BLIND GUARDIAN - Hansi Kürsch

Na koniec času a ešte ďalej

BLIND GUARDIAN - Hansi Kürsch

Čakanie na ďalší album nemeckého zoskupenia BLIND GUARDIAN je vždy dlhé. O to väčšiu pozornosť však potom novinka pritiahne. Rok 2010 spojili „bardi“ so svojou deviatou štúdiovkou s názvom „At the Edge of Time“. Tá je jasným dôkazom, že kapela sa snaží vyvíjať a zapájať do svojho zvuku nové elementy, v tomto prípade zvýraznil typicky bohatý zvuk albumu symfonický orchester z Prahy. Fanúšikovia boli navnadení už v roku 2009, keď sa na verejnosť dostala skladba „Sacred“, určená pre druhý diel rovnomennej počítačovej hry. Teraz sa im dostáva viac ako hodiny hudby BLIND GUARDIAN, vyprodukovanej, ako v posledných rokoch, Charliem Bauerfeindom (RAGE, HELLOWEEN, HAMMERFALL). Názov albumu evokuje koniec zvolenej cesty. Veď odkiaľ sa dá isť z miesta, kde končí čas? Odpoveď sa snažil nájsť spevák BLIND GUARDIAN, Hansi Kürsch.

Ako je už vo vašom prípade zvykom, po 4 rokoch sú BLIND GUARDIAN naspäť s novým albumom. Hudba na „At the Edge of Time“ má mnoho vrstiev a nápadov, čo je pre vás typické. Je práca v štúdiu pri takomto type hudby náročná?
Boli sme prekvapení, nahrávanie išlo tentokrát ako po masle. Bolo veľmi intenzívne a konštruktívne, ale oproti produkcii albumov ako „Nightfall in Middle-Earth“ alebo „A Twist in the Myth“ sme nezažívali takmer žiaden stres. Zabávali sme sa a zároveň sme sa koncentrovali na nahrávanie a prácu na skladbách. Mali sme aj dostatok času na prípravu a neskôr na dotiahnutie celej nahrávky. Ver mi, takto to rozhodne nebolo pri nahrávaní našich predošlých albumov. Vždy sme mali stanovený nejaký termín, ktorý sme nakoniec takmer nikdy neboli schopní dodržať, ale zvyšovalo to úroveň stresu. Tentokrát sme sa obišli bez deadlinov. 
Okrem toho, začali sme pracovať včas. Nehovorím teraz len o písaní skladieb, ale aj o samotnej štúdiovej práci. Do štúdia nás donútila ísť ponuka, aby sme nahrali jednu pieseň, „Sacred“, pre počítačovú hru, a to okamžite po skončení turné k „A Twist in the Myth“. Takže sme šli z pódia rovno do štúdia. Nedobrovoľne (smiech). Napriek tomu sme necítili tlak, ako doteraz.  

O aký tlak šlo v predošlých prípadoch?
V prípade „A Twist in the Myth“ sme sa vyrovnávali s Thomenovým odchodom (bývalý bubeník kapely, pozn. red.) a bola to naša prvá spolupráca s Fredrikom. Pri tvorbe „A Night at the Opera“ sme zasa chceli nadviazať na obrovský úspech predošlej nahrávky „Nightfall in Middle-Earth“. No a na „Nightfall“ bolo veľmi veľa práce, a k tomu sme poriadne prešvihli všetky stanovené termíny. „At the Edge of Time“ vznikalo úplne prirodzene a v pohode. Akonáhle sme nahrali skladbu „Sacred“, videli sme, že je veľmi dobrá, takže sme mali pri ďalšom skladaní veľa sebavedomia a motivácie, ale aj predstavu, ako bude album vyzerať. Väčšinou predchádza skladaniu mnoho debát  o tom, akým smerom by sme sa mali pohnúť, aké nápady chceme použiť a tak podobne. Tentokrát to bolo opačné – jednoducho sme začali písať a až potom sme riešili, ktoré časti treba pozmeniť, zlepšiť. Produkcia bola veľmi plynulá.

