HOLOTROPIC

Od hudby mimo škatuľky po Colina Farella

HOLOTROPIC

Kapela, ktorej vznik sa odohrával v ďalekej Ázii, má aj čínske korene a pritom je známou slovenskou undergroundovou šikanou. Áno, Holotropic majú nevídané začiatky a z tých rokov žijúcich na Slovensku a vďaka dvom volebným obdobiam s Róbertom Ficom na čele, stratili aj posledné znaky ich pôvodu, zbledla im pleť a oči sa vyduli von. Ak sa chcete dozvedieť viac, a to určite chcete, tak okamžite prestaňte robiť, čo robíte a prečítajte si fantastický príbeh neuveriteľného dobrodružstva a odvahy piatich sirôt, ktoré sa nebáli ponúknuť ani vlastné telo, aby sa dostali tam, kde sú dnes, predstavujem vám Holotropic, ako ste ich ešte nevideli a ani nechcete vidieť. Rozprával som sa Kamilom, ale kde tu sa ozvali aj zvyšní utláčaní poddaní jeho velebnosti.

Nastali personálne zmeny v tábore Holotropic, čo priniesli a čo odniesli?
Kamil: Priniesli aj odniesli jednu tvár, osobnosť, hudobníka. S najväčšou pravdepodobnosťou to bude znamenať zmeny aj v aranžérskej a skladateľskej práci, čo zas zmení našu finálnu tvorbu. Uvidíme. S Alexom nám ale do kapely pribudla jedna významná zložka, a to je SWAG!

Kde sa začínajú tvoje hudobné korene, kedy si začal reálne premýšľať nad životom profesionálneho hudobníka, ktorý sa nedokáže živiť hudbou?
Kamil: Moje hudobné korene siahajú do útleho detstva. Od malička som sa zaujímal o hudbu a hltal akékoľvek nahrávky, ktoré som vo svojom okolí objavil. To, že budem aktívne nezarábajúcim hudobníkom, začalo byť jasné asi tesne po tom, ako som vôbec chytli do rúk gitaru. Už popri učení sa prvých akordov som začal vymýšľať vlastné melódie. A tie nikdy nezneli ako niečo potenciálne prinášajúce živobytie. Ale uvidíme, možno sa dám na pop...

Čo ostatní členovia, kde oni začali svoje prvé kroky na ceste za hviezdnou slávou a nomináciou na Radio Head Awards?
Janko: Môj otec bol bubeník v miestnej zábavovke a tak som od mala vyrastal popri kapele. Otec mi zakazoval hrávať, lebo vedel, čo je to muzikantský chlebíček. Tajne som ale chodil ku babke, kde mal odložené bicie, učil sa hrať a potom sa tomu už nedalo zabrániť. Vôňa skúšobní je omamná. 
Vein: S elektronickou (Sample) časťou som začal už v 16-tich a v roku 2005 som začal so screamom, ku ktoremu som v 2013 pridal aj klasický vokál.

A keď sme už pri nominácii v tejto prestížnej slovenskej ankete, aký to bol pre vás pocit?
Kamil: Potešenie, prekvapenie, aj úcta a pokora. A samozrejme tešenie sa na chlebíčky zadarmo. Nakoniec to ale dopadlo tak, že nikto z nás nestihol ísť na afterparty, takže sme nemohli prejesť žiadne prídely jedla z koncesionárskych poplatkov.

Môžeš mi porozprávať aj o počiatkoch kapely Holotropic, kedy a kde vznikol názov kapely a tiež myšlienka stojaca za hudobným smerovaním, kedy sa stretli pohľady jednotlivých členov?
Kamil: Počiatky siahajú do roku 1995, kedy Vein ako investigatívny novinár prechádzal Áziou a tam ma našiel počas môjho dlhodobého pobytu v kláštore. Po tom, ako sme sa spoločne vydali na pokračovanie jeho cesty, sme narazili na Tomáša, ktorý pásol ovce na mongolských pláňach. Janka sme zachránili zo zajatia čínskeho cirkusu, kde vystupoval ako klaun, no a nakoniec sme po ceste domov na okraji ruksej tundry objavili osmotenú chatu, kde žil Rasťo. Nad mŕtvolou medveďa, z ktorého sme žili ďalšie tri mesiace sme si sľúbili vzájomnú pomoc. Počas tuhej zimy sme sa vzájomne zblížili a zistili, že máme veľa spoločného. Tam sme vytvorili prvé skladby na tradičných ázijskych nástrojoch. Následne sme sa museli vrátiť domov na Slovensko a trocha toho dožiť, keďže väčšina z nás nemala ešte ani 10 rokov. No a potom, v roku 2013 sme sa zase zišli v tomto istom zložení v Bratislave. Bol to proste osud. Ja, Janko a Vein sme v tej dobe už spolu hrali v nádeji, že by z toho mohla vzniknúť plnohodnotná kapela. Takéto zídenie celku z roztrúsených častí (plus množstvo LSD, ktoré sme prijali v Rusku v 1996) nás videlo k použitiu termínu Stanislava Grofa “Holotropic”, čiže smerujúci k celistvosti. Hudobné smerovanie bolo vlastne tím, čo dalo dokopy úvodné zoskupenie, keďže sme si povedali, že chceme hrať hudbu, ktorá nebude žánrovo limitovaná, v tej dobe možno s väčším dôrazom na komplikovanosť štruktúry ako dnes.

