MISERY INDEX - Jason Netherton

Keď históriu nepíšu víťazi

MISERY INDEX - Jason Netherton

Marylandskí MISERY INDEX sú tu už deviaty rok a za ten čas sa prepracovali medzi stálice na deathmetalovej a grindcoreovej scéne. Svojou hudbou, ktorej nikdy nechýbala vlastná tvár, už stihli ovplyvniť aj pár služobne mladších skupín a ako spolok, ktorý odohrá kvalitný koncert tak na veľkom festivale ako pre pár desiatok ľudí v squatte, sme ich už párkrát videli aj na Slovensku. Nedávno im u Relapse Records vyšiel štvrtý dlhohrajúci album „Heirs To Thievery“a preto Jason Netherton, basgitarista, vokalista a zakladateľ MISERY INDEX dostal od nás pár otázok. 

Od albumu „Discordia“ vydávate albumy každé dva roky bez ohľadu na to, že v poslednom čase sa javíte ako kapela, ktorá je takmer stále na cestách. Napriek tomu sa stále vyhýbate stagnácii, osobne mi „Heirs To Thievery“ znie ako váš doteraz najpriamočiarejší, najchytľavejší a pritom riadne surový album. Ako prebiehala príprava tohto materiálu?
Nuž, bolo to asi 18 mesiacov od vydania „Traitors“, ktorý nás hudobne nasmeroval zase o kus ďalej a boli sme inšpirovaní rýchlejšie ako predtým. Mali sme riffy vyskakujúce z našej kolektívnej predstavivosti, takže po skončení minuloročnej letnej festivalovej sezóny sme sa rozhodli pohnúť sa ďalej, zastaviť koncertovanie na celú jeseň a začiatok zimy roku 2009, aby sme pripravili demoverziu nového albumu. Výsledkom je „Heirs To Thievery“ a sme veľmi šťastní, že sa takto podaril. Náš tvorivý proces je úplne spontánny a pretože skladby píšeme všetci, máme vždy hotové jazero skladieb, z ktorého lovíme, keď dávame dokopy naše albumy. Určite to naše nahrávky robí veľmi rozmanitými a dynamickými (prinajmenšom v to dúfame!). V procese skladania píšeme riffy a nechávame myšlienky plynúť keď sme na turné, ale občas to mlátenie sa po cestách – necestách nemá dobrý vplyv na výsledok. Dostávame sa do dennej rutiny, kedy pri všetkom tom cestovaní, zvukových skúškach atď. býva ťažké nájsť nejaké pekné tiché miesto, kde si možno sadnúť, sústrediť sa a vymýšľať riffy, ale tentokrát sme mali 2 – 3 skladby v demoverziách hotové už počas turné k „Traitors“.   

Aký druh zlodejstva máte na mysli v názve nového albumu? Viem, že MISERY INDEX vždy boli hlavne o sociálnych a politických témach minulosti a prítomnosti, na obale vidím čiernych otrokov, mŕtvych indiánov rovnako ako figúry predstavujúce pravdepodobne politikov, má to niečo s históriou USA/Ameriky? 
Prevažujúcou témou asociujúcou s obalom a titulnou skladbou je upútanie pozornosti na udalosti v americkej (a koloniálnej) histórii vo všeobecnosti, kedy fakty, koľko vykorisťovania, vyvlastňovania a násilia spolupracovalo pri „zrode“ našich národov v amerických učebniciach histórie často chýbajú a sú opomenuté v prospech hrdých historických mytológií moderných národov. Nedá sa dosť dobre propagovať nacionalizmus a patriotizmus ak máš prijať to, že celá krajina a všetky zdroje na ktorých bol národ vybudovaný, boli pôvodným obyvateľom odňaté za použitia sily a vytláčania. Pravda nesmeruje k šťastnej nablýskanej verzii reality o „správnych chlapcoch“, takže na tejto nahrávke sme si povedali, že by bolo dobré postaviť titulnú skladbu na alternatívnej verzii histórie USA, vyrozprávanej porazenými a tiež otrokmi a domorodcami.

