Je úžasné, keď sa vrátite po štrnástich rokoch nečinnosti na koncertné pódia. Je neuveriteľné, keď po vyše troch (!!!) desaťročiach príde čas aj na novú štúdiovú nahrávku. Je dychvyrážajúce, keď môžete tú istú nahrávku len pár mesiacov od vydania zaradiť rovno medzi to najlepšie vo vašej mimoriadne vyrovnanej hudobnej diskografií. Švajčiarske techno-thrashové trio CORONER si už dnes smie spokojne „odfajknúť“ tieto tri stanovené ciele.

Takisto ako aj u amerických kolegov, pred nedávnom recenzovaných TESTAMENT, sa muselo trio žiaľ vysporiadať s vynútenou zmenou v zostave. Tá sa konkrétne odohrala na bubeníckej stoličke, kde zakladajúceho Markusa „Markyho“ Edelmanna (DIVINE PROPHECY) pomerne hladko vystriedal Diego Rapacchietti, ale inak je v podstate všetko pekne po starom. Tým narážam najmä na to najdôležitejšie – vysokú hudobnú kvalitu, ktorú si CORONER vždy vedeli pevne postrážiť. Ako správne všetci tušíte, týka sa to aj aktuálnej štúdiovej novinky “Dissonance Theory“. Tá na ploche príjemnej trištvrtehodiny jasne prezentuje, akým fantastickým spôsobom sa rodáci z Zürichu bezchybne pretransformovali na moderné teleso patriace do roku 2026.
 

"Just a game, lighten up
Culture with a few prompts
Without thought, the work is done
High-tech rush, false control

People displaced, cannot compete
Human/machine, your identity is lost
Just who is in charge now?
Useless; at least you're having fun

So fun, so much fun, so fun, detrimental
So fun, so fun, no... fun, user error—detrimеntal"

Teleso, ktoré dokáže znieť súčasne, zároveň stále svojsky a so všetkými typickými ingredienciami pevne zakorenenými v ich DNA. I v tomto prípade mal prsty vo zvuku Jens Bogren (SEPULTURA, KREATOR) a je vám to hotová pastva pre naše uši. Výsledný sound je totiž, nech mi pán Harabin úctivo prepáči, doslova a do písmena FAN_TAS_TIC-KÝ! K tomu neodmysliteľná atmosféra, majstrovská gitarová exhibícia Tommyho Vetterliho a tradične parádna „čierna robota“ speváka/basgitaristu Rona Brodera. Počas celej stopáže je cítiť roky driny a premyslenej práce – každý jednotlivý tón tu má svoje pevné miesto.

Rozoberať jednotlivé skladby by asi bolo máličko zbytočné, keďže tu máme čo dočinenia s jednoliatou hustou masou než s prehliadkou hitových singloviek. Pri bližšom skúmaní sa nájdu aj tie – obe vopred zverejnené “Renewal“ či “Symmetry“ brnkajú skôr na tu priamočiarejšiu thrashovú strunu. Na opačnom protipóle stojí vyzretý a prepracovaný progresívny metal, kde sa toho deje častokrát viac než kuchyni pri bohatej svadobnej hostine.
 

Záverečný verdikt teda asi vyznie pomerne jednoznačne, ale zcela pochopiteľne a právom. Pomyselnú „desiatku“ si síce nechávam pre kultové míľniky “Mental Vortex“ (1991) a “Grin“ (1993), avšak ani táto úžasná kolekcia od nej neuteká priveľmi ďaleko...

TOP: Consequence, Sacrificial Lamb, Renewal, Trinity