Výsledkom je nakoniec to, že „At the Edge of Time“ je veľmi pestrý album. Konkrétne - „Sacred Worlds“ a „Wheel of Time“ používajú symfonické elementy, „Curse My Name“ pripomína stredovekú hudbu a napríklad v „Ride into Obsession“ a „Voice in the Dark“ sa vraciate k tvrdším piesňam. V akom zmysle je podobná práca s rôznymi typmi zvuku pre BLIND GUARDIAN prínosná?
Vytvoriť čo najrozmanitejší album je vždy je naším cieľom. Každá skladba stojí sama osebe a ku každej skladbe pristupujeme individuálne, tým správnym spôsobom. Samozrejme, občas je celý materiál súdržnejší, akoby všetky piesne hovorili jedným jazykom, „At the Edge of Time“ vyznieva trochu inak. Skladby sú odlišné, no akoby každá pokrývala inú rovinu toho spoločného jazyka, ak použijem podobné prirovnanie. Všetci sme boli prekvapení, keď sme dali dokopy asi šesť piesní a videli sme, ako sú prirodzene rôznorodé, a pritom ich spája tá intenzita a emócie z nich vystupujúce. Celý proces nám šiel od ruky, dokonca sme sa veľmi rýchlo zhodli na poradí skladieb. Napriek rôznym typom zvuku má poslucháč pocit, že počúva niečo s jednotiacim hudobným konceptom, ktorý sme vôbec neplánovali. Boli sme sebaistí, no ako som už spomínal, takú organickú hudbu sme skutočne nečakali. A mám pocit, že táto celistvosť v procese tvorby a nahrávania silnela.

Orchestrálne pasáže na novinke ste nahrávali v Prahe s tamojším symfonickým orchestrom. Ako by si zhodnotil vašu spoluprácu? A prečo ste si vybrali práve pražský orchester?
Spolupracovalo sa nám perfektne. Orchester sme chceli začleniť do hudby BLIND GUARDIAN už dlho, no všetky doterajšie pokusy nevyšli podľa našich očakávaní. Pri tvorbe „At the Edge of Time“ nastal ten správny čas, len sme proste hľadali ten správny orchester. Pražský symfonický orchester navrhol Charlie Bauerfeind, náš producent, ktorí s ním už má skúsenosti spolu s HELLOWEEN. Vypočuli sme si tú nahrávku, znela skutočne dobre a to nás motivovalo, aby sme to skúsili. Povedali sme si: „To by mohol byť ten pravý orchester pre „Sacred Worlds“, „Wheel of Time“ aj pre náš orchestrálny projekt.“ Prvýkrát sme cestovali do Prahy v auguste 2009 a skoro sme spadli z nôh. Bol to ohromný zážitok pre mňa aj Andrého, keď sme sedeli a počuli sme, ako znejú orchestrálne party, myslím, že to bola práve pieseň z orchestrálneho projektu. 

Bolo náročné dosiahnuť, aby orchester hral svoje party takým spôsobom, aký ste mali v pláne? Predsa len, ide o trenie medzi vážnými a metalovými hudobníkmi.
Celkom áno, určite nás to stálo veľa úsilia, kým sme dosiahli tento výsledok, no takéto komplikácie sa skôr týkajú našich predošlých, nie príliš úspešných pokusov. Pracovali sme s rôznymi ľuďmi, v rôznych krajinách, bolo to vtedy pre nás úplne nové. Ďalšia vec, ktorá nám pomohla, bol fakt, že na  „At the Edge of Time“ sa o klávesy postaral nový človek, Matthias Ulmer. Matthias bol aj akousi spojkou, mal na starosti transformáciu našej hudby do notového zápisu, jednoducho do podoby vhodnej pre orchester. Fungovalo to aj opačne, komunikoval aj s kapelou, aby sme presne vedeli, čo sa s orchestrálnymi pasážami deje, čo sa pozmenilo a podobne. Myslím si, že toto bol jeden z najdôležitejších procesov pri tvorbe novinky, bolo hlavne treba nájsť správneho človeka. Niekoho, kto chápe jednak vážnu hudbu, ale zároveň aj hudbu BLIND GUARDIAN a je schopný pohybovať sa medzi týmito dvoma bodmi. Pri minulých pokusoch sa vždy niečo pokazilo a party nezneli tak, ako sme ich mali pôvodne vymyslené. Takže Matthias nám nesmierne pomohol.
Okrem toho záleží aj na mentalite orchestra. To bolo ďalšie plus pražského orchestra, pretože už spolupracovali s mnohými metalovými kapelami a mali predstavu, ako majú takú hudbu doprevádzať. Keď sme prišli do Prahy, šlo všetko celkom jednoducho, pretože sú profesionálne pripravení, čiastočne zžití s metalom. Skladby boli tak nahraté doslova za chvíľu. Keby som ti pustil pôvodné, klávesové aranžmány a potom orchestrálne party, určite by si bol prekvapený, ako hrozne sa podobajú. Teda, okrem toho, že ide o orchester z mäsa a kostí, ktorý znie minimálne tisíckrát lepšie. (smiech)

