Trvalo dlhých päť rokov, kým sme sa dočkali piateho štúdiového albumu americkej skupiny KHEMMIS. Hlavným dôvodom bol odchod basgitaristu Dana Beiersa, ktorý opustil ich rady tesne pred vstupom do štúdia. Okrem toho absolvovali niekoľko turné v spoločnosti MASTODON, OPETH či TRIVIUM. 

Uvoľnený post obsadil David Small, ktorý sa naplno zúčastnil nahrávania eponymného albumu. Album je štruktúrovaný ako rituál a vzývanie radosti z heavy metalu. Spevák Ben Hutcherson sa vyjadril, že akt hrania ťažkej hudby je pre neho ako rituál. Hudobne sa trochu odklonili od doomových  základov a častejšie sa vydávajú do heavymetalových, prípadne extrémnejších polôh. V tomto smere nadväzujú na svojho predchodcu, ktorý niesol názov „Deceiver“. Samozrejme, doom metal z ich hudby  nezmizol, len sa tu nevyskytuje tak často ako v minulosti. Ďalším poznávacím prvkom ich tvorby sú vokály. Jednak je to deathový temný growl v podaní gitaristu Bena Hutchersona, ktorý zahusťuje atmosféru. Na nahrávke však prevažuje čistý vokál druhého gitaristu Phila Pendergasta, ktorý je v tvorbe KHEMMIS ťažiskový. Jeho farba hlasu je výrazným prvkom ich hudby a melodické linky, ktoré spieva, skvele dopĺňajú samotnú hudbu.
 

V tomto smere je pre mňa najvýraznejšou skladbou dvojka „Corpsebloom Garden“. Najmä refrén piesne znie ako epická hymna, ktorá je fantasticky naaranžovaná a okamžite sa mi zapísala do pamäti. Zaujímavou skladbou je aj tretia „Grief's Reverie“, ktorá má niekoľko fáz. Najprv je to hutná heavy doomová časť, ktorá sa pretransformuje do rockovejšej časti, kde exceluje Phil za mikrofónom. Neskôr sa muzika opäť zvrtne do hutnejších vôd a tu musím pochváliť Benov excelentný growl. Páni majú v obľube aj heavy metal, čo asi najviac cítiť v skladbe „Beneath the Scythe“. A takto vystavaný heavy metal ide po chuti aj mne. Ale výrazne tomu pomáhajú doomové prvky, ktoré dávajú piesni úplne inú atmosféru. Zároveň je to aj pestrosťou a hutným gitarovým zvukom, ktorý je opäť ozdobou celej nahrávky.
Nechýbajú akustické vyhrávky, temné doomové pochody či tvrdé deathmetalové výpady. A to vzývanie radosti z heavy metalu beriem ako poctu širokej palete jednotlivých subžánrov, ktoré pod túto škatuľku spadajú. Na druhej strane si nemyslím, že by novinka predčila svojho predchodcu. Má to hneď niekoľko dôvodov. Jednak to bola prvá nahrávka KHEMMIS, s ktorou som sa podrobne oboznámil. To jej dáva jedinečný status, ktorý jej už žiadna iná nezoberie. Zároveň si myslím, že na novom albume je o niečo menej silných momentov, ako tomu bolo na „Deceiver“. 

KHEMMIS pokračujú vo svojej spanilej jazde, v ktorej miešajú doom metal, heavy metal a smrtiaci kov. Predošlý opus sa im nepodarilo prekonať, no to novinke neuberá na zaujímavosti a kvalite. Pri jej počúvaní mám neodbytný pocit, že to najlepšie nás od týchto Američanov ešte len čaká.