VALLENDUSK - Valendino Mithos

Nielen o živote v Indonézii

VALLENDUSK - Valendino Mithos

VALLENDUSK sme tu nedávno mali v recenzii na výborný album "Fortress of Primal Grace". To bol hlavný dôvod, prečo som oslovil Valendina, aby odpovedal na pár otázok. Ak sa teda chcete dozvedieť niečo viac, nielen o kapele, ale aj o živote v Indonézii, nech sa páči.

Skús trochu predstavi VALLENDUSKť, pretože myslím, že nie ste až takí známi v našom okolí.

Najskôr mi dovoľ poďakovať za prejavený záujem o VALLENDUSK. Skupina bola založená okolo augusta 2011 a pozostáva zo speváka/textára Rizkyho (ex-VALEFOR), vedúceho gitaristu/hlavného skladateľa Valendina Mithosa (ex-BLOODY GORE, ex-FUNERAL INCEPTION), gitaristu/skladateľa Dananga Sugianta (ex-VALEFOR) a bubeníka/aranžéra Dericka Prawira (FROM HELL, PROCEUS).VALLENDUSK je produktom všetkých vplyvov. Je to ako malá pocta, ktorú platíme našim predkom. Byť veľmi inovatívni nebolo našim primárnym cieľom už od začiatku. Chceme tvoriť hudbu, ktorá sa bude páčiť nám. Nie som si istý, či sme úspešní v pridávaní nášho osobného vkladu do hudby. Avšak robíme všetko preto, aby sme si túto jazdu užili, ako sa len dá. Celkovo sme vydali jedno EP a tri albumy.

Nedávno ste vydali tretí album “Fortress of Primal Grace”. Čo môžu ľudia očakávať? Popíš nám ho ako jeden z tvorcov.

Je to hodinu trvajúca nahrávka. Pri počúvaní “Fortress of Primal Grace” sa cítite ako pri 10 kilometrovom behu, avšak robíte to s čistou radosťou. Je tam veľa mimoriadnych pasáží, ktoré posunú songy na kompletne nový level. Všetky riffy a melódie plynú, rozvíjajú sa, extrapolujú, stavajú na sebe pričom uvoľňujú svoju energiu. Vrcholy a prestávky sa niekoľkokrát opakujú. Vždy to bolo podstatou kapely spraviť ďalší krok s novým albumom.

Čo je tvojou hudobnou inšpiráciou? Počúvaš metal vo voľnom čase alebo niečo úplne iné?

Ja osobne som sa zasekol v skorej vlne death, doom a hlavne black metalu 90tych rokov  Samozrejme každá kapela, ktorú počúvame nás nejako ovplyvňuje. Všetci sme iní v hudobných chutiach a to zahŕňa aj hudbu, čo vôbec nepripomína našu kapelu. Veľká škála od klasiky, ambient, synth pop, folk, ľudové piesne, elektroniku a ďalšie. Všetko, čo počúvame a nie je to len metal, nám dáva istý stav mysle, ktorý sa nám páči.

Čo iné kapely z Indonézie? Môj prvý dotyk s metalom od Vás bol skoro 20 rokov dozadu BLOODY GORE, kde si hral (neskôr zmenili názov na FUNERAL INCEPTION), taktiež sme mali recenziu na PURE WRATH. Čo iné by si odporučil?

Vždy to bolo skvelé a istým spôsobom privilégium byť aktívne zapojený v UG BDM scéne v 90tych rokoch. Pomerovo BDM pokrýva približne ¼ všetkých metalových kapiel od nás, čo existujú. Black metal je stále menšinou v porovnaní s death metalom. Indonézska black metalová scéna nie je príliš aktívna. Pár koncertov, pár albumov alebo proste len EP, splitká, single .. ale veci sa začínajú  za posledné roky zlepšovať. Niekoľko skupín rozhodne za vyskúšanie stojí.  PURE WRATH, FROM HELL, DRY, HORDAVINTHRA, CHORIA, EX INFERIS alebo DIVINE BLACKNESS.

Ako je to teda celkovo s metalovou scénou v Indonézii? Nejaké magazíny, tv relácie, koncerty?

Metalová scéna v Indonézii bude pravdepodobne rásť, ako vždy. Vzniká veľa nových kapiel. Pre mňa osobne je skvelé pozorovať, kde sme sa za tie roky dostali. Myslím, že metalisti u nás nie sú iní ako inde. Vždy sú tu všetky možné typy, čo je asi iné, že keď je tu koncert, tak tam nájdeš všetky typy. Je jedno, či sú viac do metalcoru, deathu, blacku, atď. Väčšina kapiel, aj keď hrajú úplne odlišné štýly, sa poznajú veľmi dobre. Máme veľmi priateľskú scénu a navzájom sa podporujeme. Nejaká prílišná súťaživosť je tabu. Pochádzajúc z krajiny, ktorá nie je v metalovom svete príliš známa, nie je teda súťaživosť prirodzená. Aktuálne u nás nevychádzajú žiadne časáky zamerané na UG scénu, ale v časoch pred prílišným rozšírením internetu sme mali pár časákov. Či už boli vytlačené kvalitnejšie alebo len oxeroxované. Väčšina kapiel a fanúšikov teraz používa sociálne média. Spôsoby ako sa promujú a organizujú koncerty, je približne rovnaký. Či už je to organizátor väčších festivalov alebo len decká, čo to robia štýlom „sprav si to sám“. Všetci používajú internet takmer na všetko.