Orchester je veľmi výrazný pri piesni „Sacred Worlds“, čo je vlastne pozmenená, dlhšia verzia skladby „Sacred“. Tú ste nahrali pre druhý diel počítačovej hry s rovnakým názvom. Bola táto pieseň pôvodne v tejto dlhšej, alebo v kratšej verzii?
Pôvodne sme napísali a nahrali „Sacred“ v menej rozsiahlej verzii. Keď si pieseň vypočul Charlie, povedal nám, že podľa jeho názoru to môže byť najlepšia vec, ktorú sme v danom období napísali. Tak trochu nás donútil, aby sme ju dali aj na „At the Edge of Time“, hoci sme pôvodne nechceli. Ku zmene našich plánov prispel aj veľký ohlas od počítačových hráčov, ale aj od fanúšikov BLIND GUARDIAN. Keď bolo rozhodnuté, že sa „Sacred“ dostane na album, chceli sme na nej ešte pracovať, vylepšiť ju, a tak vznikla dlhšia verzia pod názvom „Sacred Worlds“. Dopracovali sme k nej intro, outro a pridali niektoré pasáže.

Keď už sme pri tých počítačových hrách, aký je tvoj názor na ne? A čo hovoríš na multimediálne projekty, ktoré okolo nich vznikajú, ako v prípade BLIND GUARDIAN?
Najprv ti odpoviem na druhú časť otázky. Podobná spolupráca je pre BLIND GUARDIAN určite prospešná, no z časového hľadiska je to veľmi náročné, pre nás takmer nemožné. Po prvé, museli sme dodržať veľmi striktný časový rozvrh a po druhé, museli sme byť všetci prítomní priamo na mieste výroby. Našťastie sme mali práve krátke voľno, takže sme sa mohli všetci zúčastniť, ale to považujem za obrovskú náhodu. Keby ma teraz niekto oslovil, aby som pripravil nejakú hudbu do počítačovej hry, čo vychádza o pol roka, okamžite by som to zamietol. Ale keď je čas, tak môže byť takáto spolupráca veľmi prospešná pre obidve strany. 
Inak nie som vôbec počítačový hráč, môžem hovoriť len z počutia. Čo som počul, tak práve „Sacred 2“ bola dobrá hra, len bola vydaná príliš skoro, takže obsahovala veľa drobných chýb. Ale keď ich spoločnosť opravila, úroveň stúpla veľmi vysoko. To vraveli André a Markus, ktorí hrali  opravenú verziu

Novinka sa dá považovať za určitý návrat k tvrdšiemu zvuku. Rytmickú gitaru je viac počuť, niektoré skladby sú rýchlejšie, ako som už spomínal. Čím je daná táto zmena, povedzme, že návrat ku starším albumom? Je to dané tým, že BLIND GUARDIAN pracujú na orchestrálnom projekte, alebo z vás takéto tvrdé piesne „lezú“ samé?
Ako som spomínal, skladby sa jednoducho týmto smerom vyvinuli. Ale práve prvá verzia „Sacred“ akoby odobrila, že výsledok bude tvrdší, predsa len, dosť stojí na rytmických gitarách. Gitara v nej hrá omnoho väčšiu úlohu ako v prípade „A Twist in the Myth“. Tento výsledok nás dostal pri ďalšom písaní do správnej nálady, aby boli piesne tvrdšie. Povzbudzoval nás aj Charlie. Ten chcel, aby sme viac tlačili na pílu v piesňach ako „Tanelorn“, „Ride into Obsession“ alebo „A Voice in the Dark“. Ale o každú pieseň sme sa starali individuálne a chceli sme všetky nejakým spôsobom zvýrazniť. Niektoré sú tvrdšie, áno, ale Charlie napríklad pri „Wheel of Time“ navrhol postaviť pieseň na tej orientálnej pasáži, ktorá bola spočiatku menej výrazná. Vrátili sme sa teda k jej zdokonaleniu. A tento proces sa opakoval takmer pri každej piesni. Keďže sme mali niekoľko veľmi intenzívnych vecí, prišlo nám logickejšie zvýrazniť práve ich tvrdosť. Takže v konečnom dôsledku je zvuk podobnejší skôr „Nightfall in Middle-Earth“ ako „A Twist in the Myth“.

