NIGHTWISH - Tuomas Holopainen

Keď je hudobník fascinovaný evolučnou biológiou...

NIGHTWISH - Tuomas Holopainen

Po 12 rokoch sa do Banskej Bystrice vrátili NIGHTWISH, a to pri príležitosti svojho turné k albumu „Endless Forms Most Beautiful“. Išlo o očakávaný album, isto i kvôli tomu, že sa na ňom po prvýkrát v roli speváčky mala predstaviť Floor Jansen. To, ako sa s kapelou zžila a ako album vznikal, vám priblíži samotný Tuomas, ktorý mi po večeri a pred večerným koncertom v uvoľnenej atmosfére ochotne venoval chvíľu zo svojho času.

Tuomas, som rád, že si si na mňa našiel čas pred koncertom. Tento rozhovor je pre mňa dobrou príležitosťou spýtať sa ťa na jednu vec: my sme sa spolu telefonicky už v minulosti rozprávali a ty si mi vtedy na otázku, aký je Nightwish, odpovedal, že Nightwish je silnejší ako kedykoľvek predtým. Toto bolo pred štyrmi rokmi a ty už možno vieš, kam týmto smerujem: je Nightwish dnes ešte o niečo silnejší, ako bol vtedy?
Nuž, od istého času som o týchto veciach úplne prestal hovoriť. Vo svojej kariére sme mali lepšie i horšie momenty. V tejto chvíli sa nám darí veľmi, veľmi dobre v každom zmysle slova a po všetkých stránkach. Zažili sme skvelé chvíle s Anette a zažili sme skvelé chvíle s Tarjou. A nebolo by fér, aby sme dnes museli hovoriť, že sme silnejší alebo šťastnejší ako kedykoľvek predtým. Prežívame teraz jednoducho skvelé obdobie, povedzme si to takto.

Isteže, chápem. Skúsme teda inú tému. Ako ste sa dali dohromady s Floor? Poznali ste sa predtým?
Áno, stretli sme sa prvýkrát v čase, keď sme mali európske turné k albumu „Century Child“ v roku 2002. Jej bývalá kapela After Forever nás vtedy sprevádzala a tam sme sa zoznámili. Odvtedy sme boli v kontakte, takže je tomu už takmer 14 rokov, čo sa poznáme.

Bol to tvoj nápad pozvať ju do kapely, alebo to bol výsledok vzájomnej dohody všetkých?
Na konci roku 2012 sme boli na severoamerickej šnúre a veci sa vtedy začali hýbať istým smerom. Museli sme niečo urobiť, aby sme mohli pokračovať ďalej. Kapela sa vlastne ocitla v kríze. Už si ani presne nepamätám, koho nápad to bol, aby sme zavolali Floor a opýtali sa jej, či má motiváciu, čas a energiu skúsiť to s nami, s pripomienkou, že ak povie áno, potrebujeme ju mať už o dva dni v Amerike. Nie je tajomstvom, že mala 48 hodín, aby sa naučila celý setlist, priletela z Holandska do USA a prevzala na seba úlohu speváčky. Urobila to však a zvládla to úžasne. Počas prvých vystúpení si so sebou na pódium musela nosiť texty, dokázala sa s tým však bravúrne popasovať a chcem tiež vysloviť uznanie fanúšikom, ktorí boli vtedy voči nám maximálne trpezliví a podporovali nás. Po niekoľkých týždňoch to už vyzeralo, akoby bola bývala súčasťou kapely odjakživa a odvtedy je tomu práve tak.

Čo si myslíš, užíva si Floor to, že môže spievať s vami? Baví ju Nightwish? Pred piatimi – šiestimi rokmi by jej asi nebolo napadlo, že raz bude s vami a možno by to nikdy ani neočakávala.
Ja osobne som doteraz ešte u žiadnej inej speváčky či speváka nevidel takéto nadšenie, motiváciu a vášeň. V skúšobni bola od prvého dňa, dokonca skôr, ako sme reálne začali, naučila sa medzitým takmer všetky texty, melódie a naozaj na nej bolo vidno, že chce byť pri tom od prvého dňa. Strávili sme veľa nocí okolo táboráka – ja viem, znie to romanticky a také to aj bolo (smiech) – a preberali sme tam všetky záležitosti, prechádzali sme si texty, nápady, ako čo najlepšie robiť jednotlivé skladby a ona sa po celý ten čas o všetko veľmi zaujímala. A stále sa zaujíma, čo je naozaj veľmi potešujúci pocit. Nijako ju nepoznačil fakt, že už mala kapely predtým, že chodila na dlhé turné a spoznávala svet. Veci, ktorými hudobník prechádza, ako cestovanie po svete a hranie na rôznych miestach, sú naozaj špecifické, a preto si musíš vytvoriť určitý postoj vo svojej hlave, ktorý ti to umožní zvládnuť a užívať si to. A Floor takýto postoj bezpochyby má.

