MetalGate Czech Death Fest je jeden z mnohých českých „open air“ festivalov, zameraných na tvrdšie metalové štýly, a podľa ohlasov fanúšikov patrí určite medzi najobľúbenejšie. Jeho organizátori nám na rok 2019 nadelili už 11. časť, situovanú opäť na tradičnom mieste konania. Autokemp Brodský pri Červenom Kostelci ponúka krásny areál plný zelene (žiadna vojenská pevnosť). A keďže to mala byť moja prvá účasť na celé tri dni trvania, očakávania boli vskutku veľké.

ŠTVRTOK:

Po príchode na miesto činu, ubytovaní sa a vyzdvihnutí novinárskej akreditácie, mi samozrejme chvíľu trvalo zorientovať sa v areáli a postupne odhaliť jeho základné zákutia. Našťastie ich nebolo priveľa, mapu v priloženom bulletine hodnotím ako prehľadnú a môžeme ísť na to najpodstatnejšie - vystupujúce kapely.
Prvá, ktorú som si vzal na paškál, bola domáca trojica TORTHARRY. Možno aj trochu z princípu, keďže títo matadori sú spoluorganizátormi festivalu. Partia nestarnúcich deathmetalistov predviedla na hlavnom pódiu (Crystal Productions stage) kvalitný a nekompromisný štandard, žiadne zbytočné pózy, len poctivý death klasického strihu. Je vidieť, že Dan a spol. tu majú silnú fanúšikovskú základňu… a tak to má byť.

Metalgate CDF má v zásobe až dve pódiá, pričom to druhé (Music partners stage) je v prevádzke vždy od podvečera a čiastočne plní úlohu „B-čka“. Aspoň tento pocit som mal po vzhliadnutí nasledujúcich PANZERFAUST. Kanaďania totiž odohrali len priemerný black metal a hoci snahu im nemožno uprieť, ich show zabíjal prebasovaný a dosť nečitateľný zvuk. Škoda, snáď nabudúce!
Keďže spomínané dva stejdže sú umne situované oproti sebe a to s dostatočným odstupom, nič nebráni tomu, aby na jednom hrala kapela, kým druhé sa zatiaľ zvučí. Návštevníci tak nemusia čakať a po 5-10 minutách pauzy, potrebnej na presun a vydýchanie sa, ich už na tom hlavnom čaká co-headliner dnešného dňa - UADA. Kritici považujú týchto amerických mladíkov za kopírku poľskej formácie MGŁA a tento fakt mi bol jasný už pri pohľade na ich kapucne. Ani hudobne sa nejednalo o nič originálne, no Oregončania nám našťastie ponúkli množstvo príjemných oddychových melódií a občas až skočné rytmy - človek mal miestami pocit, že sa ani nejedná o black metal. Hralo sa najmä z druhej dosky "Cult of a Dying Sun" a odozva od publika bola viac-menej pozitívna.
Na druhom stejdži sa následne predstavili ARALLU z Izraela. Ich kombinácia black/death metalu v spojení s mezopotámskou tematikou bola takou malou predprípravou na MELECHESH, akurát s menej výraznými motívmi. Na kapele však bolo cítiť dlhoročnú zohratosť a chválim, že sa páni nehanbili stále komunikovať a burcovať prítomných divákov.

Napokon sme sa dočkali hlavnej hviezdy prvého dňa, ktorou bola nesmrteľná poľská mašinéria VADER. Oproti predošlým bandám bolo ich vystúpenie o triedu vyššie, či už sa jednalo o suverénne hráčske výkony, parádny zvuk či pódiovú show, v ktorej nechýbali ani ohne. Kapela šliapala bez zaváhania, vokály boli dostatočne razantné, gitarové sóla tradične piskľavé a status legendy je v tomto prípade zaslúžený. Piotr Wiwczarek si viackrát overil, či na nás môže hovoriť aj po poľsky, svoj rodný jazyk tak kombinoval s angličtinou. V setliste prevažovali staršie veci, potešila napríklad "Black to the Blind" či "Dark Age". Hodina ubehla ako voda a spokojnosť zavládla na oboch stranách.
Záver večera patril moravskej formácii AWRIZIS, ktorá si zahrala na druhom pódiu. Štvorica vlasáčov sa spolieha na úderný death metal s groove/thrashovými odbočkami a dávkou švédskej melodiky. Ich frontmanom je Marek "Frodys" Pytlík, známy najmä z POSTCARDS FROM ARKHAM, takže solídne prevedenie a takmer neustály headbanging boli zaručené. Na zakončenie dňa to celkom stačilo.