Spomínal si aj orchestrálny projekt, ktorý sa v súvislosti s BLIND GUARDIAN skloňuje už dlhšie. Zdá sa, že tentokrát naberá dosť výrazné kontúry. Mohol by si ho trošku viac priblížiť?
Niečo z neho bolo nahraté počas našich návštev Prahy, no nie sme ani zďaleka hotoví. Napísali sme preň zatiaľ desať skladieb, tri z nich už boli natočené, ale iba hudba. Ešte ich musím naspievať a dorobiť všetky ostatné vokály. Pôjde o epickú, výpravnú metalovú hudbu, ale bude interpretovaná len orchestrom a mojím spevom. V tomto projekte vidím potenciál, podľa mňa sa môže dočkať živého prevedenia ako muzikál alebo podobne. Je však na ňom ešte veľa práce, musíme prejsť každý jeden verš. Hudba by mala byť spojená s jednotným lyrickým konceptom, premýšľal som nad niečím z „Pána Prsteňov“. Pracovný názov je „Moria“. Na druhej strane, mohlo by byť náročné vybaviť všetky právne záležitosti, aby sme mohli čerpať z Tolkiena. Ak by sa to nepodarilo vybaviť, možno budeme musieť prísť s nejakým iným konceptom. To by ma ale mrzelo, lebo keď počujem hotovú hudbu, jasne hovorí „Tolkien“. Podľa mňa je tiež počuť, že niektoré časti vznikali v dobe prípravy „Nightfall in Middle-Earth“, niektoré akoby sa podobali „And Then There Was Silence“ a niektoré viac pripomínajú „A Twist in the Myth“ či nový album. Skladateľsky ide bezpochyby o BLIND GUARDIAN, ale, ako som už spomínal, pôjde o orchestrálny projekt a nie metalovú hudbu. Budeme s BLIND GUARDIAN na turné najbližších dvanásť až osemnásť mesiacov. Z časového hľadiska bude teda pre mňa nesmierne náročné, nájsť si čas, aby som mohol nahrávať spev. Povedal by som, že orchestrálny album nevyjde skôr ako v roku 2012, možno až začiatkom roku 2013. 

Takže znova pôjde o texty súvisiace s Tolkienom? Na posledných albumoch sa texty odklonili od jeho literárnej tvorby. Znamená to, že si šetríš nápady pre tento projekt?
Čiastočne je to tak. Ale musíme byť opatrní, ide o koncepčný album, ktorý si vyžaduje použitie mien a názvov. Je teda jednoduché dostať sa do problémov s autorskými právami. No s hudbou by sa takéto texty veľmi dobre dopĺňali. Nejde však o jediný dôvod, prečo sme sa na posledných albumoch odklonili od Tolkiena. Keď vyšlo filmové spracovanie trilógie „Pán Prsteňov“, príliš som nechcel využívať Stredozem v textoch. Zvlášť, keď sa hudba vyvinula odlišným smerom, hlavne na „A Night at the Opera“ a „A Twist in the Myth“. Jedinú výnimku tvorila skladba „And Then There Was Silence“. Tú som pôvodne zvažoval ako pokračovanie dejovej línie „Nightfall in Middle-Earth“, premýšľal som nad spracovaním „Akallabeth” (časť Tolkienovho “Silmarillonu”, pozn. red. ). Nakoniec som ale použil tému trójskej vojny. „At the Edge of Time“ mi niekedy znie ako tolkienovský fantasy metal, ale znova, inšpiroval som sa inými autormi.