K textom nového albumu som sa nedostal, mám len mizernú MP3 promoverziu s kopou otravných pazvukov, takže môžem len odhadnúť, o čom by mohli byť niektoré texty, napríklad „Embracing Extinction“ – svet/ľudstvo smerujúce ku kolapsu? „The Illuminaught“ – konšpiračné teórie-fantázie?
Tu je náhľad do niektorých skladieb.
„Fed To The Wolves“ – je to o indoktrinujúcom systéme, ktorým je verejné školstvo, drviacom predstavivosť a vychovávajúcom k normalizovanej lojalite prevládajúcemu systému.
 „Embracing Extinction“ – smútok nad ľudskou náklonnosťou k dokonalosti a kreativite, pričom v tom istom čase sa človek správa ako vrodene samodeštruktívna bytosť.
„The Carrion Call“ – pohľad na planétu bez ľudí, ktorí zomierajú na mor, zúrodňujúc zem svojimi mŕtvymi telami, čím prispievajú k vzniku „nového raja“, v ktorom sa zvieratá vrátia do ekologickej rovnováhy s celou prírodou.  
„The Spectator“ – vykresľuje myšlienkový svet typického predmestského muža a krízu jeho vedomia, v ktorej si stále viac uvedomuje, že svoje detské sny obetoval v prospech stáleho zamestnania, nudného života a domu plného hovadín, ktoré ani nepotrebuje.
„Sleeping Giants“ – zobrazuje hroznú povahu obchodu s ľuďmi po celom svete a to, že tento často prehliadaný zločin je živený prostitúciou, kapitalizmom a tolerovaný vládami.

Myslím si, že skladba „The 7th Cavalry“ je o veľmi konkrétnej časti histórie Spojených štátov. Zaoberá sa Custerovou vojenskou kariérou, bitkou pri Greasy Grass (Little Big Horn), alebo osudom amerických domorodcov vo všeobecnosti? 
Konkrétne je „The 7th Cavalry“ o masakre vo Wounded Knee, ktorý sa stal v Južnej Dakote v roku 1890, kde vojaci USA zmasakrovali vyše 100 domorodých mužov, žien a detí a potom za túto akciu dostali od vlády vyznamenania. (Pozn. Bolo to 29. decembra 1890, zahynulo 146 domorodcov a obnovená Siedma kavaléria si tu „napravila reputáciu“ potom, čo ju v roku 1876 Lakotovia zlikvidovali aj s hlavným veliteľom.) Je to moment histórie USA, ktorý si je nutné pripomenúť a nikdy by nemal byť prehliadnutý alebo zabudnutý. Príliš veľa americkej histórie zahaľujeme do žiarivého oblaku rozprávaní o starých slávnych časoch, takže tieto a podobné udalosti musia byť pripomínané, aby periodicky schladili našu sebaglorifikujúcu sa pýchu.

Keď už je reč o amerických domorodcoch, je to téma, ktorou sa zaoberáš hlbšie, alebo len jeden zo zdrojov, z ktorých čerpáš pri písaní textov? Máte medzi týmito ľuďmi aj fanúšikov, resp. máte s pôvodnými obyvateľmi nejaké kontakty či skúsenosti? Viem, že aj pár týchto ľudí sa o túto hudbu zaujíma a niektorí sú v nej fakt špičky, stačí spomenúť Chucka Billieho alebo „tribal grinderov“ RESISTANT CULTURE. 
Je to proste jedna z hlavných tém na albume, titulná skladba a „The 7th Cavalry“ sa viažu priamo k nej. Vlastne sme obrazovým stvárnením obalu nového albumu chceli upriamiť pozornosť na nový textový pohľad na americkú históriu, rovnako ako inokedy na iné každodenné záležitosti, ktorými sa v textoch zaoberáme. Osobné spojenie s pôvodnými Američanmi nemám, ale ich prípad patrí medzi tie, ktoré ma zaujali najviac a medzi tie, ktoré by si zaslúžili viac rešpektu, než koľko sa ho im dostáva. Poznám RESISTANT CULTURE a áno, zaslúžia si veľkú chválu!. 

Japonská verzia už tradične obsahuje dva bonusy. Aké „sračky o MISERY INDEX“ sedem minút hovoril Blake z PIG DESTROYER a kde sa to celé stalo? 
Náš dobrý kamarát Blake bol v štúdiu v posledný deň mixovania a kým sa tam poflakoval, celkom dosť toho popil, tak sme sa rozhodli, že bude vtipné pustiť ho k mikrofónu a dať mu priestor na monológ plný útokov na MISERY INDEX. Zámer bola dávka sebaodsudzujúcej srandy. Vyšlo to celé veľmi dobre a dúfam, že tá skladba sa po internete dostane k ľuďom na celom svete, nie len k Japoncom, pre ktorých, tým som si istý, to bude veľmi kuriózny prídavok.

