MOONSPELL - Fernando Ribeiro

Keď raz nájdeš tú pravú, nikdy ju neopustíš

MOONSPELL - Fernando Ribeiro

Telefonický rozhovor s frontmanom portugalskej hordy MOONSPELL, Fernandom Ribeirom, sa stal pre moju maličkosť očakávanou udalosťou. Nadšenie ešte stúplo, keď som začul podmanivo hlboký, no pritom okamžite rospoznateľný hlas. Hlas, ktorý bolo ťažké zastaviť; jeho majiteľ je totiž poriadne ukecaný! Poodhalil mi množstvo dôležitých detailov ohľadom novej dosky, mnohokrát zablúdil do histórie i do svojich životných poznatkov. Z jeho slov je cítiť veľkú dávku intelektu, sčítanosť a tiež nezlomnú vieru v umenie. Verím, že po nasledujúcich riadkoch aj tí z vás, ktorí ešte "Vlčie deti" bližšie neobjavili, budú mať chuť dozvedieť sa viac o európskom gothic metale.


Fernando, na úvod by som sa rád pristavil pri novom albume. Čo symbolizuje názov "Alpha Noir"? Ako ste naň prišli?

Nuž, názov je vždy veľmi citlivý moment, hlavne po "Night Eternal" a ostatných tituloch. Skutočne je to veľmi dôležitá vec, ako keď máte dať meno svoju dieťatu. Musíte brať do úvahy veľa vecí. Našťastie však máme nejaké skúsenosti, nejaké albumy a vieme, že texty sú rovnako dôležité ako hudba. Aj teraz som, ako vždy, veľa čítal, prichádzal na rôzne myšlienky. Veľmi ma inšpiroval švédsky umelec Linus Raudsepp, ktorý píše aj knihy. Pred pár rokmi sme sa stretli na nemeckom festivale Wave-Gotik-Treffen, kde mi dal svoje práce. Jeho diela sú vždy kombináciou rôznych svetov, hlavne biblických, s niečím úplne neočakávaným. Po "Night Eternal" sme museli nájsť vhodný názov pre jeho nasledovníka. Zatiaľ, čo "Night Eternal" je epický príbeh o konci sveta, aký poznáme, "Alpha Noir" je o dožadovaní sa nového sveta, presne ako hovorí jeho titulná skladba. Názov sa zrodil v mojej hlave podobne ako pri ostatných albumoch - po študovaní množstva materiálov a diel. Pre názov je veľmi dôležité, že ma viac významov. "Alpha" znamená začiatok, nové usporiadanie sveta, "noir" zase koniec, takže na konci zostanú iba skutoční, úprimní ľudia, ktorí sa vzoprú a zmenia tento svet.


Ako prebiehala produkcia spomínanej dosky? Vládla v štúdiu počas nahrávania a následných zvukových prác priaznivá nálada?

Sme naozaj veľmi spokojní, však sme na nej pracovali takmer štyri roky. Zložili sme songy, spravili pre-produkciu, atď... Potom sme sa snažili o niečo, čo by bolo pre kapelu pohodlnejšie, takže sme spravili rovno dva albumy "Alpha Noir" a bonusový "Ómega White". K nahrávaniu sme pristupovali inak ako predtým. Produkcia bola rozdelená do dvoch etáp, jedna bola pre "Alpha Noir", druhá pre "Ómega White". Potom sme postupne dávali všetko dokopy spolu s Bennym Richterom, ktorý nám pomohol s pre-produkciou, s aranžmánmi, s melódiami. Ďalej tu bol Tue Madsen, ktorý produkoval aj "Night Eternal". Prišiel za nami do Portugalska, takže hudba, vokály, ženské vokály, sláčikové nástroje, všetko sa nahrávalo u nás v Portugalsku. Vďaka tomu bolo pre nás nahrávanie veľmi pohodové a myslím, že z albumu to aj cítiť.


Na vašom Myspace sa k aktuálnemu dielu nachádza pomerne dlhý predslov - z tvojho pera. Povedz nám, prosím, niečo o ňom. Aké funkcie má plniť?

