V mojej predošlej recenzii som skonštatoval, že death/doom metal je veľmi konzervatívny štýl a drží sa v tesných mantineloch. Za tým si samozrejme stojím, no vždy sa nájdu aj výnimky. Jednou z nich je fínska skupina HOODED MENACE, ktorá začala s týmto štýlom experimentovať.

Už na predchádzajúcej nahrávke "The Tritonus Bell" bolo cítiť výrazné zmeny v smerovaní ich hudby. V skladbách sa začali objavovať heavy metalové party a ich doomová poloha začala páchnuť strateným rajom. Aktuálna novinka v tomto trende pokračuje a ešte viac sa vzďaľuje klasickému death doomu. Najväčšiu zásluhu na tom má gitarista Lasse Pyykkö, ktorý sa nechal inšpirovať heavy metalom. Miestami majú jeho party až hard rockový feeling a pripomínajú tvorbu KING DIAMONDa. Najvýraznejšie to cítim v skladbe "Pale Masquerade". Ďalším nečakaným korením je gothic rock, ktorý pekne reprezentuje skladba "Portrait Without a Face".
 

A opäť sa vraciame k vplyvom PARADISE LOST, ktoré sa objavili už na predošlej nahrávke. Pri počúvani "Daughters of Lingering Pain" sa to prejavuje asi najviac. Nie je to vyslovene vykrádačka, ale tá atmosféra silne pripomína ich staršiu tvorbu. Vokalista Harri Kuokkanen svojim konzistentným growlom všetky piesne akoby prepája a dáva im nádych starej školy. Niekomu sa jeho prejav môže javiť ako nudný a bez nápadu. Mne príde zaujímavý hlavne v pasážach, ktoré s death/doomom nemajú veľa spoločného. Veľmi príjemným spestrením je coververzia od DURAN DURAN - "Save a Prayer", ktorá znie naozaj luxusne. Tejto zvláštnej skladbe vtisli úplne iný feeling, pričom zachovali jej charakteristické melódie.

Novinka HOODED MENACE "Lachrymose Monuments of Obscuration" ma zaujala predovšetkým vybočením z tradičných koľají. Kapela síce neprináša nič inovatívne v zmysle novej hudby, skôr si vyberá osvedčené recepty a mieša ich svojským štýlom.