ma, že mali troch gitaristov. Štýlovo to šlo do jemnejšieho black metalu, ale v nasledujúcej skladbe boli čisté gitary a aj čisté spevy, ťažko sa mi určoval štýl. Neskôr prišla na pomoc aj speváčka, ľudia iba stáli a počúvali. Potom prišli na rad surovšie black metalové skladby, pravdepodobne skoršia tvorba kapely. SCHAMMASCH dbali na celkový dojem a mal som pocit, že svoju hudbu premysleli a prepracovali do detailov. Vôbec to nebolo zlé, nezaradil by som ich však medzi STILLBIRTH a DECAPITATED, to sú dve death metalové tornáda, ktoré pasujú k sebe.
 

Ak sa na DECAPITATED zbehli všetci, čo boli v piatok na Gothoome, tak som účasť na mieste odhadoval tak na pol tisícky, a teda úprimne, čakal som viac ľudí. Viac o tom spomeniem v záverečnom hodnotení festivalu. Rasta je preč a DECAPITATED s novým spevákom hrali prierez svojou tvorbou, v kútiku duše som tajne dúfal v setlist zostavený iba z legendárneho albumu „Nihility". Nový spevák Eemeli sa mi páčil, neustále hecoval dav, usmieval sa a s prehľadom zvládal aj nižšie položené growlingy, aj časté kričané pasáže. Hudba je postavená hlavne na virtuozite gitaristu Vogga. Ten medzi skladbami poďakoval ľuďom za to, že prišli. Tiež sa nechal počuť, že milujú malé festivaly, že si to na nich užívajú a verí, že si to ľudia užívajú tiež. Setlist obsahoval z každého albumu niečo, mne sa najviac páčia staršie skladby z prvých albumov „Wings of Creation" a „Nihility", ktoré v mladosti formovali môj hudobný vkus. Ľudia sa bavili a vystúpenie headlinerov piatkového večera si užívali. Na konci sa Vog publika opýtal, či ľudia chcú ešte jednu skladbu, lebo ostávali ešte 3,5 minúty do konca. Diváci samozrejme chceli, ale organizátori to zavrhli, čo je škoda, lebo ľudia sa skvele bavili a uvítali by prídavok.
 

Ďalšou kapelou piatkového programu bola nemecká NON EST DEUS (latinsky „boh neexistuje"), vedľajší projekt Noiseho z KANONENFIEBER. Že to bude divadelný zážitok, napovedalo už tematicky pripravené pódium a efektný príchod protagonistov. Hneď ako pekelná omša začala, objavili sa ohne a dymové efekty a musím uznať, že aj keď som kapelu vôbec nepoznal, predstavenie som si nesmierne užíval. Ľudia okolo sa bavili tiež, aj keď väčšina len postávala a pozerala na divadlo pred sebou. Šialený farár stále niekoho prežehnával, ukazoval gestá, čítal z Biblie, počas jednej skladby sa dokonca bičoval, zastavil sa naozaj len málokedy. Kapela bola perfektne nazvučená, používala dve gitary bez basy, jednotlivé melódie boli zrozumiteľné a vyhladené, štýlovo najbližšie k black metalu. Bolo aj svätenie svätenou vodou, žehnanie jednotlivým členom kapely, ratolesť na hlave, na koniec za zvuku zvonov omša skončila a NON EST DEUS efektne odišli z pódia. Koncertné divadlo to bolo skvelé a bol to naozaj zážitok. Toho ohňa bolo naozaj dosť veľa a príjemne hrial predné rady. Doma som si hneď pustil najnovší album z apríla tohto roka „Blessings and Curses".
 

Švédi MEPHORASH mali zvolené štýlové čierne oblečenie, ohne horiace priamo na pódiu, čierno-zlaté masky. Hudba bola pomalá, so symfonickým podmazom, so snahou o temnú atmosféru. MEPHORASH sa mi extrémne podobali na SCHAMMASCH, aj hudbou, aj vizuálne. Naživo to bolo celkom fajn, ale na mňa dosť pomalé a doma by som si to asi nepustil. Mali však smolu, že šli rovno po NON EST DEUS, ktorí mali premakanejšiu show, a toto mi prišlo ako slabší odvar. Ich muzika mi prišla jednotvárna, keďže som to nemal napočúvané, prišli mi všetky skladby rovnaké.
 

Piatkový deň vyšiel na výbornú a nevedel som sa dočkať, čo prinesie sobota…

Pokračovanie v tretej časti…

FOTO: Martin Mayer