Ak by ste dostali ponuku sfilmovať tento váš úžasný príbeh, kto by stvárnil tvoj charakter? Okrem Matta LeBlanca, ktorý je v podstate tvojím dvojčaťom?
Kamil: Myslím, že Colin Farell, alebo Marián Labuda, tí by ma dokázali vystihnuť.

Fantastické, vidím to tiež. Predstav našim čitateľom koncept albumu „Permeate“? Mohol by si aj jednou vetou vyjadriť myšlienku každej skladby?
Kamil: Koncept sa zrodil s tým, ako sa rozvíjali témy jednotlivých skladieb. Kým moje prvotné nápady súviseli s rôznymi psychologickými poruchami, kognitívnymi odchýlkami od racionality, klamami a podobne, neskôr prišli do hry aj témy súvisiace s vedomím, alebo vzťah subjekt vs. objekt pri vnímaní okolia. V súvislosti s týmto gulášom tém sa do popredia začala dostávať hlavne myšlienka toho, že naše vnímanie je nutne spojené s mnohými neuvedomovaými procesmi, že naše motivácie sú nám často neznáme a že správy od našich zmyslov nie sú také jasné, ako sa môže zdať. Z toho celého sa vybudoval koncept o opúšťaní presvedčenia v jednoznačné názory smerom ku viac choatickej a roztrasenej, no plnšej skutočnosti. Takže kým v počiatku vieme všetko rozsúdiť (Judge), po postretnutí toho správneho záblesku (Scintillate), či vhľadu sa nám môže takáto jasná základňa rozpadnúť (Rupture) a zistíme, že čo vidíme nie je nutne všetko čo sa okolo nás nachádza (Wysinati), to nás donúti k určitej ceste hľadania (Traveller), na ktorej nás síce môžu postretnúť aj hnev a zúrivosť z nejasnosti všetkého, alebo z neschopnosti pochopiť (Tantrums), no po nahliadnutí za niektoré filtre vnímania (Filters), môžeme začať niečo tušiť (Hunch) a pokúsiť sa vyskladať čo najkompletnejší obraz seba a sveta (Integral) aj keď dobre vieme, že to nikdy nedosiahneme s úplnosťou.

Ako by si opísal vašu hudbu človeku neoboznámenému s vašou tvorbou? Skús sa predať.
Kamil: Mám na to už zaužívaný sucho hudobný popis v zmysle: “Je to progresívny extrémny metal so základmi v technickom death metale, s nie práve pesničkovou formou, presahmi do viacerých ďalších žánrov a štipkou orientálnej melodiky.” Ak by som to mal povedať voľnejšie, tak by som povedal, že je to hudba, ktorá je hlavne zo začiatku náročnejšia na posluch, keďže minimáne pre súčasný koncept si vyžaduje, aby nebola ľahko preniknuteľná, že obsahuje mnoho malých, či väčších odbočiek z hlavnej cesty, že je schopná prekvapovať, komplexná, ale má v sebe aj silnú atmosféru a výrazné melódie a riffy. Aj jeden aj druhý popis ti hovorí, že predať sa dá len ťažko.

