Prinášame vám druhú časť nášho fotoreportu, v ktorom spomíname na tohtoročný Brutal Assault.
Prvú časť si môžete pripomenúť na tomto odkaze.

ŠTVRTOK:

Kým včera v prvý deň festivalu nás sužovalo ukrutné teplo, dnešné ráno prinieslo vítaný dážď. Občasné prehánky trvali až do obeda a vďaka nim sa teploty konečne znížili na znesiteľnejšiu úroveň.

Aj štvrtkový program som zahájil na Obscure stage, kde sa od 14. hodiny predstavila skupina CASTLE RAT. Mladá nádejná formácia hrá pomerne tradičný doom/heavy metal a hudobne neprináša nič inovatívne, v prvom rade pri nej ide o pódiový prejav. Koncert a zároveň divadelnú show moderovala speváčka The Rat Queen, symbolicky s mečom v ruke. Okrem samotných muzikantov ju na pódiu dopĺňala aj maskovaná performerka The Rat Reaperess. Nutno dodať, že obe dámy pútali veľkú pozornosť svojimi outfitmi, ktoré viac odhaľovali než zahaľovali. V závere vystúpenia došlo dokonca k ich vzájomnému súboju – a hoci to najprv vyeralo na výhru Reaperess, jeden zo spoluhráčov oživil speváčku pomocou akéhosi elixíru. Diváci v tých chvíľach zrejme ani príliš nevnímali, akú hudbu CASTLE RAT vlastne hrajú.
 

Po tomto divadle som na chvíľu navštívil hlavnú plochu (tzv. Emperor's Square), aby som stihol aspoň polovicu vystúpenia mexických HOCICO. Ich dark electro, postavené na klávesoch a harsh vokáloch, ma bavilo vidieť v klubových priestoroch, ale za bieleho dňa na veľkom pódiu príliš nevyniklo. Chuť som si napravil s príchodom kapiel, ktoré do zostavy Brutalu pasujú viac.
Neskoré popoludnie na Sea Shepherd stejdži patrilo napríklad škótskej partii BLEED FROM WITHIN, ktorá sa prezentovala modernou kombináciou melodického deathu s výraznou prevahou metalcore. Nechýbalo striedanie harsh vokálov s čistými spevmi, slušné inštrumentálne výkony, ani silné refrény. Samozrejmosťou bola energia a kontakt s publikom. Dokonca ma prekvapilo pár pomalších skladieb s pomerne atmosférickým vyznením. Napriek tom nešlo o nič, čo by malo prepísať históriu daných subžánrov.

Spojenie extrémneho metalu so symfonickým orchestrom sme v Pevnosti premiérovo zažili pred dvoma rokmi. Tentokrát si špeciálnu show tohto charakteru pripravila fínska crossover/avant-garde metalová legenda WALTARI, k 30. výročiu ich významného albumu "Yeah! Yeah! Die! Die! Death Metal Symphony in Deep C". Banda okolo frontmana Kärtsy Hatakka sa na pódiu predstavila v zostave, ktorá toto dielo pôvodne nahrala. Na moju veľkú radosť tak prišli gitaristi Sami Yli-Sirniö (dnes už známejší vďaka pôsobeniu v KREATOR), Jariot Lehtinen a bubeník Janne Parviainen (ENSIFERUM). Silný line-up sprevádzal početný orchester Bohemian Symphony Orchestra Prague. A aby ich na pódiu nebolo málo, zahostovať si prišli aj Tomi Koivusaari (AMORPHIS), ktorý sa staral o hlboký growling, a operná speváčka Laura Ruusumaa v slušivých bielych šatách.
Tento početný ansámbel odohral spomínané CD od začiatku do konca – počnúc symfonickým introm cez drvivé deathové výpady, oddychové i romantické pasáže až po momenty pripomínajúce metalovú diskotéku s orchestrom. Fíni predviedli žánrovú slobodu, nadhľad, energiu a schopnosť kombinovať metal so zdanlivo vzdialenými prvkami. V tom sú jednoducho majstri. Celú show moderoval spievajúci basák Kärtsy, ktorého veselý výraz a nezameniteľnú farbu hlasu proste musíte milovať. Vystúpenie WALTARI s orchestrom bolo tak bizarné, až bolo skvelé. A čo je najdôležitejšie – protagonisti vďaka rannej skúške namiešali veľmi precízny zvuk, v ktorom vynikla rovnako kapela, ako aj samotný orchester.
 

Nasledujúci SEPTICFLESH mali po tomto umeleckom zážitku náročnú situáciu. Gréci si naživo odohrali naozaj len to najnutnejšie a všetky klávesy, orchestrácie, ba i Sotirisov čistý spev zneli len zo samplov. Natíska sa otázka, či by nabudúce mohli práve oni využiť služby orchestru. Vystúpenie „Septikov“ však pôsobilo tradične pompéznym dojmom, čomu napomohla teatrálnosť frontmana Seth Siro Antona. Trochu rušivo a prehnane pôsobili snahy burcovať publikum, ktoré si užívalo koncert aj tak. Zvuk nasamplovaných pasáží znel potichšie, čož bolo cítiť hlavne u čistých spevov (ale to bol asi zámer). Setlist bol výborne zostavený a vybalansovaný skladbami z poslednej dekády, ktoré doplnili "The Vampire From Nazareth", ikonický "Anubis" či atmosférická smršť "Virtues of the Beast". SEPTICFLESH dnes ničím neprekvapili, opäť však zanechali živelný dojem.
 

