Desiaty štúdiový album skupiny KAUAN  "Wayhome" prináša emóciami nabitú hudbu, ktorou nás zásobuje už dvadsať rokov. Skupinu založil ruský hudobník Anton Belov v roku 2005 v meste Čeljabinsk. Postupom času sa presunul na Ukrajinu, do Estónska a v súčasnosti pôsobí v Helsinkách. Aktuálne jeho skupinu tvoria manželka Alina ako vokalistka, bubeník Kristian Merilahti, basgitarista Niko Salminen a violončelistka Helena Dumell. 

KAUAN od počiatkov tvoria hudbu, ktorá postráda tradičné štruktúry. Každá skladba sa vyvíja individuálne, pričom používa klasické postupy, ako sú opakovania či gradácie. Len ich výskyt je nepredvídateľný a nepodlieha žiadnym vzorcom. Skupina produkuje od začiatku kariéry mix post-rocku a doom metalu s použitím ambientných prvkov. Na dokreslenie atmosféry radi využívajú klávesy s rôznymi registrami či violončelo. Gitara je tiež ošetrená množstvom efektov, čo je v post-rockovej hudbe štandard. Výskyt vokálov je podobne nevyspytateľný, o to väčšiu emočnú silu prinášajú. Zaujímavosťou ich tvorby je takmer výlučné využívanie fínskeho jazyka. Rodnú ruštinu nájdete len na ich druhom albume "Tietäjän laulu", aj to nie vo všetkých skladbách. Možno to súvisí so samotným názvom kapely, ktorú pomenovali podľa debutového albumu fínskych TENHI. Aj keď ich hudba využíva odlišné výrazové prostriedky, atmosféra hudby je veľmi podobná. A fínsky jazyk dáva textom veľmi špecifický charakter.
 

Napriek tomu, že tento jazyk neovládam ani v základoch, mám k nemu slabosť. V tom jazyku je niečo surové, archaické a magické. K hudbe KAUAN sa skvele hodí a dokresľuje jej výslednú atmosféru. A tá je v ich hudbe ťažisková. Do značnej mieri v nej prevládajú pocity ako melanchólia a smútok. Celá ich hudba je  veľmi snová a skvele sa pri nej relaxuje. Zároveň na albume nájdete niekoľko momentov, kde sa rozostrí ten melancholický opar a všetko sa presvieti nádejou a pokojom. Zvláštne, že mi tieto momenty nevadia, lebo za normálnych okolností ich v hudbe nevyhľadávam. Ďalším typickým znakom ich nahrávok je súdržnosť.  Keď si totiž pustím hudbu KAUAN, pustím si celý album. Pri niektorých dielach to vlastne ani inak nejde, ako pri "Sorni Nai", ktorú dodnes považujem za ich vrchol. V textoch sa skupina venuje témam ako cesta a transformácia, pričom cestu možno interpretovať ako fyzickú alebo psychologickú, zahŕňajúcu prechod ťažkými rozhodnutiami cez rôzne etapy života. 

Desiaty album KAUAN ponúka zasnený melancholický výlet s ich tradičnou atmosférou. Stálych fanúšikov určite nesklame a nových môže stiahnuť do ich magického sveta.