PIATOK:

Piatkové ráno nás privítalo mimoriadne slnečným počasím a ako sa dalo čakať, napokon sme sa museli popasovať s pekelne vysokými teplotami. Väčšina návštevníkov sa tak počas dňa potulovala areálom najmä v tieni, mnohí (vrátane mňa) využili dnešok i zajtrajšok na schladenie sa v Brodským rybníku, ktorý sa nachádzal len pár metrov od pódií. Teplota vody bola ideálna a kto chcel, mohol si kapely pokojne vychutnať aj z vody.
Na úvod dňa (už od 10:30) sa tým pár otrlým divákom predstavilo najskôr niekoľko modernejších/core formácií. Následne sa program orientoval viac-menej v death metalových medziach s jemnými odbočkami do jednoduchého old-school thrashu (večne živí V.A.R.), či death/grindu (PIKODEATH, ktorí sa z kapely domácej nevedno kedy pretransformovali na nemecko-českú).

S postupujúcim časom pribúdalo na hlavnej ploche aj fanúšikov a tak SHAMPOON KILLER, sťaby česká brutal deathová supergroup, mali pod pódium už obstojnejšiu podporu. V brutálnych šľapajach pokračovala aj děčínska stálica FLESHLESS, ktorá nám predstavila zopár noviniek z najnovšej dosky "Doomed" a zo starších vecí napríklad "Scream Of Decapitated". Vladimírovi a jeho družine to aj po toľkých dekádach ide stále výborne… a to gitarista Luděk prišiel dokonca so zlomenou kľúčnou kosťou, koncert však odohral bez väčších problémov.
MINORITY SOUND pôsobili po takej extrémnej hudobnej smršti ako balzam na dušu. Iste, ani ich tvorba nie je práve úspavanka na dobrú noc, avšak tvrdší industrial metal s dávkou tajomna je vždy stávka na istotu. Okrem ukážok z novinky "Toxin" (ktorej recenziu u nás nájdete už čoskoro) nám Otus a spol. pripomenuli aj staršiu tvorbu, či už "1000 Years", alebo "Last Day On Earth". Zvuk mali vcelku dobrý, nechýbalo tomu nasadenie, headbanging a pri záverečnej inštrumentálke sa konal aj Alešov výlet medzi fanúšikov.

Prvou kapelou na Music partners stejdži dnes mali byť post-blackoví DÆRRWIN, tí však svoju účasť na poslednú chvíľu zrušili, o čom som sa pre istotu dozvedel až v čase ich plánovaného vystúpenia. Namiesto nich tak od 18:20 nastúpili Američania INVIDIOSUS, ktorí mali pôvodne hrať po nich. Treba povedať, že veľa vody tu nenamútili a ich death metal mi pripadal ako samá vata.
Poďme však od sklamaní rýchlo naspäť k pozitívam! Francúzska mašinéria BENIGHTED nie je v našich končinách žiadnou neznámou, tunajší fanúšikovia ju majú dobre prečítanú a ich účasť dnes fakt potešila. Grindom šmrncnutý brutal death naživo zabíja, má hlavu i pätu a navyše za mikrofónom operuje vysmiaty psychiater Julien Truchan, ktorého „íčka“ vás priam vytrhnú zo sedadiel. Skladby ako "Let The Blood Spill Between My Broken Teeth" či "Asylum Cave" sú jasné koncertné záležitosti, čo potvrdila srdečná odozva od publika, ktoré opäť roztáča jeden circle pit za druhým. Stále nás čakalo dostatok ďalších kapiel, Francúzi však pre dnešok nastavili latku hodne vysoko.
Organizátorom sa na poslednú chvíľu podarilo zaplátať dieru po odrieknutých DÆRRWIN a na druhom pódiu sa ako náhrada predstavili českí mladíci menom OKULT. Opäť nič originálne a na štvorici bolo badať aj určitú neskúsenosť, ale všetko chce svoj čas a úplné sklamanie to určite nebolo.