Ja dokážem napísať čokoľvek, koniec-koncov som spisovateľ (smiech), takže písanie je u mňa na dennom poriadku. Keď posuniete vydavateľstvám vyhlásenie ohľadom albumu, nie vždy to prezentujú tak, ako to chcete povedať svetu, nie je to také osobné. Tento predslov môžu ľudia brať ako úvod, prológ, životopis albumu alebo čosi podobné. Zo skúseností viem, že vždy, keď spolupracujem s nejakým umelcom, povedzme dizajnérom obalu albumu alebo režisérom videoklipu, je dobré poslať mu nejaké informácie, poznámky, v podstate scenár, o čom je album, resp. pieseň, pretože pre nás ako kapelu sú texty veľmi dôležitým faktorom. Práve písomný kontakt vám napovie viac o tom, s kým pracujete a my dávame do našich diel veľa zo seba, takže je vždy lepšie, keď ľudia, ktorí s nami spolupracujú, vedia o tom čo najviac. Samozrejme si to interpretujú po svojom, ako je to napríklad pri výtvarnom spracovaní k "Alpha Noir / Ómega White".


Minulý rok ste sa upísali Napalm Records, hoci viem, že na predošlom albume vás zastrešoval Steamhammer. Čo sa dialo v tom medziobdobí a čo vlastne predchádzalo podpisu zmluvy s Napalmom?

No, Steamhammer v podstate zbankrotovali. Predávalo sa oveľa menej albumov, tým pádom sa mnoho kapiel ocitlo bez vydavateľstva. My sme tiež nejakú dobu boli bez labelu a robili všetko na vlastné náklady, platili sme za štúdio, za letenky, niekde sme museli spať, niečo jesť, preto je úplne prirodzené, že sme potrebovali nejaké zastrešenie. Mali sme množstvo ponúk z vydavateľstiev a práve Napalm Records nás chceli najviac, prejavili viac entuziazmu ako ostatní. S Napalm sme si veľmi sadli, máme rovnaké undergroundové zázemie. Som veľmi rád, že sme sa presunuli k nim, pretože sme im nejakým spôsobom museli dokázať, že si vybrali správne. Nebolo to o tom, že hneď od začiatku nám posielali maily s tým, že náš album je majstrovské dielo, v hudobnom priemysle ide predsa len stále o biznis. Ale som rád, že toto vydavateľstvo vie oceniť jedinečnosť našej práce.


Aby sme to skompletizovali, ako si spomínaš na vašu spoluprácu so Century Media Records v časoch minulých? Vy ste vtedy tuším dostali zmluvu rovno na šesť nahrávok…!

Táto zmluva pre nás vtedy predstavovala šancu dostať sa aj za hranice Portugalska, nebyť len priemernou portugalskou metalovou kapelou, čo sa aj podarilo. Ale nebola to výhodná zmluva, vlastne bola nahovno. V Century Media sme sa museli mnohému naučiť, aby sme sa mohli pohnúť ďalej ako profesionálni hudobníci. Spomínam si, že sme v Nemecku predali viac ako 80 000 albumov, ale stále som býval s rodičmi, takže niečo asi nebolo v poriadku. V tom čase sme sa obrátili na Centrury Media, pretože zastrešovali naše obľúbené kapely, mali dobré konexie, napríklad na SAMAEL, the GATHERING alebo TIAMAT. Časy sa menia, Century už viac nie sú také vydavateľstvo, aj keď zastrešujú kapely, ktoré mám veľmi rád. Bolo nám u nich dobre, formovali sme sa u nich, boli sme súčasťou avantgardnejšieho metalu Century Media. Teraz je to pre nich všetko iba práca. Boli v hre aj pri vydaní "Memorial" albumu, no v poslednej fáze rozhodovania od toho nejako ustúpili. A my sa predsa musíme posúvať ďalej, kapela by nemala čakať na vydavateľstvá, stále musí napredovať.