Ako vznikla táto vaša neortodoxne pojatá forma extrémneho metalu? Odkiaľ ste čerpali nápady pri tvorbe?
Kamil: Ťažko povedať, ako presne vznikla. Začala so zámerom robiť komplexnú a technickú hudbu a od toho bodu už prechádza vlastnými zmenami. Do určitej miery na ňu vplýva moja snaha vtesnať do samotných riffov určité myšlienky a nerobiť hudbu štýlom “tu dáme skákací riff, tuto bude chytľavý refrén, tu sólo a tu zopakujeme refrén”, ale pristupovať ku skladbe tak nejak “príbehovo”. Dosť ťažko sa mi to opisuje, ale vzhľadom na to, že som zložil pomerne veľkú časť “Permeate”, musia ostatní trpieť tým, že dosť odráža môj pomerne chaotický spôsob uvažovania a systém práce. No a nápady sú všade, v prvom rade v tých melódiách, čo nám poskakujú v hlavách. Ak by si chcel konkrétne kapely, tak to by som ti asi musel dať zoznamy toho, čo každý z nás od detstva počúval a počúva a to by bolo niekoľko plných strán.

Začínate premýšľať o nástupcovi „Permeate“?
Kamil: Premýšľame o ňom už od doby, kedy “Permeate” nebol hotový. Ja osobne som na ďalších veciach začal robiť ešte v čase, keď sme náš debut ani nezačali nahrávať.

Tiež sa vydáte koncepčným smerom?
Kamil: Myslím, že áno. Aj keď uvažujeme o tom, že najbližšia nahrávka by bola o čosi kratšieho formátu aj tak sa asi nevzdáme tej nezmyselnej snahy o to, aby sme naše skladby zastrešili nejakými spoločnými črtami a aby sme k nim nepridali nejaké veľké témy a slová, vďaka ktorým si potrvdíme právo nosiť baretky a šály.

Premýšľate o radikálnejšej zmene v smerovaní v hudbe ako Gladiátor?
Kamil: Na ďalší album už mám pripravených niekoľko motívov nie nepodobných “Pesničke o Medulienke” alebo “Bonboniére”. Dúfam, že si budem v tomto s ostatnými členmi holotropic rozumieť, ale nemal by to byť problém.

Plánujete v budúcnosti ešte viac rozvíjať exotickú zložku hudby?
Kamil: Ak by som sa mal vedome rozhodnúť, povedal by som, že rozhodne áno. Bude to ale závisieť od hudby, ktorá vznikne. Ak si to bude vyžadovať, budeme ich využívať, ak nie, tak nie. Nie sme na ceste vytvorenia obchodnej značky na niekoľkých charakteristických črtách, ale ak by jedným z dlhdobejšie sa vyskytujúcich znakov našej hudby bola experimentácia týmto smerom, neprekážalo by mi to.

Prečo práve sitár, čím ti tento nástroj počaroval?
Kamil: Mám slabosť pre mnohé strunové nástroje využívané na ázisjkom kontinente, nie len sitár. Tentokrát to vyšlo tak, že sa mi do skladby “Traveller” pýtal ten bzučiaci zvuk tohto nástroja. Hrával som ho tam vždy prostredníctvom svojho gitarového syntetizátora, no na nahrávku musel ísť samozrejme skutočný nástroj. Mali sme prepojenie na Miloslava Kollára, multiinštrumentalistu aktívneho v mnohých projektoch (Lucas Perny & Miloslav Kollár Project, Dúhové Eminencie), ktorý, napriek tomu, že nepatrí k metalistom, mal chuť zapojiť sa do tohto nášho projektu a popri tom pridal aj intro a outro k prvej skladbe “Judge” a nakoniec sa sitár stal prvým, čo počuje človek, čo si pustí “Permeate”.

Je možné, že sa dočkáme aj širšieho spektra orientálnych nástrojov?
Kamil: Dúfajme.

Začiatkom mája, konkrétne ôsmeho máte koncert v Bratislave a neskôr aj v Banskej Bystrici, aké koncertné akcie ešte chystáte na tento rok a kde vás môžu zastihnúť vaši priaznivci?
Kamil: Vybavovanie undergroundových akcií je dosť beh na dlhé trate. Neustále niečo príde, potom sa to zruší, padne a podobne. Nebudem teda radšej vopred hovoriť, mali by sme si ale zahrať nejaké koncerty aj v júni, máme prvé plány na jeseň, v lete nás čaká aj Gothoom festival, no a ešte pred Bratislavou a Banskou Bystricou sa ukážeme v českom Vrchlábí v spoločnosti Durman Doll, Edmond Wells a Fishartcollection.