Máte ambície osloviť takýmto projektom aj iné obecenstvo, ako len fanúšikov BLIND GUARDIAN? Pôjde predsa o dosť odlišnú hudbu.
Osloviť iné publikum je nesmierne náročné. Mnohé skupiny fanúšikov rôznej hudby bývajú veľmi arogantní, často až ignoranti. Každý so vzťahom k hudbe, akú robíme, by mal už BLIND GUARDIAN poznať, no postoj ostatných, ktorí nás ignorujú, sa podľa mňa nezmení preto, že pracujeme s orchestrom. Je nemožné osloviť niekoho, kto vôbec nechce počúvať. To sa týka takmer každého tam vonku, bohužiaľ. (smiech) Nehovorím ale o metalových fanúšikoch, tí majú široké spektrum hudby, z ktorej si môžu vyberať. To je práve rozdiel oproti strednému prúdu. V rádiách sa točí dookola nejakých desať piesní a každému to lezie na nervy. Ale zodpovední ľudia sú neskutoční ignoranti, oni by to mohli zmeniť, ale nechcú. Keby sme niečo nahrali a poslali to do rádia, okamžite by sa na to vykašlali, či by to bolo s orchestrom, alebo bez, pod menom BLIND GUARDIAN, alebo nie. Ak to pripomína metal, je to pre nich proste rovnaký odpad, nech tá hudba znie akokoľvek. Takže osloviť nové publikum... nemyslím si. Ale nevravím, že sa to nemôže stať. 

Poďme teraz ešte naspäť k novinke a k jej textovému obsahu. Na albume sa nachádza pieseň „Tanelorn“. Pieseň s podobným názvom, „Quest for Tanelorn“ ste nahrali pre svoj štvrtý album, „Somewhere Far Beyond“. Aké je prepojenie medzi týmito dvoma piesňami? Názov „Tanelorn“ pochádza od spisovateľa Michaela Moorcocka, je to tak?
Obidve piesne vyvierajú z tvorby Michaela Moorcocka, čo je jeden z mojich obľúbených spisovateľov. „Tanelorn“ z nového albumu by som ale skôr prepojil so skladbou „Fast to Madness“ z druhého albumu, ktorá je tiež inšpirovaná Moorcockom. Obidve hovoria príbeh Elrica z Melniboné, mojej najmilšej postavy. Je to určitý antihrdina, a v „Tanelorn“ rozprávam jeho príbeh, ako sa dostane na okraj času, na koniec sveta a aj tam vyrába problémy.

Texty BLIND GUARDIAN hovoria o literatúre, fantazijných príbehoch a mýtoch. Tieto témy sa vás držia počas celej vašej kariéry, od úplných začiatkov. Keď si spomenieš na vaše začiatky, ako vznikol nápad, že budete používať práve takúto tematiku?
Keď sme v osemdesiatych rokoch začínali, mal každý určitú predstavu o tom, akú hudbu by sme mali hrať a aké texty by sme mali tvoriť. Celkom sme sa zhodli, že výpravné texty korešpondujú s našimi hudobnými predstavami. Napríklad, keď sme zložili „Majesty“, bolo pre nás prirodzené, aby  text odkazoval na „Pána Prsteňov“. Mysleli sme si, že to je najlepšia pieseň na svete a najlepšia pieseň na svete potrebuje text o najlepšej knihe na svete (smiech). No a na takýchto príbehoch sme stavali. Je pre nás prioritou, aby sme poslucháčov bavili nielen hudbou, ale aj čo najpresnejším spracovaním literatúry, mytológie a iných príbehov. Okrem toho, mám pocit, že hudba, ktorú skladáme si jednoducho žiada výpravné texty, musí tam vzniknúť súhra. Najmä na „A Night at the Opera“ a „Twist in the Myth“ som musel trochu pozmeniť témy textov, aby sedeli ku hudbe, čo som párkrát spravil aj v minulosti. Na novom albume som však znova cítil, že texty by mali byť bližšie k fantasy. Myslím, že novší aj starší fanúšikovia BLIND GUARDIAN prepojenie textov a hudby ocenia. 

Znamená to aj, že literatúru a mýty ako námety pre texty sleduješ? Musí to byť časovo náročné, sledovať rôznych autorov, knihy a potom aj mytológiu.
Áno, literatúru sledujem permanentne. Ale aj keď si myslím, že mám prehľad, tak som vždy prekvapený, keď sa text podarí. Keď tvoríme, väčšinou sa dlho neviem rozhodnúť, ktorým smerom sa bude text vyvíjať. A aj keď sa rozhodnem, tak je problém nájsť to správne, inšpirujúce miesto v knihe. Často nepíšem ani tak o tom, čo kniha popisuje, skôr rozvíjam obrazy, ktoré som mal v hlave, keď som ju čítal. Okrem toho, nič nie je náhoda, takže len čakám, kým objavím správny text k hudbe. Je to ako keby som mal nejakú reťaz – text je taký posledný kúsok, ktorí ju spojí pevne dohromady. 

