NEVERMORE - Jeff Loomis

Prirodzená dávka depresie

NEVERMORE - Jeff Loomis

Kapelu ako NEVERMORE je ťažké uchopiť. Ich atmosféra, texty, hudba aj zvuk sú svojským vírom negatívnych emócií. Po dlhom čakaní, ktoré si fanúšikovia spríjemňovali živým DVD a sólovými nahrávkami členov kapely, sa štvorica zo Seattle opäť pripomína albumom „The Obsidian Conspiracy“. Gitarista Jeff Loomis ochotne porozprával, čo nový album pre kapelu znamená.

„The Obsidian Conspiracy“ vychádza po piatich rokoch čakania. Predošlý album NEVERMORE „This Godless Endeavor“ bol kritikmi aj fanúšikmi prijatý s nadšením a kapelu ešte viac zvýraznil. Ako ste sa s týmto úspechom vyrovnali? Cítili ste pri práci na novinke tlak?
Áno, pracovali sme pod tlakom. Bolo mi jasné, že v podvedomí určité očakávania cítiť budem, ale zároveň som vedel, že tá nahrávka musí byť spontánna. Snažil som sa teda hodiť všetok tlak za hlavu a vytvoriť niečo trochu odlišné po hudobnej stránke. Myslím si, že by bolo pre nás veľmi jednoduché, nahrať veľmi podobný album ako „This Godless Endeavor“, no chceme sa reálne hudobne vyvíjať a myslím, že sa nám na novinke podarilo spraviť ďalší krok. Tentokrát sú naše skladby viac štruktúrované a súdržnejšie, ľahšie sa počúvajú. Myslím, že sme odviedli veľmi dobrú prácu aj napriek vysokým očakávaniam. Som veľmi zvedavý, čo na to povedia fanúšikovia.

Takže nemáš problém pracovať pod tlakom?
V minulosti som s tým mal viac problémov. Vždy som mal v hlave otázku „Ako preboha prekonám predošlý album?“. Teraz to dokážem hodiť za hlavu a jednoducho skladám a hrám podľa toho, ako sa cítim. 

Už si spomínal, že „The Obsidian Conspiracy“ je súdržnejšia a viac štruktúrovaná nahrávka. Zároveň kladie väčší dôraz na atmosféru a Warrelov spev má viac priestoru. Mali ste takúto predstavu už od začiatku?
Fanúšikovia po vydaní „This Godless Endeavor“ vedia, čoho všetkého sme schopní po muzikantskej stránke. Ako som už spomínal, nevidel som dôvod, vydávať podobný album, ktorý by mal nadzvukovo rýchle sóla a bol rovnako komplexný. Ako umelec som chcel ukázať svoju druhú stránku. Okrem toho, ten dôraz na atmosféru má z veľkej časti na svedomí aj náš producent Peter Wichers. Trochu nám zmenil zvuk a hlavne odviedol veľa práce na aranžmánoch. Keď sme pracovali s inými producentmi, väčšinou som im poslal pásku so skladbou a podľa toho sme to nahrali. S Petrom sme ale ešte zdokonaľovali štruktúru a upravovali detaily.

Peter Wichers už produkoval Warrelov sólový album, ale v NEVERMORE ste s ním pracovali po prvý krát v kariére. Spomínal si už vylepšenie aranžmány. V čom inom vidíš jeho prínos? 
Veľmi mi pomohol s gitarovými sólami. Sóla na „The Obsidian Conspiracy“ ako keby rozprávali súvislý príbeh, na rozdiel od iných prípadov, kde iba čo najrýchlejšie režem do svojej gitary (smiech). Mám pocit, akoby tie gitarové sóla zneli mainstreamovo, to sa mi veľmi pozdáva. S Petrom sa pracuje veľmi jednoducho, je to pokojný človek a aj veľmi dobrý gitarista. Viem si predstaviť budúcu spoluprácu.

Hudba NEVERMORE má väčšinou negatívnu, depresívnu atmosféru, a to aj v akustických pasážach. Nový album to len potvrdzuje, napríklad v skladbách ako „She Comes in Colors“ alebo „The Blue Marble and the New Soul“. Komponuješ podobnú hudbu automaticky?
Presne tak, podobná hudba zo mňa vychádza sama od seba. Obľubujem temne znejúcu hudbu, hranie v molových tóninách. Okrem toho mnoho ľudí tvrdí, že atmosféra hudby NEVERMORE asi súvisí aj s tým, že pochádzame zo Seattle. Je tu večne zamračené, prší a naša hudba akoby v sebe odrážala tunajšie počasie. Podľa mňa to ale nie je až také dôležité, tá temnota proste vychádza zo mňa a zo spôsobu, akým rád hrám na gitare. Hrám na sedemstrunnej gitare, to má tiež vplyv na výsledný zvuk, ladenie je položené nižšie.