MOONSPELL má veľmi stabilné jadro (Fernando – Pedro – Mike = vy všetci ste zakladajúci členovia). Ako to spolu dokážete zvládať po tých bezmála dvadsiatich rokoch? Snažíte sa vzájomne inšpirovať, alebo sa dokonca musíte nútiť?

V žiadnom prípade. Samozrejme, že všetci máme svoje muchy, ale po takom dlhom čase sme už vlastne ako rodina. A rodina funguje niekedy bezchybne, niekedy nie. Úprimne, vždy sme vedeli, že je medzi nami nejaké zvláštne puto a pre portugalskú kapelu je to česť a privilégium, takže vždy, keď sa k slovu hlásilo naše ego, museli sme myslieť v prvom rade na to, čo je dobré pre kapelu. Mnohokrát to bolo veľmi vyčerpávajúce, keď sme museli denne skúšať alebo sme sa hádali, ak to niekto z nás posral na koncerte. Myslím ale, že máme úžasný vzťah, sme vyzretí ľudia, radšej všetko prediskutujeme, ako by sme sa mali hádať. Po všetkých tých rokoch je dôležité, že si stále máme čo povedať, môžeme sa rozprávať o čomkoľvek. Rokmi sa medzi nami vytvorilo veľmi silné puto, keď sme spolu museli čeliť mnohým problémom. Všetky tieto veci nás držia vedome pokope ako v nejakom bratstve.


Zažili ste počas tej dlhej kariéry aj slabé chvíle, kedy to s vašou existenciou vyzeralo naozaj zle-nedobre?

Podľa mňa je byť v kapele ako skutočná sága. Ľudská skúsenosť, ktorá má mnoho veľkolepých momentov, ale na druhý deň akoby ste zrazu stratili zmysel života. Je to veľmi náročné, ani nie tak fyzicky, ako psychicky. Myslím, že najhoršie obdobie pre kapelu bolo okolo rokov 1998-99, vôbec sme nevedeli, čo s nami bude ďalej. Vydali sme "Sin / Pecado" a ľuďom sa už tak nepáčil tento druh metalu. Takisto "The Butterfly Effect" je veľmi ťažký album na počúvanie. Potom to opäť dostalo svoju formu, keď sme spravili "Darkness And Hope", čo je veľmi depresívny album, aj keď má veľa skvelých songov. Nemali sme toľko sebavedomia, dôvery voči sebe, preto je taký temný, gotický. Potom sme sa zase našli s "The Antidote" a hlavne s "Memorial". MOONSPELL nie je kapela, ktorá podpíše zmluvu a čaká, kedy bude znovu slávna. V prvom rade sa považujeme za umelcov, ktorí chcú prostredníctvom hudby dať svetu niečo hodnotné. A to sa u nás nikdy nezmení. Niekedy sa to ľuďom páči viac, niekedy menej. Nemôžeme ale robiť nič nasilu. Myslím, že práve toto nás držalo pokope počas najťažších chvíľ, nikdy sme nerozmýšľali o rozpade kapely, pretože naša hudba je pre nás stále čosi zmysluplné. Kapela to vzdá vtedy, keď ju to nenapĺňa, keď ju zaujíma viac úspech, či honorár ako to, čo vytvorí.


Pri dvojici "Sin / Pecado" - "The Butterfly Effect" sa ešte pristavím. Je to najexperimentálnejší part vašej diskografie. Natíska sa teda otázka: môžeme v budúcnosti očakávať (alebo ste schopní vytvoriť) niečo ešte progresívnejšie?