Po domácich okultistoch sa konečne presúvame do bájnej mezopotámie - na MetalGate totiž zavítali aj izraelskí putovníci MELECHESH. Ich orientálne ladený extreme metal znel na festivalovej pôde vskutku presvedčivo, len sa mi zdá, že frontman Ashmedi dnes neškriekal na 100%. Všetky vyhrávky a sóla však boli výborne technicky odohraté, aj setlist behom tej jednej hodiny uspokojil. A zaradiť na úplný záver hitovku "Rebirth Of The Nemesis" hodnotím ako rozumný krok.
Keďže i na takomto menšom festivale je potrebné si medzi väčšími kapelami oddýchnuť, tak nasledujúcich Arabov NERVECELL vynechávam a pripravujem sily na hlavný tromf večera. Program na hlavnom stejdži totiž uzatvárali legendárni black metaloví temniaci MARDUK. Švédi začali na istotu a svoju show otvorili s nesmrteľnou 20-ročnou paľbou "Panzer Division Marduk". Postupne sa k slovu dostalo pár ukážok zo stále čerstvej dosky "Viktoria", kým starú tvorbu reprezentovali také špinavosti ako "Throne of Rats", "Wolves" či "Of Hells Fire". Kapelu poháňala ukrutná paľba bicích, nechýbali decentné warpainty, dobre štipľavý zvuk, ale i zabijácke škreky a dostatočná komunikácia inak mizantropického Mortuusa. Až na pridlhé ambientné medzihry to bolo masakrujúce zlo (v dobrom slova zmysle) a jasný vrchol dňa.

SOBOTA:

Posledný deň tejto trojdňovej veselice bol avizovaný ako najteplejší, avšak počasie nám napokon pripravilo ešte o čosi krušnejšie chvíle. Ako prvých sa mi podarilo vychytať blackened dark metalových NOCTURNAL PESTILENCE. Táto kapela rastie z roka na rok a veľmi im pomohlo angažovanie bubeníka. Speváčka ponúkla pestrú paletu vokálov a okrem jedovatých škrekov musím pochváliť aj čisté spevy. Mimochodom, výzorom mi trochu pripomínala Angelu Gossow. V jednej skladbe si prišla zahosťovať spriaznená Dahlien a súzvuk dvoch extrémnych ženských hlasov znel vcelku pôsobivo.
Nováčikom nielen na MetalGate, ale celkovo na scéne, sú DUSTBORN, vzniknutí z niekoľkých bývalých členov DESIRE FOR SORROW. Subjektívne si dovolím podotknúť, že sa mi pozdávali viac než ich pôvodná banda. Symfonický extreme (aj black, aj death) postavený na výrazných klávesových plochách aktuálne patrí medzi obľúbené štýly, v prípade týchto mladíkov mi však pripadal OK. Nejaké klišé tam bolo, inšpiráciu FLESHGODom i DIMMU BORGIR nemožno uprieť a po debutovom EP-čku "MMXVIII" sa snáď čoskoro dočkáme plnohodnotnej dosky.

