SATYRICON - Frost

Nasledujeme dynamický a kreatívny smer black metalu

SATYRICON - Frost

SATYRICON môžeme bez problému označiť za akýchsi veteránov nórskej blackmetalovej scény, keďže sa na nej pohybujú už od roku 1991. Zostava po celé tie roky ostala stabilná v podobe Satyra a Frosta, ktorý sa ku skupine pridal v roku 1993 ešte pred vydaním debutového albumu. Frost je z týchto dvoch známych postavičiek skôr ten introvertnejší, a tak bolo pomerne ťažké z neho vytiahnuť nejaké tie zaujímavé informácie. Či sa mi to aspoň sčasti podarilo, môžete posúdiť v nasledovnom rozhovore. V tom sme samozrejme nezabŕdali do citlivej témy Satyrovho zdravia. Frost sa hneď na začiatku vyjadril k aktuálnej forme SATYRICON  len a len v pozitívnom zmysle... 

SATYRICON sú v najmajestátnejšej a najväčšej forme, v akej kedy boli. Čistá blackmetalová energia v skutočne epickom a slávnostnom kontexte.

Zatiaľ vašim posledným počinom je koncertný záznam v CD, DVD aj LP podobe - "Live at the Opera". Čo pre teba ako hudobníka znamenala takáto skúsenosť?
Vystúpenie v Opere bolo skvelé a jednalo sa o moment v živote SATYRICON, na ktorý som skutočne hrdý. Kapela a zbor zneli spolu absolútne úžasne a odohrať koncert v hlavnej hale Opery bolo veľkolepé. Ale tiež to dáva dokonalý zmysel - kapela ako SATYRICON je ako stvorená pre to, aby vystupovala na takomto mieste. Som hlboko vďačný, že sme túto šancu dostali a budem si vo svojich spomienkach niesť pamiatku na toto vystúpenie už po celý zvyšok svojho života.

Ako ste prišli na nápad spojiť svoju tvorbu s týmito klasickými, opernými prvkami?
Hudba SATYRICON je naplnená vášňou, dramatickými obratmi a elementmi, atmosférou a epickými témami, takže toto spojenie vôbec nie je divné alebo pritiahnuté za vlasy, naozaj. Čo odštartovalo celý tento projekt, bolo asi vystúpenie v roku 2012, kde sme odohrali jednu skladbu s operným zborom. Bola to skladba "To The Mountains", pričom sme pre túto príležitosť špeciálne napísali nové aranžmány. No a vyšlo to nakoniec tak dobre, že sme zistili, že by sme v takomto štýle, s operným zborom, mali odohrať kompletné vystúpenie. Zistili sme, že zbor a ostatné zainteresované strany boli tomuto nápadu naklonené, a preto to bolo možné zrealizovať.

Podobné nápady dostáva momentálne viac a viac kapiel.
Skôr ale pridávajú symfonické, orchestrálne prvky ako prvky opery, a to je rozdiel. Ale musím povedať, že sa o to vôbec nestarám. My sami seba nevidíme ako časť nejakej špecifickej tradície v rámci metalového žánru, ale hľadáme svoje vlastné hudobné cesty, ako sme to aj vždy robili.

Máš rád klasickú hudbu a operu?
Nestáva sa to príliš často, ale z času na čas si vypočujem klasickú hudbu alebo aj operu.

Poďme teraz od klasickej hudby k metalu. Ako vyzerá z tvojho pohľadu súčasná blackmetalová scéna v Nórsku?
Nórska blackmetalová scéna je veľmi pestrá - ale to sa po konštantnej evolúcii trvajúcej takmer 25 rokov dá očakávať. Vyzerá však veľmi silná. SATYRICON každopádne majú svoj vlastný smer a svoju vlastnú cestu evolúcie.

Ako vidíš budúcnosť black metalu?
Vôbec netuším, a to je vlastne dobre. Vítam všetky nepredvídané obraty. Čím skôr sa stanú, tým lepšie. Čo sa týka SATYRICON, myslím, že nasledujeme pomerne dynamický a kreatívny smer.

Čo znamená black metal pre teba osobne?
Nasledovať individualistickú a trochu excentrickú cestu tak, aby som rozvíjal svoju vlastnú osobnosť pomocou marginálnej, extrémnej a temnej hudby, aby som žil s ňou a pre ňu.

Pamätáš si na svoje prvé stretnutie alebo skúsenosť s metalovou hudbou?
Áno, a veľmi jasne. Prvá tvrdá hudba, ktorá ma skutočne dostala a posunula ma bližšie k tomu, kde dnes som, bola skladba "Iron Fist" od MOTÖRHEAD. Vtedy sa prebudilo niečo v mojom vnútri.