Na novom albume pracuješ s ekologickými témami a zdá sa, že si dosť inšpirovaný evolučnou biológiou, tematizuješ prírodné sily, prírodu ako takú a jej pozadie. Niekde som čítal, že máš rád knihy takéhoto zamerania. Stalo sa niečo v tvojom živote, čo ťa k tomu doviedlo, alebo je to vec, ktorá ťa sprevádzala vždy?
Vždy som sa veľmi zaujímal o prírodné vedy, už od detstva. Ako chlapec som bol členom klubu, ktorý chodil do prírody pozorovať vtáctvo, patril som tiež do turistického klubu, do astronomického klubu a podobne. Takže k týmto veciam som inklinoval vždy, v podstate od svojich šiestich rokov. Išiel som dokonca na univerzitu študovať biológiu, zostal som tam šesť mesiacov, pokiaľ sme nerozbehli Nightwish. Biológia bola zďaleka mojím najobľúbenejším predmetom v škole. Takže som to mal vždy v sebe, hoci s Nightwishom sa tieto témy nedostávali natoľko do popredia, pretože tu to bolo o písaní príbehov inšpirovaných mojím vlastným životom s využívaním mnohých fantazijných prvkov. Môj záujem o prírodu bol viac v úzadí. Avšak približne pred tromi – štyrmi rokmi som to v sebe znovu objavil, pričom najväčšiu zásluhu na tom má pán Richard Dawkins a jeho kniha „Príbeh predka“, ktorá ma absolútne ohromila. Ihneď som s prečítal všetko, čo bolo k podobným témam napísané, dostal som sa následne k seriálu Kozmos od Carla Sagana and Briana Coxa a úplne ma to pohltilo. V istom momente som si uvedomil, že z tohto by mohol vzniknúť naozaj pekný album.

Spomenul si Richarda Dawkinsa, ktorý tiež nahovoril niektoré pasáže pre váš album. Musel si ho dlho presviedčať, aby sa na to dal?
Prekvapujúco vôbec nie. Aby som bol úprimný, vôbec som neočakával, že by sa nám mohlo podariť dostať ho takto na album. Poslal som mu list, kde som mu opísal, kto sme, čo je účelom albumu a vzhľadom k tomu, že album je vo veľkej miere inšpirovaný jeho knihami, spýtal som sa ho, či by mal čas a chuť prispieť na album čítaním niektorých pasáží zo svojich kníh. Odpovedal mailom zhruba po dvoch týždňoch, kde uviedol, že nikdy predtým o kapele nepočul a nemal tušenie, kto sme, ale že na YouTube si vypočul nejaké naše veci, ktoré sa mu zapáčili, rovnako tak sa mu vraj páči koncept albumu a že sa tým pádom teší na spoluprácu. Dodal, aby som zarezervoval štúdio a môžeme ísť na to.

Možno máte nového fanúšika...
No, fanúšikom by som ho celkom nenazýval, ale mal som šancu prehrať mu skladbu „The Greatest Show on Earth“ na tlačovej konferencii, ktorú sme spolu mali v Londýne vo februári. Celý čas si pokyvkával hlavou a vravel, že sa mu to naozaj páči.

Richard Dawkins ale nebol jedinou osobnosťou vedy, ktorej text ste využili, pretože si siahol aj po Charlesovi Darwinovi.
Áno, ako názov albumu som využil časť jeho slávneho textu, ktorý sa nachádza na konci jeho knihy „Pôvod druhov“.

Viem, že hráte obrovské množstvo koncertov, ale ešte som ti asi nespomenul, že dnes máte koncert na rovnakom mieste, na ktorom ste sa slovenským fanúšikom po prvýkrát predstavili pred 12 rokmi.
Ja si na to pamätám.

To naozaj?
Áno, pamätám.

A tvoje spomienky sú dobré alebo zlé?
Výhradne dobré. Aj sme sa o tom s kapelou rozprávali. Hneď prvým mementom je očividne meno mesta – „Banská Bystrika“ (*citujem, pozn. autora). Pre Fína to znie naozaj super, dokonca tak trochu komicky, ale iba v pozitívnom zmysle. Banská Bystrika... To je slovné spojenie, na ktoré jednoducho nemôžeš zabudnúť. Spomínam si samozrejme aj na koncert na amfiteátri a veci okolo neho, takže na to naozaj nemám iné ako dobré spomienky. A obzvlášť si spomínam na to, že fanúšikovia boli skvelí a mimoriadne hluční.