Jediným slovenským zástupcom na MetalGate CDF boli uznávaní zvrhlíci z CRANIOTOMY. Potešil návrat vokalistu Pyga, jeho chorobné „pig squeal“ vokály patria medzi to najlepšie nielen na domácej scéne. Štvorica do nás nasekala svoj pohľad na moderný slamming brutal death a to s pekne šťavnatým zvukom. Ponúknuté skladby niesli samé obskurné názvy, spomeniem trebárs "Vomiting Bloody Pieces of Undigested Body". Roky driny a hrania v zahraničí sa prejavili a úspech štvorice sa dostavil aj dnes.
Nasledujú fínski SHADE EMPIRE, ktorí prišli v rámci turné s KEEP OF KALESSIN. Napriek kombinácii viacerých štýlov bolo u nich cítiť krajinu pôvodu, najmä čo sa týka precítenia a melanchólie zaobalenej do typicky fínskej melodiky. Páni mi občas evokovali napríklad INSOMNIUM, tiež sa nebáli príjemne spomaliť, no napriek tomu som si z ich vystúpenia veľa neodniesol. Ak im chcete dať šancu, skúste album "Omega Arcane" (2013).

Program tohto dňa je štýlovo relatívne pestrý, za čo som po včerajšku len rád. Veľmi milé prekvapenie mi pripravili ďalší Česi DARK ANGELS. Hoci za označujú za dark metal, vo svojej tvorbe miešajú aj gothic metal a niekoľko modifikácií doomu. V pár momentoch som započul dokonca legendárny CANDLEMASS, občas 90. roky. Spevák občas zabrúsil do growlingu, primárne však veril svojmu čistému hlasu a prevažne hlbším polohám. Jeho prejav bol takmer bezchybný, do hudby vkusne zapadol a túto formáciu si rád pozriem aj v nejakom klube.
Počas setu „Temných Anjelov“ sa navyše spustilo jemné mrholenie, ktoré pokračovalo až do začiatku moravskej stálice SILENT STREAM OF GODLESS ELEGY (a potom, že doom metal nemá vplyv na počasie). Dámy a páni predstavili čo-to z novinky "Smutnice", okrem toho povinné klipovky "I Would Dance" a "Skryj hlavu do dlaní" a potvrdili svoju pozíciu legendy. Všetko bolo precízne zahraté, zvuk takisto výborný, „Sajlenti" dnes síce divákov nejak extra neburcovali, ale odozvu mali v pohode. Boli tiež jednou z mnohých kapiel, ktoré si zanadávali na to otrasné teplo (áno, počasie sa napokon vrátilo do svojho „štandardu“); na záver však priznali, že sa aj oni pôjdu okúpať do jazera.

Ani sme sa nenazdali a pódium okupuje formácia BLEEDING GODS. Šestica tajomných Holanďanov prišla vkusne pomaľovaná, pozornosť pútala najmä basáčka, ale to je asi tak všetko. Vizuál v tomto prípade zvíťazil - hudobne to totiž bol nevýrazný death/thrash s malou dávkou blacku a žiaľ, pre mňa len ďalšia kapela, ktorá by si mala uvedomiť, že dlhé vlasy a zladený image nie sú všetko.
Prvou dnešnou bandou na Music partners stejdži boli nemeckí MORBITORY. Aj táto štvorica mladíkov sa síce snažila a bolo zrejmé, že stará škola death metalu ich baví (veď sa divákov aj spýtali: „Máte radi old-school?“), monotónne postupy a hlboký vokál v jednej rovine však skôr či neskôr skĺzli do nudy a tak som rýchlo zdrhol mimo centrum diania.
V nasledujúcich momentoch dostali na hlavnej ploche slovo už len zahraničné hviezdy. Fínski brutalizéri ROTTEN SOUND hrajú grindcore, držia sa tradícií a zrejme preto to s progresom príliš nepreháňajú. Ich skladby však majú zrozumiteľnú štruktúru, sú optimálne krátke a v prípade Fínov je nielen čo počúvať, ale sa aj na čo pozerať (na pódiu živelná show, pod ním niekoľko circle pitov). Pre mňa síce len povinná jazda, ale musím vyzdvihnúť silu tejto partie.
HNUS UMÍRAJÍCÍ nedávno vydali svoj eponymný debutový album a na B-čku som od nich očakával veľké veci. Ich depresívne ladený black je plný surovosti a aj na tomto mieste mal svojich priaznivcov. Už pred vystúpením sa však nad areálom začali zaťahovať nepekné mračná a po úvodných skladbách sa skutočne spustil výdatný dážď. Väčšina návštevníkov sa bežala skryť do pivného stanu, či pod prístrešky priľahlých stánkov, kapela následne pochválila tých pár verných, ktorí zostali pod pódiom. Extrémna zmena počasia si však vybrala svoju daň - po ďalších pár minútach totiž vypadol PA systém a kapelu bolo počuť len z pódia. Tá to po chvíli zabalila, predčasne ukončila svoj set a neplánovane si tak vybrala „čierneho Petra festivalu“.

