The OCEAN - Solaris

The OCEAN - Solaris

Aktuálna novinka od The OCEAN je ďalším medzníkom v ich kariére. Tú by sme mohli rozdeliť v zásade do troch častí, vrátane tej práve započatej. Každú definuje iný vokalista a čiastočne aj hudobné smerovanie. Prvá etapa ich vývoja je spojená so spevákom Nico Webersom. Hudobne to bol post hardcore mixnutý post-metalom s prvkami mathcoru. Túto éru síce zmapovanú mám, no vraciam sa k nej minimálne. V roku 2009 ho vystriedal Loïc Rossetti, ich tvorba sa roztiahla na širšie teritórium a nasala nové vplyvy (post-metal, progresívny metal, art rock, post-rock, ambient a elektroniku).

Mňa si získali hlavne doskami "Anthropocentric" a "Heliocentric". Nesmierne pestrá hudba nabitá emóciami a flexibilný spev Loïca zafungovali okamžite. V tom období som ich videl niekoľkokrát naživo a to ma len utvrdilo v postoji k ich tvorbe. Nasledujúci "Pelagial" patrí k tomu vôbec najlepšiemu, čo v tejto zostave natočili. Dvojica albumov "Phanerozoic" nebola zlá, no trochu tam cítiť istý zostup, spôsobený vysokou latkou kvality, ktorú si sami nastavili predošlou tvorbou. Nasledujúci "Holocene" je zvláštnym experimentom, kde prvá polovica má minimalistický post-rockový nádych, ale v druhej to opäť ťahajú k metalu a miestami pekne zostra. Po nasledujúcom turné sa však zostava rozpadla a zostali v nej len gitarista Robin Staps a basák Mattias Hägerstrand. Mimochodom, v podobnej situácii sa ocitol Robin aj v roku 2009. Postupom času ale nabral opäť nových členov a stvorili aktuálnu novinku "Solaris".
 


Hlavnou zmenou je angažovanie speváčky Lane Shi, ktorá prináša do ich hudby ženský element. Ak si dobre spomínam tak v hudbe The OCEAN sa objavili ženské vokály len dvakrát. V prvom prípade to bola triphopová skladba "The Grand Inquisitor III: A Tiny Grain of Faith", čo bol aj na ich pomery poriadny úlet. V druhom prípade to bolo na predposlednom albume skladba "Unconformities", ktorá je tiež netypická pre ich tvorbu. To boli ale len hosťovania. Lane je dnes stálou členkou skupiny a jej hlas mi trocha pripomína Agnette Kjølsrud. Jej hlas má viac podôb od jemného spevu až po drsný scream.

Mužský element zastupuje Enrico Tiberi, ktorý sa hlasovo podobá na Loïca, len nemá až tak výrazný prejav. Jeho hlas má viac rockový feeling a to aj v screamoch. Je zaujímavé, že jeho party evokujú Loïcov prejav hlavne melodickými linkami. Na jednej strane je to pozitívne, lebo pri všetkých tých zmenách udržiava istú nadväznosť na predošlú tvorbu. Na druhej strane sa nevyhne porovnávaniu so svojím predchodcom, kde objektívne bude ťahať za kratší koniec. Po hudobnej stránke cítiť rukopis Robina Stapsa, no nie až tak výrazne. Svoje postupy pri skladaní v sebe nezaprie, no hudba The OCEAN prešla istou premenou. Je pokojnejšia a viac progrocková ako metalová. Tým ale vlastne nadväzujú na ich posledné nahrávky. Nechýbajú ani razantnejšie pasáže, no sú skôr výnimkou. Chvíľu mi trvalo, kým som si zvykol na všetky tie zmeny. Dlho som mal pocit, že počúvam úplne inú kapelu, čo je vlastne holý fakt.
 


Každopádne je to zaujímavá a dobrodružná hudba, ktorá nenudí. Príjemným spestrením sú syntetizátory, ktoré oživujú celú produkciu. Dodávajú jej atmosféru a výrazný charakter. Stále je to ale pútavá hudba, ktorá ponúka poslucháčovi rozsiahle plochy s množstvom nápadov. A nevadí mi ani to vymäknutie. Tým, že je tu tých ostrejších momentov pomenej, dáva im to väčšiu razanciu. Moje najobľúbenejšie skladby na albume sú "Belligerence" a "Última Esperanza". Opäť ide o koncepčný album; pomenovaný je po sci-fi filme z roku 1972, ktorý režíroval Andrej Tarkovskij. "Solaris" je názov inteligentného oceánu a spája dystopické sci-fi s existenciálnymi úvahami inšpirovanými denníkmi a záznamami reálnych bádateľov. Kapela zostala verná tradícii a nový album ponúka v mnohých prevedeniach. Tie exkluzívne majú okrem samotných nosičov vyhľadávač súhvezdí, 32-stranovú knihu a iné bonusy.

The OCEAN započali svoju tretiu etapu v novej zostave a s novou hudbou. Istá nadväznosť tu rozhodne je, no inak je to nový začiatok. Z môjho pohľadu je to zaujímavá nahrávka, ktorá ponúka poslucháčovi široký priestor pre objavovanie. Verím, že mnoho fanúšikov bude mať problém s novým spevákom, no to sa dialo aj po príchode Loïca Rossettiho do skupiny. 

8 / 10

Tracklist

1. 52°30'11"N, 13°26'12"E
2. Departure Song
3. Light Pollution
4. Simulacra
5. Belligerence
6. Última Esperanza
7. Milk of My Dreams
8. 51°28′30″S, 73°6′11″W

Zostava

Robin Staps – gitara, vokály
Enrico Tiberi - vokály
Lane Shi – vokály
Emmanuel Jessua - gitara
Marco Gennaro – gitara
Mattias Hägerstrand – basa
Jordi Farré – bicie

Informácie o albume

Žáner: Progressive Metal/Rock

Dátum vydania: 25.09.2026

Typ: CD, LP

Dĺžka: 69:33

Vydavateľstvo: Pelagic Records

Webová stránka: https://theocean.bandcamp.com

Krajina: Nemecko

Informácie o recenzii

Uverejnené: 2026-10-05 19:31:14

Prečítané: 217x

Autor: Martin Mayer

Martin Mayer

Názory redakcie

Chýba názor redakcie