Do Bratislavy si našla cestu ďalšia svetová legenda a Metalirium pri tom samozrejme nemohlo chýbať. V priebehu dňa som mal kopec povinností a nestíhal som sledovať zákulisné informácie o presune koncertu do Randalu, ani tie viac príjemnejšie o pridaní dvoch kapiel naviac. Keďže vystúpilo viac kapiel, musel sa posúvať štart akcie a to celkom nabúralo moj tesný harmonogram.
Na miesto sa mi podarilo doraziť až po ôsmej hodine a prvá z kapiel už žiaľ mala svoju show za sebou.

DEAD EYES ALWAYS DREAMING je mladá americká banda, ktorá má zatiaľ na konte jedno EP a jeden dlhohrajúci album. Ich set určite potešil fanúšikov deathcoru a keďže som ho nestihol, tak rovno prejdem k druhej kapele večera.

MOROSE VITALITY sa prezentovali priamočiarym a nekompromisným death metalom, ktorý by veľmi lahodil môjmu uchu, no mal som trošku problémy so zvukom, ktorý sa až príliš zlieval do jednej masy a mal som problém rozoznať jednotlivé nástroje. Na druhej strane to však bol výborný a našlapaný set, ktorý sa niesol v americkom rukopise, ktorý mne osobne vyhovuje oveľa viac ako napr. švédsky. Táto kapela potešila viac old school nadšencov, ktorí majú radšej smrtiaci kov v jeho surovej forme, bez zbytočných omáčok a fintičiek. MOROSE VITALITY zatiaľ vydali dve EP, takže ak máte radi drsný a surový death metal, určite odporúčam.

CRITICAL MESS z Nemecka v marci vydali svoj prvý album "Human Præy" - nejde o preklep, fakt sa to tak píše. Okrem počúvania našlapaného death metalu v modernom šate sa na kapelu aj dobre pozeralo, spieva tam totižto speváčka Britta. CRITICAL MESS ma potešili hlavne drsnými riffmi a kompozíciami, všetko bolo skvele pomixované a pospájané do príjemného death metalového mixu. Samozrejme po vystúpení došlo v dave aj na porovnávanie s ARCH ENEMY, ale k tomu sa žial neviem vyjadriť, za mňa teda určite vítazí CRITICAL MESS.

Štvrtou kapelou večera bola chorvátska INFERNAL TENEBRA. Nie je to žiadna začínajúca partička, funguje už 19 rokov a má na konte štyri dlhohrajúce albumy, dve demá a jeden singel. Hudobne by som ich zaradil určite do melodickejšieho spektra, tempo oproti predošlým kapelám výrazne spomalilo a kapela vsádzala skôr na nosné válivé pasáže ako na brutálne klepanice. Ľuďom však hudba chutila, Randal sa už celkom slušne zaplnil a došlo aj na tancovanie. Človek, ktorý vyberal line-up, určite vedel, čo robí, táto kapela perfektne sadla ako príprava na hlavnú hviezdu večera. Mňa ako gitaristu potešili najmä technický náročné sóla, ktorých bolo požehnane.

Hlavným ťahákom boli americkí SIX FEET UNDER , už kultová kapela založená na charizmatickom spevákovi Chrisovi Barnesovi. Momentálne sa k nemu pridal aj ďaľší velikán death metalu Jack Owen, ktorého dlhé roky po kariére v CANNIBAL CORPSE vypomáhal bohorúhačom z DEICIDE. Taktiež mi nedá nespomenúť basáka Jeffa Hughella, ktorý obsluhuje šesťstrunovú basu a chvíľu pôsobil aj v mastičoch BRAIN DRILL. V tejto našlapanej bande pôsobil aj súčasný bubeník SFU Marco Pitruzzela, ktorého kariéra zahŕňa mená ako VILE, The FACELESS alebo VITAL REMAINS. Chris Barnes razí celú kariéru názor, že death metal nemusí byť len o blast beatoch a rýchlosti, a asi na tom niečo bude, kedže SFU patrili jedného času k najpredávanejším death metalovým kapelám. Zároveň patria aj k tým najkontroverznejším, kedže ich poňatie hudby nesedí každému a vzbudzuje zmiešané pocity na metalovom fóre. A táto veta dokonale vystihuje aj moje pocity po vystúpení SFU. Chris Barnes ma síce tesne po päťdesiatke, no vyzerá o dosť staršie a unavenejšie. Čo ma však šokovalo bol fakt, že okrem svojho značkového growlingu už používa iba zvuk podobný mečiacej koze tesne pred porážkou a to mi neskutočne liezlo na nervy. Fakt som už počul kadečo, ale toto je vyslovene prúser. Rovnako rozpačito som sa cítil aj zo Jacka Owena, ktorý síce vyzeral, že ho hranie baví, ale aj tak by som ho nikdy netipoval na takúto jednoduchú pár-akordovú hudbu. Na druhej strane musím vyzdvihnúť atmosféru v klube, ludia sa skvelo zabávali a došlo aj na crowd surfing. Mňa osobne tiež potešili štyri skladby od CANNIBALu, najmä pecky ako “Stripped, Raped and Strangled”, “Hammer Smashed Face”, alebo moja srdcovka “Decency Defied”. SFU vsadili vo svojom setliste najmä na pomalšie a údernejšie veci a zaznela aj jedna vec z posledného albumu “Torment”.

Celkovo hodnotím akciu kladne, ludia mali možnosť vidieť rôzne poňatia death metalu aj jedného metalového dinosaura, len tak ďalej. Tiež nakoniec vítam rozhodnutie organizátorov presunúť koncert z MMC do komornejšieho Randalu, atmosfére to len pomohlo.

FOTO: Martin Mayer