Na predchádzajúcom albume máte skladbu „Ghosts Of Catalonia“, ktorý hovorí o občianskej vojne v Španielsku. Hrali ste ho už napr. v Barcelone? Ako publikum reagovalo? Je španielska občianska vojna niečím, čo ťa nejako výraznejšie inšpiruje? 
Áno, táto skladba je niečo extra, v Barcelone sme ju hrali a tým, ktorí poznajú nás a naše texty, sa páčila a zapamätali si to. O španielsku občiansku vojnu sa zaujímam detailnejšie a táto skladba bola výbornou príležitosťou povedať o tejto udalosti, keďže ide o skutočne epickú vibráciu. Som si istý, že v našich textoch sa objavuje a ešte v budúcnosti objaví viac podobných udalostí, stačí to potom sledovať. 

Vydali ste CD „Pulling Out The Nails“, kolekciu všetkých vašich vinylových nahrávok. S akým zámerom, nebodaj láskavosť pre fanúšikov, ktorí nemajú gramofóny? A prečo to vyšlo u Anarchos Records, Relapse nemali záujem? 
Máme na konte veľa 7EP a splitov, ktoré vyšli u iných vydavateľstiev a mnoho z nich je vypredaných. Rozhodli sme sa preto vydať materiál, ktorý nevyšiel na albumoch, ako CD, takže teraz tie skladby môžu byť dostupné pre budúcich fanúšikov, ktorí sa o nás práve len dozvedajú. Chceli sme si to vydať sami, na vlastnej značke, pretože sme cítili, že by to mohla byť dobrá vec na predávanie počas turné a bola by istým spôsobom len naša vlastná. 

Prišla reč na vydavateľstvá – boli ste u naozaj „veľkých“ Nuclear Blast, ale odvtedy ste už 3 albumy vydali u Relapse. Ako si spomínate na spoluprácu s Nuclear Blast a v čom sú Relapse lepší? 
Časy u Nuclear Blast boli fajn, ale skrátka sme neboli úplne spokojní s komunikáciou a chceli sme nejaké bližšie vydavateľstvo, s ktorým by sa lepšie komunikovalo, ktoré by skrátka nebolo tak ďaleko. Zašli sme teda za našimi kamarátmi v Relapse Records, ktorí sú pomerne blízko a cítime, že sme našli domov, ktorý nám vo všetkom vyhovuje. Jednoducho nám rozumejú, vedia kto sme a o čom sme a podporujú nás vo všetkých našich snahách. 

Nie ste rešpektovaní len na death/grindovej scéne, máte to dobré aj u HC. Vidíš nejaké zásadné rozdiely medzi týmito často v opozícii stojacim scénami? 
Najväčšími rozdielmi sú názory a hudba, my sa ale máme o čom baviť s ľuďmi z oboch scén, obľubujeme veľa rôznej hudby a máme z hrania rovnakú radosť pri hraní s kapelami ako  MADBALL, ako by sme mali s NAPALM DEATH alebo DISFEAR. Pre nás je to všetko len zábava zabalená do inej tašky! 

Na scéne ste od roku 2001, čo sa podľa tvojho názoru počas rokov zmenilo? A ako často býva ešte v dnešnej dobe v recenziách na vaše nahrávky spomínaný DYING FETUS? Nemyslím si, že by to bolo potrebné, obe kapely hrajú extrémnu hudbu, ale každá inak, vieme však, akí sú ľudia... Obe skupiny sú u toho istého vydavateľstva, myslím si teda že nový DYING FETUS si počul. Čo naň hovoríš? 
Zmenilo sa veľa, na scénu vyletel metalcore a deathcore. Tieto štýly momentálne v USA vládnu. Death metal je stále veľký, ale len v istých hraniciach a nie je taký veľký ako v Európe. Nový DYING FETUS je skvelý, boli sme v tom istom štúdiu a s tým istým producentom ako oni a často spolu vyrážame za zábavou, keď je na to čas. Odkazy na DYING FETUS v recenziách sú momentálne už skôr zriedkavé, myslím si, že mnoho ľudí nás vidí ako separátnu záležitosť, nie ako skupinu, zviazanú s nejakou inou. 

Fajn, sme na konci, máš niečo, čo by ešte fanúšikovia mali vedieť?
Práve teraz som nahý! 

Informácie o rozhovore

Odpovedal/-li: Jason Netherton

Webová stránka:

Informácie o rozhovore

Uverejnené: 2010-05-13 00:54:39

Prečítané: 1093x

Autor: Martin Lukáč

Martin Lukáč

Názory redakcie

Chýba názor redakcie