Prvý album ste vydali cez Pest Productions a posledné dva s pomocou Northern Silence Productions. Bolo to ťažké pod nimi vydať? A ako ste sa k nim vlastne dostali? Veď prvé vydavateľstvo je z Číny a druhé z Nemecka.

Myslím si, že pre kapely je ideálne vydať albumy cez lokálne vydavateľstvo a to ho následne môže šíriť celosvetovo. Hudba by mala byť dostupná pre poslucháčov aj na vzdialených miestach. Dôvod, prečo sme si vybrali zahraničné vydavateľstvo, je jednoducho ten, že tu nebolo nezávislé vydavateľstvo, ktoré by svoje vydania šírilo po celom svete. Ako si môžeš všimnúť, máme geografickú nevýhodu. Podpísať nejaký výborne hodnotený label ako Pest Productions alebo Northern Silence nám pomáha upozorniť ľudí na to, kto sme a čo robíme. Skoro po vydaní nášho debutového EP v 2011 roku sme aktívne promovali našu hudbu, čo viedlo k podpísaniu zmluvy o vydaní jedného EP a albumu s čínskym vydavateľstvom Pest Productions. Po dvoch rokoch u nich sme dostali nový kontrakt s Northern Silence Productions v roku 2015.

Máte už recenzie na nový album? Si s nimi spokojný? Videl som jednu na nemeckom webe, kde ste dostali 8,5/10, super nie?

Áno, dostali sme celkom dosť pozitívnych recenzií a tiež menší počet negatívnych. To je však prirodzené. Každý má svoj uhol pohľadu a to samozrejme rešpektujeme. Nemôžeme potešiť každého. Stále sa len učíme a rastieme ako hudobníci. Ako čas plynie, tak sa stále vzdelávame a žijeme, sme si vedomí toho, čo sme dokázali v minulosti a ako môžeme všetko zlepšiť.

Ako vnímaš pirátstvo, sťahovanie hudby atď.? Niektorí umelci sú radi, ak šíri po svete ich hudba v podstate zadarmo, iní by však najradšej takéto veci zakázali.

Netrápim sa kvôli pirátstvu/sťahovaní hudby. Pirátstvo je nové rádio, ktoré šíri hudbu. Ľudia chcú mať prístup k dobrej hudbe a nemôžu sa už viac spoliehať na TV alebo rádio. Nelegálne sťahovanie je v podstate len sofistikovanejšia verzia toho, čo ľudia robili v 80tych rokoch, keď boli kazety. Môžu mať teraz terabajty hudby na harddiskoch alebo telefónoch, ale do desiatich rokov zabudnú, kde čo mali. Vždy tu budú aj ľudia, čo viac ocenia hudbu ako fyzický alebo vizuálny objekt, bez ohľadu na to, ku ktorej generácií patria. Ak skutočne milujú hudbu, niektorí z nich si budú kupovať fyzický nosič tak či tak. S ním majú dôkaz o ich vlastníctve, dôkaz ich lásky, niečo, čo môžu držať vo vlastných rukách.

Čo ďalšie plány? Európske turné?

Budeme mať pár menších koncertov, ale zatiaľ sme nedohodli žiadne väčšie tour. V skutočnosti je pre nás ťažké dostať sa na cesty, kvôli práci, prípadne iným záväzkom. Ja mám 38 rokov, ženu a dieťa. Nemôžeme si dovoliť opustiť prácu, zbaliť sa na cestu a vrátiť sa domov s peniazmi, čo ledva pokryjú naše účty. Fyzické vydanie albumu bude vždy náš hlavný zámer. Snažíme sa dôsledne vydávať takto naše albumy. Napriek tomu sme otvorený možnostiam a nikdy človek nevie, čo mu budúcnosť prinesie. Snažíme sa vybrať tie najlepšie možné koncerty, aby tak tí, čo nás chceli vidieť, mali tú možnosť. Stále tiež veríme, že sa pozrieme s kapelou do Európy a Ameriky.

Pred pár týždňami boli na Slovensku veľké demonštrácie kvôli vražde novinára a jeho snúbenice a proti vláde. Boli tieto informácie u vás v médiách? Zaujímaš  sa vôbec o politiku? Lebo naše médiá informujú najmä o zlých veciach z Indonézie (napr. teroristické útoky, autobusové nehody s mnohými obeťami atď.).

Nie, nepočul som o tom z našich médií. Je to však hrozné, keď človek zomrie kvôli tomu za čím si stojí. TV sledujem naozaj málo. Kedykoľvek sa vrátim domov z práce, tak sa zvyčajne hrám s mojím dieťaťom alebo proste počúvam hudbu. V skutočnosti sa moc o politiku nezaujímam a je moje privilégiu, že sa nemusím. Čo sa stane v politike, neovplyvní môj život Ak mi to však bude prínosom, budem v podstate ticho.