Všimol som si, že v textoch sa často zaoberáš tematikou kresťanstva, prípadne sa necháš inšpirovať Bibliou. Aký je tvoj vzťah ku kresťanstvu a náboženstvu všeobecne?
Priznám sa, mám dosť zmiešané pocity, čo sa týka kresťanstva. Na jednej strane vidím, že celá idea musela byť do značnej miery upravená, vytvorená človekom, aby mohla fungovať. Zároveň mi je jasné, že bez značného vymývania mozgov by nebolo možné ľudí dostať k tomuto spôsobu viery a spraviť z kresťanstva taký fenomén. Na druhej strane však verím, že je kus pravdy v každom jednom náboženstve. Náboženstvo tiež hralo veľkú úlohu v histórii, pri vývoji ľudstva, takže je veľmi dôležité. 
Keď sa však náboženstvo zaplietlo do vojny, a tých prípadov poznáme veľa, myslím si, že sa nesmierne precenila jeho úloha. Keby nebolo toľko diskusií a trenia v súvislosti s náboženstvom, bolo by menej problémov. Totižto, v liberálnom svete nie je dôležité, či je človek veriaci, alebo nie a náboženstvo nezohráva priveľkú úlohu. Ale stále je to dôležitá otázka. Dáva to ešte zmysel? Občas sa strácam vo svojich odpovediach. (smiech)

Áno, dáva. Pokojne môžeš pokračovať.
To som rád (smiech). Osobne sa mi pozdáva myšlienka Boha, alebo nejakej vyššej bytosti, či je to príroda, alebo niečo iné. Katolícka cirkev tiež nerobila iba zlé veci, pomáhala rozvíjať spoločnosť. Na druhej strane, v súčasnosti akoby cirkev bola tvrdohlavo konzervatívna. Mám pocit, akoby tým zabraňovala ľudstvu naplniť potenciál, ktorý v ňom je. Otázka cirkvi a náboženstva je rozporuplná.

BLIND GUARDIAN je kapela so stabilnou zostavou, jedinou zmenou bol odchod bubeníka Thomena Staucha a príchod Fredrika Ehmkeho. Ten je v kapele už 5 rokov. V čom vidíš jeho najväčší prínos pre BLIND GUARDIAN?
Najväčším prínosom bol v prvom rade fakt, že zaplnil obrovskú dieru. Keď Thomen odišiel z kapely, padla na nás určitá depresia a cítili sme veľký tlak.  Je nemožné okamžite po odchode člena pokračovať ďalej v rovnakej sile. Fredrik dokázal tento prázdny priestor prekonať za menej ako dva roky a znovu skompletizoval BLIND GUARDIAN. Vďačíme mu teda za to, že sme znova štvorčlenná kapela s jednotnou víziou, ako má naša hudba vyzerať. 
Dokáže sa prispôsobiť našej hudbe a vie presne odhadnúť, ako majú znieť bicie, perkusie a aranžmány. Pri živom vystupovaní je niečo ako dirigent, má schopnosť viesť nás ostatných. Hoci nie je oficiálnym lídrom kapely, jeho úloha na pódiu je obrovská. Tam je Fredrik často lídrom. 

Načrtol si živé vystupovanie. BLIND GUARDIAN už oznámili na jeseň európske turné a spomínal si aj, že budete koncertovať minimálne rok, ak nie rok a pol. Aké je to, byť na turné po toľkých rokoch kariéry? Zvlášť, keď sú všetci členovia ženatí a majú deti.
Je to náročné, byť na šnúre bez rodiny, našťastie, technológia nám pomáha, napríklad Skype. Vďaka tomu už turné bez rodiny nie sú také problematické, ako v minulosti. Skôr si však myslím, že je to náročne pre tých, ktorí ostávajú doma a vedia, že doma niekto chýba. Ja ale cestujem, riešim vecí ohľadom biznisu a zároveň zažívam potešenie zo živého vystupovania. Určite to nie je ľahké, ale sme hudobníci. Živé vystupovanie je súčasťou nášho povolania a my ho nemôžeme vynechať. Robíme, čo môžeme, takže počas víkendových koncertov rodiny niekedy cestujú za nami a pri každej prestávke sa snažíme tráviť doma čo najviac času. Vychádza to potom tak, že z osemnástich mesiacov sme doma šesť. Takže jeden celý rok sme vlastne bez rodiny, a to je bolestivé. Ale my sme si to tak vybrali.