Kedy si sa dostal k svojej prvej bicej súprave?
Keď som mal štrnásť alebo pätnásť rokov a hneď som chcel začať hrať extrémny metal. Zlý plán, ale už vtedy to bolo jediné moje želanie.

Ako si spomínaš na začiatky so SATYRICON?
Pamätám si dosť drsné a problematické začiatky, kde prevládal duch nad talentom, ale boli to aj tak skvelé a vzrušujúce časy. Náš vývoj napredoval veľmi rýchlo. Prelomom bolo asi vydanie prvého albumu.

A ako to u vás prebieha v súčasnosti?
Je to celkom jednoduché. Satyr je skladateľ a kreatívny líder kapely. Ja riešim všetko okolo bicích. Predtým, po dlhé roky, skladby boli väčšinou komponované ako vlákno gitarových nápadov, ale v súčasnosti väčšina kreatívnej práce vzniká pri "jamovaní", a preto je teraz náš proces skladania dynamickejší a flexibilnejší.

V čom sú hlavné rozdiely medzi tebou a Satyrom?
To je úplne nemožné popísať v rámci tohto rozhovoru. Je to veľmi kreatívny človek a ukázal mi, ako kreatívne myslieť. V rámci SATYRICON, myslím, že on je "jang", zatiaľ čo ja som "jin".

Teda sa dopĺňate.
Áno. Môžem to povedať aj tak, že sme ako Slnko a Mesiac.

Čo je najlepšie na živote v Nórsku?
Relatívne voľný prístup k mnohým vzácnym zdrojom - príroda, čistý vzduch, voda, informácie, verejné služby, infraštruktúra a podobne, čo znamená, že množstvo energie môžem presmerovať do sveta umenia a stále mi nejaké tá energia ostane aj pre potešenie.

Čo znamená pre teba to potešenie? Teda kam investuješ zostávajúcu energiu vo svojom voľnom čase?
Chystám sa na projekt, kde budeme variť pivo. Je to pre mňa dosť fascinujúce. Na turné nemám veľa času, ale snažím sa relaxovať, keď mám tú možnosť.

Máš nejaké obľúbené filmy?
Môj obľúbený bude "Eraserhead" od Davida Lyncha. To je asi prvý Lynchov poriadny film, z roku 1977. Je temný a surrealistický, s mnohými abstraktnými nápadmi, no Lynch tomu dal formu a to sa mi na tom veľmi páči. Jeho nálady a umenie nemusíš doslova pochopiť, ale podobné filmy ma veľmi inšpirujú.

A čo knihy? Ovplyvňujú ťa aj tie v tvojej tvorbe?
Práve som prečítal knihu o rôznych komunitách a spoločnostiach, ktoré sa potom rozpadli. Neviem, či existuje nejaká literatúra, ktorá priamo ovplyvňuje moju hudobnú tvorbu. Zaujíma ma trebárs tvorba od Aleistera Crowleyho, má veľmi elegantný štýl písania. Páči sa mi niekoľko kníh od Breta Eastona Ellisa. Milujem jeho štýl písania a jazyk. "Americké psycho" som čítal v angličtine aj nórčine a funguje veľmi dobre v oboch jazykoch.

Akú hudbu počúvaš vo voľnom čase?
Veľa skúšam, a preto potrebujem ticho, keď prídem domov, ale keď už mám pocit, že si potrebujem niečo vypočuť, počúvam dosť rozmanitú hudbu. Blackmetalové klasiky, ambientnú hudbu, hard rock a rock, staré thrashové albumy a podobne. Svet hudby je veľmi veľký a my ho stále môžeme preskúmavať.

Čím by si bol, ak by si nebol hudobníkom?
Mám inžiniersky titul počítačových vied z univerzity v Oslo. Nebolo to tak dávno, čo som vyučoval informatiku, a je možné, že jedného dňa budem znova, ale v blízkej budúcnosti si neviem predstaviť, že by som bol niečím iným, ako hudobníkom. V tejto oblasti dávam všetko, čo mám.

Čo môžeme očakávať od oboch tvojich kapiel, teda od SATYRICON a 1349 v blízkej budúcnosti?
SATYRICON momentálne pracujú na dvoch albumoch súčasne; jednom albume coververzií a jednom štúdiovom albume. V oboch prípadoch ide o veľmi vzrušujúce projekty, a zatiaľ nevieme, ako dopadnú. Aj s 1349 sa chystáme pracovať na nejakom tom novom materiáli. Budúcnosť je otvorená a plná možností a potenciálu.

Informácie o rozhovore

Odpovedal/-li: Frost

Webová stránka:

Informácie o rozhovore

Uverejnené: 2016-01-02 20:43:13

Prečítané: 571x

Autor: Adela Melová

Adela Melová

Názory redakcie

Chýba názor redakcie