„The Obsidian Conspiracy“ ste nahrali vo štvorčlennej zostave, pričom si bol jediným gitaristom, podobne, ako pri niektorých starších albumoch. Vyhovuje ti takýto spôsob nahrávania?
Niekedy áno. Keď nahrávam gitary sám, bývam rýchlejšie hotový. Na druhej strane, ako muzikantovi mi chýba hrať spoločne s niekým iným, kto má odlišný štýl. Na nahrávanie „This Godless Endeavor“ so Steveom Smythom mám dobré spomienky, podobne aj na hranie s Timom Calvertom. Je to zvláštne, že sa nám v NEVERMORE nikdy nepodarilo nájsť stabilného druhého gitaristu. Dúfam, že sa nám podarí nájsť niekoho takého, kto by spolupracoval aj pri písaní hudby. Letné festivaly odohráme s Attilom Vörösom z Maďarska. Je výborný hráč a ak všetko dobre pôjde, viem si ho predstaviť ako stáleho člena NEVERMORE.

Attila je z Budapešti, žije teda dosť ďaleko. Kedy a ako ste ho vôbec objavili a začali s ním spolupracovať?
Objavili sme ho počas pauzy po vydaní „This Godless Endeavor“, keď Warrel zháňal gitaristu pre svoj sólový projekt. Vtedy s nami koncertoval Chris Broderick, ktorý je teraz v MEGADETH. Atilla poslal Chrisovi svoje videá na Youtube s otázkou, či by mohol nastúpiť na jeho miesto (smiech). V týchto videách hrá skladby od NEVERMORE a keď mi ich Chris ukázal, videl som, že je vynikajúcim hráčom. Povedal som si, že to skúsim. Pozval som ho na skúšku niekedy v marci a bol som spokojný. Ovláda väčšinu materiálu a dúfam, že nám to s ním vyjde.

Chémia medzi tebou a Attilom teda funguje?
Presne tak. Hrá sa mi s ním veľmi dobre, má podobný štýl ako ja. Vďaka tomu sa pri spoločnom hraní dopĺňame.

Materiál pod názvom NEVERMORE musí byť inštrumentálne často náročný. Ako sa s tým dokážete vysporiadať počas koncertovania?
To sa nedá obísť, musíme veľa cvičiť a snažíme sa skúšať čo najviac. Čím viac hráme spoločne, tým lepšie sa poznáme, vieme, čo máme od seba očakávať a potom hráme ako kapela, presnejšie a lepšie. Človek si musí dať záležať, aby bol v čo najlepšej forme a to sa dá dosiahnuť len cvičením. 

Koľko väčšinou skúšate predtým, ako vyrazíte na turné?
Snažíme sa, aby sme boli zavretí v skúšobni aspoň dva týždne pred začiatkom turné. Tentokrát sme ale na skúšanie nemali toľko času, kvôli menším osobným problémom, takže sme spolu hrali asi len týždeň. Dúfam, že Atilla si spravil domáce úlohy a ovláda materiál (smiech). Ak áno, tak na letných festivaloch budeme v dobrej forme.

Keď spomínaš koncerty, vo vašom setliste je niekoľko skladieb, ktoré zaznieť musia, ale inak ho celkom často obmieňate. Môžu sa fanúšikovia tešiť na nejaké prekvapenia?
Máme samozrejme v pláne zahrať aj niekoľko noviniek. Naskúšali sme päť vecí, na ktorých sme sa zhodli, že budú naživo znieť dobre. Okrem toho sme sa rozhodli zaradiť do setlistu „Insignificant“ z albumu „Dead Heart in a Dead World“, ktorú sme naživo ešte nikdy nehrali. Znovu budeme hrať aj „Tomorrow Turned Into Yesterday“. Obidve skladby sú baladické a balady naživo už takmer nehráme, takže to bude zmena.

NEVERMORE sa stali dôležitou kapelou na scéne a hrávate aj pre väčšie obecenstvá. Si človek, ktorý preferuje veľké koncerty a festivaly, alebo máš radšej hranie v kluboch?
Hranie na festivaloch je zábavné, ale necítim sa úplne vo svojej koži, keď sú diváci tak strašne ďaleko od pódia, natlačení za zábranami. Radšej hrám v menších priestoroch, ideálne pre niekoľko stoviek fanúšikov. Keď hráme čo najbližšie k nim, to vytvára intímnu atmosféru, ktorú preferujem.