Čo dobré si v poslednej dobe počul a mohol by si odporučiť naším fanúšikom? To isté platí o kolegoch v kapele, čím hudobne žijú v poslednej dobe?
Kamil: Aj keď už sledujem svet nových albumov o niečo menej pozorne ako v nedávnej minulosti, stále ma baví bádať po neznámych menách, rovnako ako očakávať nové albumy mojich obľúbencov. V poslednej dobe mi vládu prog-extreme metalová formácia Bispora, talianski Numph. Znovuzbieham Psychic Temple II od Chrisa Schlarba, albumy Birds of Tokyo, Vulture Industries a Dead Congregation, koncertné príležitosti mi do uši vliali Karnivool, Obscure Sphinx, či Shining, včera som si púšťal Debussyho alebo Stravinského. Udržujem to pestré. Z tohtoročných albumov ma určite najviac tešia Fresh out of the Bus, Enslaved, Entheos, Melechesh, Noel Gallagher’s High Flying Birds, Abstract Reason, alebo Psycroptic. No a zároveň som v očakávaní nových vecí od Between the Buried and Me a hlavne Leprous. 
Vein: Počúvam skutočne kadečo ale poslednou dobou najčastejšie počúvam tieto albumy: VOLA - Inmazes, Kimbra - The Golden Echo, Guillaume Perret & the Electric Epic - Doors EP, Chaos Divine - Colliding Skies, Dysphoria - The Apogee, Triptykon - Melana Chasmata, Tom Waits - Franks Wild Years.
Janko: Ja som teraz dosť fičal na ostatnom albume Beyoncé. Melechesh potešili a neviem sa dočkať na Leorous a ôsmy album Rihanny.

Ako vyzerá bežný deň v živote člena Holotropic?
Kamil: V závislosti od množstva sexu, drog a rokenrolu v predchádzajúci večer vstávam medzi dvanástou a druhou, skontrolujem, či prišlo dosť peňazí z tantiém na účet a potom nič nerobím ,až kým nie je ďalšia párty alebo koncert. Občas zájdeme do skúšobne, ale nepreháňame to. 
Vein: Vstanem, nakŕmim medvede a idem meditovať do lesa, kde som až do neskorej noci.

Ako ovplyvnila kapela vaše životy?
Kamil: Kapela, ak si jej členom rád a berieš to aspoň čiastočne vážne, spôsobuje taký zaujímavý stav mysle a to, že si vlastne neustále uprostred realizácie nejakého dlhodobého projektu a tým pádom by sa nikdy nemalo stať, že nemáš čo robiť. Na druhej strane to môže byť pre ľudí z tvojho okolia bremeno a otrava. Keďže v prvom rade spôsobuje, že nemáš čas a ze peniaze nevyužívaš práve na tie pre väčšinu bežné výdavky.

Ako sa vysporiadavate s groupies? Určite sú v kapele aj zadaní členovia.
Kamil: Máme povolené štyri za koncert. To je také pravidlo, ktoré musí akceptovať každá priateľka člena holotropic. 
Vein: Grou-čo? Nehráme v punkovej kapele a ani v Mötley Crüe, čiže minimálne za mňa žiadne groupies!

Ak by si mal vymenovať tri najobľúbenejšie pornoherečky, ktoré by to boli? Zvyšní členovia môžu tiež...
Kamil: Čo je to porno? 
Vein: Aké herečky? 
Janko: Mám rád všetky a to bez rozdielu vierovyznania, farby pleti, váhy, politického presvedčenia, alebo zamračeno-znechutenej tváre mojej priateľky. Tak, ale by konečne padlo nejaké meno, tak Abella Anderson sa vie dobre tváriť.

Robíš aj niečo iné okrem toho, že hráš na gitaru? Máš nejaké koníčky?
Kamil: Myslím, že to, čo sa bežne nazýva koníčkami, čiže čokoľvek od aktívneho lyžovania po zbieranie obalov od čokolády, jednoducho nemám. Samozrejme, že športujem, čítam, rád sa učím viacmenej čokoľvek, chodím na výlety, ale žiadna aktivita, iná ako hudba, u mňa nedostáva ani zďaleka toľko priestoru. Tá je pre mňa centrom všetkého.

Informácie o rozhovore

Odpovedal/-li: Kamil Adamík, Janko Hutka, Vein Shadowed

Webová stránka:

Informácie o rozhovore

Uverejnené: 2015-04-01 02:51:56

Prečítané: 1007x

Autor: Tomáš Švonavec

Tomáš Švonavec

Názory redakcie

Chýba názor redakcie