PARADISE LOST

Poctivosť v smrti, skromnosť až do konca

PARADISE LOST

Kapela, ktorú netreba detailnejšie predstavovať. Legenda (nielen) vo svojom obore. Pivné hádky trojlístku Greg Mackintosh, Nick Holmes a moja maličkosť...alebo o tom, ako sa PARADISE LOST do Košíc vybrali, i pozornosti Metaliria neunikli. (1. časť rozhovoru zodpovedal Nick Holmes - "NH", 2. Greg Mackintosh - "GM")

Tohtoročný nový album vám produkoval Jens Bogren. Ako táto spolupráca prebiehala a ako ste s ňou spokojní? Viem, že to nebolo prvýkrát.
NH : Touto spoluprácou sme boli veľmi nadšení a spokojní. Jens s nami pracoval predtým už na dvoch dielach. Je to skvelý producent, je veľmi systematický a skúsený, vie ako pracujeme na našich albumoch. Takže áno, prevláda u nás absolútna spokojnosť. No a nový album sme nahrávali v Chapel Studios v anglickom Lincolnshire a tiež v Örebro, Švédsko.

Čo sa textového konceptu týka, je "Tragic Idol" odlišný od svojich posledných predchodcov? Aká myšlienka stojí za týmto dielom?
NH : Nie je odlišný od žiadneho z predošlých albumov, texty sú stále tým istým, sú o situáciách reálneho života a podobne. Ja sa na ne len pozerám z rôznych pohľadov, okrajov - z inej perspektívy. Keď som s tým prvýkrát začal, mal som 18. Teraz mám 41, a textov sa držím. A Tragic Idol bol o téme povrchu - o ploche niečoho, čo je, alebo čo by mohlo byť, zbožňované, idealizované... Respektíve o tom, ako ľudské bytosti môžu byť zbožňované, ale nie z reálnych dôvodov, o uctievaní niečoho, čo nikdy nemôžu pochopiť. Aj o náboženstve ako takom. Takže stručne: o uctievaní ľudí, ktorí sú vlastne rovnako krehkí ako ostatní ľudia.

"Tragic Idol" sa ukázal ako výrazný návrat do polovice 90. rokov a vašej úspešnej gothic doom metalovej éry. Sleduješ podrobnejšie spätnú väzbu (názory) prichádzajúcu zo sveta?
NH : Ale vieš, ten návrat trval posledných pár albumov. Vlastne možno už posledných päť albumov nám vždy vravia, že to je návrat. Nuž ako, nie pre nás, veď je to nový album. Ľudia vždy hľadajú niečo v minulosti. Je to ako s albumami METALLICy, kde predpokladajú, že to bude znieť znova ako "čierny album", ale nikdy sa tak nedeje. Tiež sa hovorí, ako je potrebné hýbať sa dopredu… A my sa tiež veľmi veľa nepozeráme do minulosti. 

Počas tých rokov dochádzalo u PARADISE LOST viackrát k zmene štýlu. Bol to vždy prirodzený vývoj, resp. uvedomujete si zlomové momenty, roky či albumy? Ako sa na to pozeráš spätne?
NH : Záleží na konkrétnosti. Každý album proste reprezentuje, do čoho sme vtedy boli zahľadení. Prešli sme si dlhú kariéru, takže nikdy to neboli masívne 5-ročné plány či masívne idey. Hudba je subjektívna.

Pri tej postupnej krivke - je nejaká šanca, že by ste raz vytvorili dielo na spôsob prvých 3 dosiek?
NH : Ja osobne to nechcem robiť, pretože... ono to bolo spravené v určitom období, tieto deathmetalové rýchlovky. A začiatkom 90. rokov to bolo dobré, len tam nie je súvis so žiadnym našim ďalším obdobím. Takže, toto nie.

Pred rokom vám vyšlo zaujímavé koncertné DVD, na ktorom mapujete postupne celý album "Draconian Times". Ako k tomu došlo, že ste sa rozhodli špeciálne pripomenúť práve túto dosku?
NH : Je to pravdepodobne ten orientačný bod v diskografii kapely. Veľmi uznávané dielo, zas nechcem naznačiť, že by bolo naše úplne najlepšie, ale ja by som ho uznal ako rozhodujúci album PARADISE LOST. Ešte jedeným z dôvodov je, že mnoho ľudí za ním cítilo vážnu nostalgiu, mnohí nás od tých čias ani nevideli - stratili kontakt s našou kapelou. Takže bola tam aj dávka nostalgie.

Kedy podľa teba nastal ten zlom, že ste sa stali všeobecne/celosvetovo uznávanou kapelou?
NH : Ani nie tak svetovou (lebo USA do toho nemôžme rátať), ale skôr európskou. No a pravdepodobne nejak `94/`95. A vidíš, v Amerike sme fakt nemali fanúšikovskú základňu, nechodili sme tam atď... Teraz sme tam síce pár krát boli a je to dobré - vážne dobrí fans, ale nie je to Európa. Nie je to to isté. Keby som mohol zmeniť niečo z našej predošlej kariéry, bolo by to stráviť viac času v Amerike. Teda ja osobne, ja by som strávil viac času v Amerike - v 90. rokoch jednoznačne. Aj keď je to asi jediná vec, ktorú by som zmenil. 

Rád by som sa pristavil pri "EMI-ére" a konkrétne albume "Believe In Nothing". Greg, kdesi si raz prehlásil, že tento album pre teba v skutočnosti neexistuje. Popíš nám, prosím, čo sa vtedy dialo.
GM : Problém vtedy bol, že oni (vydavateľstvo EMI) sa nám to snažili vziať z našich rúk a robiť to po svojom. Snažili sa vravieť nám, ako písať skladby, ako mixovať album a podobne - preto to nie je "100 % PARADISE LOST album", lebo EMI nám ho bral.

Toto je štandardný problém u veľkých labelov?
GM : Môže to byť. Príchod späť k vydavateľstvu ako Century Media mi pripomína éru Peaceville... chápeš, tam ti ľudia rozumejú. Ale ten album pre mňa existuje, to zas áno, veď sú na ňom niektoré dobré skladby ako "I Am Nothing", "World Pretending", "Mouth" - vážne dobré songy... Akurát zvuk albumu, vieš, nemám veľmi dobré spomienky na ten čas. Ale zase album "Host" - jeho tvorbu som si užíval, akurát nechápem prečo by sa starým fanúšikom nemal páčiť. My sme ho spravili, pretože sme potrebovali zostať so záujmom v hudbe.

Ako vidíš budúcnosť tvojho bočného projektu VALLENFYRE? Máte s tamojšími kolegami nejaké širšie, plnohodnotné plány do budúcna?
GM : Skôr voľné plány, vlastne som nič širšie neplánoval. Ideme skúsiť napísať pár ďalších skladieb a ak to bude OK. Začiatkom budúceho roka spravíme EP. Dúfajme aj vo viac koncertov, ak to od nás niekto bude chcieť. Robím to tak, niekto odo mňa chce, že: "Príď zahrať gig" - ja prídem. Nie je to polovičná ani plnohodnotná vec, je to niečo čo robím z dôvodu vášne nad tým starým death/doom štýlom.

Informácie o rozhovore

Odpovedal/-li: Nick Holmes, Greg Mackintosh

Webová stránka:

Informácie o rozhovore

Uverejnené: 2012-11-11 23:22:49

Prečítané: 1145x

Autor: Marek "Fajo" Falat

Marek

Názory redakcie

Chýba názor redakcie