Tesne pred ich koncom otáčam kormidlom smer Obscure stage, pretože zmeškať vystúpenie DRACONIAN by bolo hriechom. Švédski gothic/doomoví melancholici sa po návrate speváčky Lisy zaskveli s novým albumom "In Somnolent Ruin", ktorý prináša rôznorodé potemnelé emócie. Vznešenú krásu plnú magickej atmosféry a úprimnej melanchólie dokázali preniesť na publikum aj tesne pred zotmením v Pevnosti, hoci stanovený čas bol neúprosne krátky. Predvedená hudba bola plná emócií a pohlcujúce melódie museli potešiť nejednu „zaDoomanú“ dušu. Vokálna súhra lahodného spevu Lisy s jej náprotivkom Andersom (striedajúcim hlboký growl a jedovaté škreky) funguje ako za starých čias. Obaja si väčšinou išli vlastnú linku, ich prepojenie však pôsobilo plynulo a predovšetkým nenudilo. Už teraz sa teším na ich pražský „headline“ koncert 25. februára.

Fínska epicko-melodická stálica AMORPHIS sa vrátila na Brutal po dlhých deviatich rokoch. Ich vystúpenia sú vždy zárukou kvality a ani dnes tomu nebolo inak. Tomi Joutsen bravúrne skombinoval čisté spevy s hlbokým growlingom. Esa na gitare a Santeri za klávesmi sa striedali vo variáciách plných emócií a precíznych, často až progresívnych sólach. Zahanbiť sa nenechal ani Tomi Koivusaari, ktorý si okrem gitary párkrát zagrowloval (kde inde než v "Black Winter Day", ktorá bola jedným z vrcholov programu). Setlist sa opieral o poslednú, minuloročnú dosku "Borderland", z ktorej zazneli tri ukážky. Dvakrát sme si pripomenuli album "Skyforger" a došlo i na prastarú klasiku "The Castaway". Fanúšikovia boli nesmierne prajní a Tomi ich nechal odspievať väčšinu refrénov v melancholickej hitovke "House of Sleep".
AMORPHIS priniesli epickú a výpravnú show plnú pocitovej melodiky a rozlúčili sa s divákmi za tónov ďalšej koncertnej tutovky "The Bee", ktorá potvrdzuje, že títo Fíni majú aj v súčasnej tvorbe stále čo povedať. Ale naozaj si dovolili úplne vynechať progresívne veľdielo "Elegy"?
 

Nasledoval rýchly presun do Octagonu, kde na malom pódiu pre nie príliš početné publikum zahrali ANTIMATTER z Liverpoolu. V tejto lokácii sme tak výnimočne nezažívali tradičné náročné presuny cez tlačenicu (z toho dôvodu som dnes už vynechal PSYCHONAUT), ale naopak, komornejší priestor dal vyniknúť ich melancholickému rocku s pohlcujúcou atmosférou, doomovými emóciami a nádychom gothic rocku. Ak máte radi ANATHEMA, určite dajte šancu aj tomuto projektu vedenému sympatickým Mickom Mossom. 

Ďalšími z večerných co-headlinerov na hlavnej ploche boli ALCEST. Francúzski blackgaze/post-metaloví šansonieri znovu potvrdili, že ich koncerty sú sťaby výlety do iného sveta. Neige so spoluhráčmi predviedli melancholickú, priam až zasnenú hudbu, potešili decentným pódiovým prevedením i rozumne zostaveným, hodinu trvajúcim programom. Nechýbali ťahavé dvojhlasy a v niektorých skladbách aj Neigeho depresívne škreky. Ak sa nemýlim, najväčší priestor dostal album "Spiritual Instinct" a nechýbali ani koncertné tutovky ako "Écailles de Lune - Part 2", "Kodama" či záverečná smršť emócií "Autre Temps". To všetko s vkusne vyváženým zvukom a až nečakane silnou diváckou odozvou. Brutalovské publikum v posledných rokoch trochu zmäklo, no za štýlotvorné kapely, akou je ALCEST, môžeme byť len vďační.

Po tomto strhujúcom vystúpení som dnešný program ukončil na treťom pódiu, kde sa predstavila electro-industriálna legenda FRONT LINE ASSEMBLY. Zopakoval sa však scenár zo včerajška, keď ma po zdrvujúcich AMENRA opustili sily dostatočne vnímať ďalšie kapely. Intenzívny emotívny zážitok z hlavnej plochy jednoducho nastavil latku tak vysoko, že akýkoľvek ďalší koncert bol pre moje unavené zmysly už len ťažko vstrebateľný.

Pokračovanie v tretej časti…

FOTO: Martin Mayer