Ťažko povedať. "Sin" a "Butterfly" pravdepodobne vyšli v nevhodnom čase, keď sme sa hľadali a potrebovali sme sa vyrovnať s istými vecami. Naopak "Irreligious" mal výborné načasovanie, každý očakával riadne gotický album; pri "Sin" to tak nebolo. Nechceme však spraviť prevrat s každým albumom. Pri "The Antidote" sme zistili, aký dôležitý je pre nás zvuk. Takže na každom albume až po súčasnosť sú vždy silné gitary, silná atmosféra, spájanie gotiky s metalom. Nie je to len o ženskom speve v kombinácii s mužským, je to aj o tvrdej hudbe. Máme už viac skúseností, preto nám bonusový album "Ómega…" umožnil vložiť do toho viac pocitov a preto budú tieto albumy ozajstným zážitkom pre ľudí, ktorí skutočne majú radi MOONSPELL. Je to veľmi progresívne, avantgardne dielo. Vždy sme chceli byť avantgardnou kapelou a som rád, že ľudia pri nás zostali. Nikdy dopredu nevieme, ako album bude vyzerať, vždy to záleží od toho, čo cítime. Mám rád kapely, ktoré uznávajú originalitu a my chceme mať svoj originálny zvuk, ktorý ľudia rozpoznajú hneď na začiatku pesničky. Ale nikdy nevieš, možno raz budeme chcieť spraviť čisto experimentálny album, každý song iný, ale aj ten bude musieť mať isté atribúty, ako je rozprávanie príbehu, či inteligencia, aby to nebolo len o tom, že štyria zdrogovaní týpci nahrali počin, ktorý ich dohnal k šialenstvu.


Je známe, že mnohé ženy ťa berú ako jedinečný metalový sex symbol. Zažil si v tomto smere nejaké úsmevné, či nebodaj nepríjemné situácie? Či už počas koncertov, alebo mimo nich.

Vážne? (smiech)… No, niekedy musím myslieť na viac, ako len na seba. To, že ženy majú rady MOONSPELL, že kupujú naše albumy a chodia na koncerty, je úžasné, dodáva to istú atmosféru, ktorá je pre každého prínosom. Nie, ako keď som za mlada chodil na metalové koncerty, kde boli iba chlapi a pripadal som si ako na gay párty (smiech). Ženy majú na koncertoch svoj vlastný priestor a to, že majú rady našu hudbu, predsa neznamená, že s nami hneď chcú niečo mať. Bol by som riadne nafúkaný, keby som to bral takto. Nikdy som nezažil nejakú čudnú situáciu, vždy predsa záleží od teba, či povieš áno alebo nie. Okrem toho som šťastne ženatý a čoskoro sa stanem otcom, na čo sa veľmi teším. U mňa je to ako sa hovorí o vlkoch: keď raz nájdeš tú pravú partnerku, nikdy ju neopustíš a mne sa po toľkých rokoch podarilo nájsť tú pravú! Ženský svet je úžasný a som rád, že ženy chodia na naše koncerty a vedia sa poriadne odviazať, hlavne pri tých gotickejších častiach. Tiež nikdy nezanedbávame svoj imidž, čo je pre mnoho žien dosť podstatné. Aj pre MOONSPELL je to dôležité, ale nie prvoradé, ako pre niektoré súčasné kapely. Ja som nikdy neuvažoval takýmto spôsobom, vždy som sa považoval za určitého umelca s určitým druhom textov, s určitými postojmi, nikdy nešlo o to, aby som balil ženy, taký proste som. Ak sa to ženám páči, je to vždy lepšie, ako keby sa im to nepáčilo (smiech).


Ak by si porovnal európsku metalovú scénu v 90. rokoch a dnes, v čom môžeme vidieť hlavné rozdiely, resp. paralely? Tiež som zvedavý, ako je to s postojom hudobných poslucháčov u vás doma. Predsa len, aj v tomto smere sa javíte ako fenomén (svetoznámi gothicmetalisti z Portugalska).