Neuvažovali ste spraviť nejaký koncert s orchestrom alebo aspoň zborom, keďže oba tieto prvky hojne v hudbe využívaš?
Toto je v našich plánoch posledných desať rokov, avšak doteraz sme nemali šancu to uskutočniť. V rámci tejto šnúry máme dve veľké show, jedna bola minulý týždeň (6. júna, pozn. autora) v Joensuu a ďalšia sa uskutoční v posledný júlový deň v Tampere. Po produkčnej stránke sú obe tieto show to najväčšie, čo sme kedy urobili. Ale zatiaľ bez orchestra. V príhodnej chvíli sa to však určite podarí, už som to nespočetne veľakrát sľúbil a svoj sľub aj dodržím. Samozrejme, že o tom premýšľam, pretože čím viac napredujeme, tým viac ambícií máme. Je veľa kapiel, ktoré robievajú takéto veľké produkcie s orchestrom a zborom, pretože to urobí koncert veľmi špeciálnym, takže my teraz už len rozmýšľame nad spôsobom, ako to uskutočniť. Nepredpokladám, že sa to podarí počas tohto turné, ale povedzme, že ešte v tomto desaťročí áno, teda snáď v rámci najbližších 5 rokov. Človek musí mať niečo, čím sa sám motivuje a poháňa dopredu.

Mimochodom, ktorý orchester s vami spolupracoval tentokrát?
Bol to ten istý, ako naposledy, teda londýnsky.

Skúsme niečo osobnejšie. Nie príliš, ale aspoň trochu osobnejšie: keby si sa zamyslel a porovnal seba dnes s Tuomasom z čias „Angels Fall First“ a „Oceanborn“. Čo sa zmenilo?
Zmenilo sa viacero vecí. Napríklad spôsob, akým nahliadam svet, sa zmenil veľmi. Avšak dôvod, prečo robím hudbu, úprimnosť a filozofia v pozadí toho, čo robím, to zostalo rovnaké a za tých 20 rokov sa na tom absolútne nič nezmenilo. Samozrejme, je to 20 rokov, polovica môjho života. Myšlienky, životná filozofia, spôsob myslenia, to všetko sa prirodzene mení a vyvíja. Rozhodne by som už teraz nenapísal takú skladbu, aké som písal pre „Angels Fall First“, „Oceanborn“ či „Wishmaster“. Dnes, v roku 2015, by som to už nebol ja, ale určite som to bol ja vtedy. A bol to vtedajší Nightwish, rovnako úprimný, ako teraz. Práve preto mám občas chvíľku, kedy sa rád vraciam k týmto albumom, lebo vskutku intenzívne odzrkadľujú vtedajší čas a život, ktorý sme žili v danej dobe. Nehanbím sa za nič, za žiadnu skladbu, hoci by som mohol pripustiť, že niektoré dnes pre mňa znejú veľmi nevinne a naivne, podaktoré možno preto dokonca aj trochu komicky, ale zároveň som na ne stále hrdý. Je to zrkadlo mojej a našej vtedajšej práce. Čo človek vytvorí, to bezpodmienečne a nezištne miluje.

Ktorú zo skladieb hráš obzvlášť rád naživo?
Dobre, že si to upresnil, to je férová otázka, lebo obľúbenú skladbu vo všeobecnosti by som si nevedel vybrať, rovnako, ako si nedokáže rodič vybrať spomedzi svojich detí to najobľúbenejšie, pretože ich všetky rovnako miluje. Ale pokiaľ ide o to, ktorú rád hrám naživo, tak je to určite „The Greatest Show on Earth“. A tiež „Weak Fantasy“, pri ktorej mám rád jej údernosť. Dnes večer ich obe zahráme.

Dopočul som sa, že Floor spieva obzvlášť rada „Ghost Love Score“. Je to tak?
Je to pre ňu najobľúbenejšia skladba vôbec. Hrali sme ju na každom koncerte v rámci tohto turné a inak tomu nebude ani dnes. Táto vec sa stala jednou z najobľúbenejších aj u fanúšikov, ktorí čakajú, že ju zahráme, takže nemôžeme inak. Preto je stabilnou súčasťou nášho setlistu. Mimochodom, niektoré skladby je pre mňa pomerne zložité hrať naživo a patrí k nim aj spomínaná „Ghost Love Score“. V čase, keď som ju písal, som bol iný ako som dnes, mal som trochu inú mentalitu a prechádzal som si inou etapu života, takže dnes sa už necítim tak pevne spojený s textom. Toto isté platí napríklad aj pre „The Poet and the Pendulum“. Ak by som preháňal, je to takmer až utrpenie hrať ju naživo, kvôli konceptu a kvôli tomu, o čom všetkom táto skladba je. Keď takéto skladby hráš, musíš sa vžiť do stavu mysle, aký si mal, keď si danú vec písal, potom to ide. Tak či onak, je to pre mňa občas trochu náročné, keď tieto skladby hráme na našich vystúpeniach.

Keďže čas sa kráti, váš koncert sa blíži a isto máte ešte predtým nejaké povinnosti, nechcem ťa už dlhšie zdržovať. Ďakujem ti za rozhovor a želám skvelý koncert!
Žiadny problém. Ďakujem ti aj ja, podobne!

Informácie o rozhovore

Odpovedal/-li: Tuomas Holopainen

Webová stránka:

Informácie o rozhovore

Uverejnené: 2015-06-30 23:02:28

Prečítané: 1263x

Autor: Juraj Skačan

Juraj Skačan

Názory redakcie

Chýba názor redakcie