Ako sa žije v Jakarte? Pretože celé Slovensko má ½ obyvateľov Jakarty. Pre veľa Slovákov je to nepredstaviteľné.

Je to veľké hlavné mesto s 8-10 miliónmi nahustených vo vnútri, je to typ mesta, kde by sa väčšina black metalových fanúšikov cítila hlúpo. Jakarta je mesto, ak máš rád nočný život, si zo strednej triedy, máš auto, máš dom (nemusíš dochádzať) a nehľadáš kultúru. Infraštruktúra je nepríjemná. Pešia chôdza v podstate neexistuje, len rýchla prechádzka po Sudirmanovej ulici spôsobí, že rýchlo “nasmradneš”. V sezóne dažďov môže byť divne chladno, 22-26 stupňov, avšak v lete je super teplo, 33 stupňov. Väčšina ľudí radšej ostáva doma, kvôli nedostatku verejných miest. Jakarta je nudná, ak si niekedy býval v humánnejšom meste, kde môžeš všade ísť pešo. Jakarta je peklo.

Viem, že najpopulárnejším náboženstvom v Indonézii je Islam. Máte tam kvôli nemu nejaké problémy?

Našťastie nie. Nečelili sme žiadnym problémom kvôli tomu, kto sme. Nemáme žiadny zákon zakazujúci metal v našej krajine ako v iných štátoch stredného východu, to je dobrá vec. Niekedy nábožensky zameraní ľudia môžu mať neúctu k metalovej hudbe, to je však ich problém. Úrady sa o hudbu a umenie moc nezaujímajú, viac riešia politiku, ekonomiku, šport atď.  Napriek tomu môžu tu byť situácie, kde veríme, že vláda vždy potrebuje odpútať ľudí od strategicky dôležitých veci, ktoré začnú útok a nanešťastie sme ich najľahší cieľ na zasiahnutie, občas.

Musím priznať, že pre ľudí zo Slovenska je Indonézia celkom exotická krajina. Keď by som chcel vidieť „ozajstnú Indonéziu“, čo by som mal vidieť, kam ísť?

Byť vychovávaný alebo žít v industriálnom meste znamená, že potrebujeme nejakú možnosť úteku. Je to zdravá cesta zabudnutia dennej rutiny, proste len ísť kdesi na výlet. Vždy je možnosť ísť do sopečných pohorí, ikonických ryžových polí a senzačných pláží, ktoré sa dajú nájsť na veľa miestach v Indonézii. Vymenujem pár, strávil som nejaký čas na Jáve jaskyniarstvom. Jáva je plná jaskýň, ale Jomblang sú jednoducho dostupné z hlavného mesta a dosť známe. Prípadne sa dajú preskúmať všetky ostrovy okolo Labuan Bajo, stráviť 3-4 dňový výlet v Mount Rinjani alebo chytiť východ slnka v Mount Bromo. V neposlednom rade musím spomenúť aj výlet za orangutanmi a je jedno, či na Sumatre alebo Borneu.

Ľudia na Slovensku si radi vypijú, čo u vás? Viem, že máte celkom drahý alkohol, takže možno je nelegálny alkohol viac a viac populárny?

Alkoholické nápoje boli dlho súčasťou rôznych Indonézskych kultúr. Lokálne nápoje sú tradične varené, často na zadnom dvore, typicky kvasená ryža, cukrová trstina, kokosové orechy alebo palmový cukor. Sú ochutené bylinkami alebo inými ingredienciami. Ak niekedy budeš mať možnosť sa pozrieť do Indonézie, tak skús tradičný alkohol ako Arak (Bali), Ballo (Tana Toraja), Ciu (najčastejšie na ostrovoch Jávy), Sopi (Molucca a Flores), Tuak (najpopulárnejší, dostupný skoro všade v Indonézii).

Najpopulárnejší šport v Indonézii je asi bedminton? Hráš ho? Alebo čo robíš preto byť fit?

Bedminton je pravdepodobne náš najúspešnejší šport, ale aktuálne najpopulárnejší je futbal. Nehrám príliš ani jedno z toho, ale mám rád horskú turistiku, to je môj favorit.

Ak by si chcel dodať niečo na čo som sa neopýtal, tak smelo do toho!

Vďaka Michal a METALIRIUM, taktiež čitateľom a poslucháčom našej hudby. Uistite sa, že ste hodili očkom po našom novom albume “Fortress of Primal Grace”. Dúfam, že sa niekedy niekde uvidíme! Cheers!
http://www.facebook.com/vallendusk
http://vallenduskmusic.bandcamp.com

Informácie o rozhovore

Odpovedal/-li: Valendino Mithos

Webová stránka: http://vallenduskmusic.bandcamp.com

Informácie o rozhovore

Uverejnené: 2018-06-20 01:20:09

Prečítané: 458x

Autor: Michal Lukáč

Michal Lukáč

Názory redakcie

Chýba názor redakcie