U nás v Portugalsku máme asi najväčšiu fanúšikovskú základňu, samozrejme sa to vždy spája i s národnou hrdosťou. Keď idú na festivaly do zahraničia, napríklad na Wacken, tak MOONSPELL je vždy tá téma rozhovoru, ktorá prelomí ľady s ostatnými fanúšikmi. Som veľmi hrdý, že práve toto môžeme našim ľuďom poskytnúť. Je veľa kapiel z Portugalska, ale nemá ich kto propagovať, takže ma teší, že aspoň nám sa to celkom darí. Som rád, že sme práve z Portugalska a dávame svetu niečo nové, inú hudbu ako kapely z Nemecka, Škandinávie, či Ameriky. Nerád to hovorím, no niektoré bandy z týchto krajín stoja fakt za hovno, ale aj tak ich má kto propagovať. Nám sa podarilo medzi nimi celkom preraziť a teraz môžeme hrávať v obrovských halách. Napríklad u nás v Portugalsku budeme teraz hrať v aréne, kde sa konajú býčie zápasy (práve z toho dôvodu je to veľmi vychytené miesto, veľa kapiel tam chce hrať). My tam dúfam spravíme niečo lepšie ako je býčí zápas (smiech).

Čo sa týka druhej časti otázky - ja milujem európsky metal. Je veľmi kreatívny, zatiaľ čo americký metal je iba o sile. Takže preferujem európsky metal. Samozrejme, sú kapely z Ameriky, ktoré mám rád, ale je úžasné, že európskemu metalu sa už konečne podarilo preraziť aj tam, pretože Američania vždy preferujú iba svoje kapely podobným spôsobom ako svoje fast foody. V Európe sú ľudia, dalo by sa povedať, viac umelecky založení. V USA som bol veľakrát a pre MOONSPELL je vždy náročné dostať tam poriadny dav. V mestách ako New York, L.A., alebo v Kanade je to trochu lepšie, ale častokrát je to proste hrozné. Hrozné, ale zároveň aj celkom zábavné, pretože Amerika je zábavná krajina, všetci sú k vám priateľskí, môžete ísť von kedy chcete a baviť sa. Aj tak si ale myslím, že u nás v Európe máme mnoho hodnôt, ktoré môžeme ponúknuť svetu.


Čochvíľa je tu leto - čas slnka, tepla a relatívneho kľudu. Aký máte k nemu vzťah vy, južania? Vlastne by ma zaujímalo, ktoré ročné obdobie ty osobne preferuješ?

Predtým som zvykol mať rád prechodné obdobia ako jar a jeseň, keď nie je veľmi teplo, ani veľmi zima. Ale teraz s týmito zmenami počasia je to hrozné, pred pár týždňami sme boli doma a bolo už riadne teplo, žiadna jar, bolo to až bizarné. Leto sa u nás spája vždy s pohodou pri počúvaní dobrého metalu, fajčení jointov a milovaní sa, zatiaľ čo v zime sa poriadne maká. Veľmi zriedkavo sa stáva, že by sme v lete nekoncertovali, takže leto je u nás tiež v znamení festivalov, ale berieme to tak, že máme v podstate voľno, lebo spoznávame nové kapely, pozrieme si koncerty, pijeme s kamarátmi. Preto rád hrávam na festivaloch, kvôli atmosfére a rôznorodosti, keď môžeme hrať pre tisícky ľudí. Pod holým nebom hrávame radi aj preto, že si v podstate aj oddýchneme od tej klaustrofóbickej atmosféry počas turné, ktorú mám ale paradoxne najradšej.


Na záver môžeš ešte niečo odkázať slovenským fanúšikom.

V prvom rade pozývam každého zo Slovenska do sveta "Alpha Noir / Ómega White". MOONSPELL sa veľmi teší z tohto dvoj-albumu a rozhodne sa oň chceme podeliť hlavne s našimi fanúšikmi. Čoskoro uvidíte nové video "Lickanthrope", v ktorom sa mením na vlkolaka. Dúfam, že to bude úspešný a zábavný rok pre každého. Príďte aj na Brutal Assault, zahráme nejaké nové veci, nejaké klasiky, všetci si to poriadne užijeme. Pozdravujeme vás z Portugalska a ďakujeme za podporu!


preklad: Michaela Mojžišová

Informácie o rozhovore

Odpovedal/-li: Fernando Ribeiro

Webová stránka: http://www.facebook.com/moonspellband

Informácie o rozhovore

Uverejnené: 2012-04-11 00:00:00

Prečítané: 1133x

Autor: Marek "Fajo" Falat

Marek

Názory redakcie

Chýba názor redakcie