BLIND GUARDIAN sa nebránia nahrávať coververzie rôznych piesní rôznych štýlov. Prebrali ste piesne od QUEEN, BEACH BOYS, Mikea Oldfielda, najnovšie od Johna Farnhama. Napadajú ťa ešte nejaké ďalšie známe skladby, ktoré by zneli dobre vo vašom typickom štýle?
Samozrejme, o tom často diskutujeme. Napríklad by som rád nahral niektorú z piesní Iana Andersona (JETHRO TULL) alebo od GOLDEN EARRING. Aj pri výbere coverov však panuje demokracia, nápad sa musí pozdávať každému. Potom som vždy prekvapený, na akých piesňach sa v kapele zhodneme a ako si ich upravíme. Keď si spomeniem napríklad na „Mr. Sandman“, tam sme vedeli, že použijeme tri rôzne pasáže. Ale práve pri „You're the Voice“ od JOHNA FARNHAMA som nemal najmenšie tušenie, ako to celé dopadne. Covery určite budeme nahrávať a myslím, že budú stále také prekvapivé, ako QUEEN alebo BEACH BOYS. Ktoré to však budú, to nie je iba na mne. 
Práve ma napadlo, že by bolo super nahrať pieseň od DEPECHE MODE. Už sme sa venovali všetkým možným štýlom, dávalo by zmysel, nahrať nejaký skutočný new-wave song. Bolo by to náročné, veľa ľudí sa pokúšalo o cover, niektorí to celé pokazili. Nechcel by som tú hudbu znehodnotiť. Hoci je pravda, že v osemdesiatych rokoch som počúval len metal a „depešákov“ som z duše nenávidel. (smiech) Teraz si však DEPECHE MODE rád vypočujem. 

Vaša hudba má epický nádych, akoby rozprávala príbehy. Nenapadlo ťa niekedy, že by sa tieto príbehy dali preniesť na pódium a dotvoriť špeciálnymi efektmi, prípadne hercami?
Prišlo mi to na um už niekoľkokrát, hlavne počas tvorby „Nightfall in Middle-Earth“, no doteraz sme ten nápad odignorovali. Mohlo by to byť dobré riešenie pre náš orchestrálny projekt. Špeciálne efekty by dokázali zvýrazniť silu hudby, znela by mohutnejšie. Taktiež by sme potom mohli orchestrálny projekt lepšie previesť na pódiá. Ale ak hovoríme o BLIND GUARDIAN, myslím si, že pri živom vystupovaní je vizuálne dôležité hlavne nasvietenie a projekcia. Túto zložku musíme vždy dobre premyslieť, aby sme doplnili našu hudbu. Pódiovou prezentáciou sa chceme zaoberať v najbližšej dobe, malo by ísť o veľký posun oproti tomu, čo sme predviedli na turné ku „A Twist in the Myth“. 

Nový štúdiový album vydávate každé štyri roky, vždy v roku, keď sa konajú majstrovstvá sveta vo futbale. Je to náhoda?
Áno aj nie. Tentokrát nám nevyšlo načasovanie, chceli sme „At the Edge of Time“ vydať skôr, aby sme mohli pozerať futbal na turné. Lenže sme pracovali voľnejšie, ako v minulosti, takže album vyšiel trochu neskôr. Ale tie štyri roky sú čas, ktorý potrebujeme, aby sme stvorili nový album. V štyroch je samozrejme zahrnuté aj koncertovanie a náš vyberavý spôsob skladania hudby. Tentokrát sme ale aspoň stihli byť počas svetového šampionátu na promo-turné k „At the Edge of Time“. Boli sme aj v krajinách, ktoré v Afrike hrali a často je zábavné, sledovať odlišné reakcie ľudí vďaka futbalu. Štvorročné pauzy ale nie sú cielené.