V NEVERMORE to máte rozdelené – ty si hlavným autorom hudby a Warrel píše všetky texty. Do akej miery dokáže Warrelov text zmeniť už napísanú skladbu?
Už tým, aké melódie Warrel vloží do mojej hudby, zmení charakter skladby. Dopĺňanie mojich a Warrelových melódií je podľa mňa najdôležitejším prvkom NEVERMORE. Keby Warrel nebol naším spevákom, neboli by to NEVERMORE, rovnako ako keby som v kapele nehral na gitaru ja. Povedal by som, že jeho nápady sú veľkou súčasťou celkového výsledku a skladby nemenia, ale dotvárajú. No občas ma prekvapí a posunie song úplne iným smerom, ako by som čakal. Má často nečakané a originálne nápady. To na jeho tvorbe obdivujem.

NEVERMORE má za sebou 16 rokov kariéry a štvorčlenné jadro kapely sa nezmenilo. Stále si to ty, Warrel Dane, Jim Sheppard a Van Williams. Čo považuješ za najväčšie výhody a nevýhody fungovania v takomto stabilnom tíme?
Nevýhodou je, že sa poznáme už dlho, trávime spolu veľa času a niekedy si proste musíme od seba dať pauzu. Vydali sme „This Godless Endeavor“, koncertovali sme takmer dva roky v kuse a skutočne sme potrebovali zdravú prestávku, ktorú sme ja a Warrel využili na sólové projekty. Myslím si však, že prestávka bola asi najlepšia vec, čo sme mohli urobiť. Teraz sme späť, pripravení koncertovať, kapela napreduje. Je z nás nový NEVERMORE. (smiech)
Najväčší prínos stabilnej zostavy vidím v tom, že sa tak dobre poznáme a sme najlepší kamaráti. Strávili sme spolu na cestách už pár rokov a vďaka pevným vzťahom vieme, že môžeme fungovať ďalších pár rokov. Je to síce klišé, ale všetci štyria sme jedna veľká rodina.

V marci a apríli si mal niekoľko sólových vystúpení, tzv. „guitar clinics“ v Európe, mimo iného aj na Slovensku a v Českej republike. Čo ti takéto vystúpenia prinášajú a aký si z nich mal dojem?
Užíval som si to, bolo to perfektné. Tieto koncerty mi veľa priniesli, pretože sa odohrávali v menších priestoroch, pre malé množstvo ľudí. Vďaka tomu som mal možnosť stretnúť sa zočí-voči s fanúšikmi, poradiť im, porozprávať sa o gitarách a hraní. Na pódiu stojím sám za seba a dávam ľuďom možnosť vidieť zblízka, ako hrám a ako tvorím hudbu. Je to tiež skvelá možnosť, ako byť v kontakte s fanúšikmi, takže dúfam, že podobné vystúpenia ešte absolvujem.

Na týchto koncertoch si prezentoval aj materiál zo svojho sólového albumu, „Zero Order Phase“. Plánuješ pokračovať v sólovom projekte?
Reakcie naň boli prevažne pozitívne, aj zo strany fanúšikov, aj zo strany kritiky. Veľmi ma to teší, lebo sólový album som chcel nahrať už dlho. Vždy som bol fanúšikom inštrumentálnej hudby. Podpísal som zmluvu na dve ďalšie nahrávky, takže ľudia môžu určite očakávať pokračovanie. Na druhej sólovke práve pracujem, dúfam, že sa mi podarí vydať ju niekedy na jeseň, ale je ešte skoro, aby som vedel povedať presný termín.

Do akej miery zapĺňa hudba tvoj voľný čas? Máš nejaké iné aktivity? Minimálne počas turné musíš často zabíjať čas.
Som hudobník približne na 110% (smiech). Hudba je všetko, čím sa zaoberám, teda okrem bežných vecí, ako je čítanie, sledovanie filmov, rodina. Na turné sa najviac venujem čítaniu a keď mám možnosť, snažím sa prezrieť si mesto, v ktorom hráme. Vtedy sa správam ako bežný turista a fotím každú pamätihodnosť ako o život (smiech).

Už som spomínal, že NEVERMORE sa vyšvihli medzi najvýznamnejšie kapely na metalovej scéne. Máš nejaké ciele, ktoré by si chcel dosiahnuť ako hudobník a ako člen kapely?
Myslím, že som dosiahol všetko, čo som chcel. Precestoval som svet a hral som pred obrovským množstvom ľudí. Bolo by fajn trochu rozšíriť si obecenstvo, napríklad aj vďaka „The Obsidian Conspiracy“. Chcel by som, aby sa naše skladby hrali v rádiu, možno by sa niektorá z nich mohla stať skutočným hitom. Na druhej strane, NEVERMORE sú undergroundová metalová kapela a zostaneme aj naďalej verní svojej hudbe. Nebudeme prenasledovať komerčný úspech za každú cenu.

Informácie o rozhovore

Odpovedal/-li: Jeff Loomis

Webová stránka:

Informácie o rozhovore

Uverejnené: 2010-05-27 00:39:34

Prečítané: 800x

Autor: Matej Makovický

Matej Makovický

Názory redakcie

Chýba názor redakcie