Takže okrem Tolkiena fandíte aj futbalu?
Určite. (smiech) Boli sme na cestách počas prvého týždňa majstrovstiev, síce sme nevideli všetky zápasy, ale niečo áno. Ale po minulé roky, keď sme práve boli na turné, sme futbal vždy pozerali spoločne, buď v autobuse, alebo niekde v hoteli. Pri tom vždy uzatvárame stávky, takže vždy je to ešte zaujímavejšie. Aspoň si zarobím (smiech). 

Mám ešte  jednu otázku na telo. Aké boli reakcie fanúšikov BLIND GUARDIAN na to, že si si ostrihal vlasy?
Ohromujúce, ako vždy (smiech). Zdá sa, že nech spravím čokoľvek, fanúšikovia sa s tým musia chvíľku vyrovnávať. Snažil som sa stanoviť novú módu, podľa mňa nastal čas, aby všetci metalisti začali nosiť krátke vlasy (smiech). Prvý to spravil Bruce Dickinson a vznikli veľké diskusie. Teraz som to spravil ja a bolo to úplne rovnaké. Ale už nad tým ani nepremýšľam. Odohrali sme niekoľko koncertov, vyrobilo sa niekoľko promo fotiek a chvíľu sa to točilo v časopisoch a na internete. Vždy sa našiel niekto, kto na mňa ukázal a kričal: „Bože, on si ostrihal vlasy!“. (smiech) Ale zvykám si, že vzbudzujem pozornosť. Napríklad, mám narodeniny v auguste. Keď sme vtedy na turné, tak dostávam darčeky a torty celý týždeň pred narodeninami a celý týždeň po nich. Je to celkom fajn, nesťažujem sa (smiech).

Na internete silnejú diskusie o treťom albume tvojho vedľajšieho projektu, DEMONS & WIZARDS. Myslíš, že k tomu dôjde a album by mohol prísť na svet? Ak áno, kedy?
Už sme sa s Jonom Schafferom na túto tému rozprávali, ale čas je proti nám. Nebude možné sadnúť si a začať skladať, odhadujem, že do konca roku 2011 sa k tomu neprepracujeme. Ak budeme pracovať tak rýchlo, ako v minulosti, tak by mohlo vyjsť niekedy na prelome rokov 2012 a 2013, ale to sú len odhady. Ale ďalšia nahrávka DEMONS & WIZARDS určite bude.

Keď sa pozrieš na celú kariéru BLIND GUARDIAN, vidíš na predošlých albumoch nejaké chyby, niečo, čo by si chcel zmeniť?
Myslím, že nie. Aj keď vidím drobnosti, ktoré by sme teraz nahrali alebo napísali inak, všetko bolo súčasťou doby, v ktorej album vznikal. Nerád by som niečo menil a opravoval. Sú však piesne, ktoré by určite zneli dobre napríklad s orchestrom, napadá ma „And Then There Was Silence“. Naopak, možno jedného dňa prerobíme „A Night at the Opera“ do podoby, ktorá by sa viac pozdávala fanúšikom našich prvých vecí. Ide však len o drobnosti. Keď niečo vydávame, musíme si byť istí, že sú piesne stopercentne kvalitné a pre BLIND GUARDIAN reprezentatívne, aj v porovnaní s našou históriou. Ak to trochu preženiem, keď skladáme, chceme zložiť najlepší song na svete. Keď vydáme nahrávku, veríme jej a to sa príliš nemení.
Na druhej strane, určite by som neinvestoval toľko peňazí do videoklipu k „Mr. Sandman“. Boli sme pod tlakom našej nahrávacej spoločnosti, ktorá verila, že to bude obrovský mainstreamový hit. Ale aj to bola podľa mňa len menšia chyba. V ekonomickej oblasti by som podobné veci našiel, ale na chybách sa predsa človek môže učiť. Sme hrdí na to, čo sme dokázali a nemyslím si, že by sme niekedy urobili veľkú chybu.

Informácie o rozhovore

Odpovedal/-li: Hansi Kürsch

Webová stránka:

Informácie o rozhovore

Uverejnené: 2010-07-24 01:20:14

Prečítané: 839x

Autor: Matej Makovický

Matej Makovický

Názory redakcie

Chýba názor redakcie