Hromy, blesky i prudký dážď pokračovali a fakt, že na hlavnej scéne sa ani len nezvučilo, neveštil nič dobré. Búrka napokon trvala necelú hodinu a po jej skončení organizátorom nič nebránilo v pokračovaní festivalového programu. Hoci s miernym omeškaním, no predsa sa k slovu dostali dlhoočakávaní KEEP OF KALESSIN. Dážď akoby ľudí vyčerpal, tí sa totiž len pomaly zbierali pod pódium a ani odozva nebola taká, akú by si Nóri zaslúžili. Ale snažili sa, čo to šlo. Ich melodický black sa takto po zotmení vskutku hodil, naživo znel lahodne a dokázal strhnúť k headbangu. V setliste sa páni zamerali na posledné štyri dosky a okrem povinností typu "Introspection" či "The Awakening" zaznela aj hitová záležitosť "Crown Of The Kings". Na záver ešte epická "Ascendant" a po zaslúženej ďakovačke môžeme prejsť k druhému stejdžu.
Azda najprogresívnejší set dňa, ak nie celého MetalGate CDF, nám pripravili anglickí A FOREST OF STARS. Ich mimoriadne dlhé skladby v sebe skrývali rôznorodé motívy, tempá, nálady, pestrosť a silnú atmosféru. Základ bol síce black metalový, v zostave kapely však dostala priestor aj huslistka a celkovo to bola náramne psychedelická jazda. V setliste zazneli len štyri kúsky, môžeme spomenúť "Precipice Pirouette" či "Drawing Down The Rain".

Absolútnym headlinerom celej akcie bola holandská legenda ASPHYX. Na úvod radostné konštatovanie, že si priniesla krásne čitateľný zvuk od začiatku do konca. Samotné vystúpenie moderoval šedivý, no nestarnúci a stále charizmatický frontman Martin van Drunen. Okrem hlasiviek schopných vylúdiť úžasné „farby“ extrémnych vokálov nás bavil svojráznym humorom. Nezabudol na tradičné hlášky o chlaste, viackrát nám pripil „Nazdraví“ a dokonca sa ako jeden z mála odhodlal vysloviť miesto činu (len s drobnou chybou: „Červený Kosteleč“). Holanďania do nás nasekali svoju tradičnú deathovú paľbu, v ktorej je vždy priestor pre drtivé riffy a neraz i príjemné spomalenia takmer až do death/doomu. Setlist skĺbil staré klasiky (z prvých dvoch dosiek zazneli napríklad "The Rack", "Asphyx", na záver symbolicky "Last One on Earth") a veľa sa hralo aj z novšej tvorby ("Deathhammer", "Forerunners of the Apocalypse"). Na moment si prišiel zahosťovať aj Bilos z MALIGNANT TUMOUR, aby potvrdil kamarátske vzťahy týchto dvoch veličín. ASPHYX boli jednoducho famózni, fanúšikovia sa tiež výborne bavili, takže spokojnosť na oboch stranách.
Úloha uzavrieť túto príjemnú trojdňovku patrila, celkom symbolicky, melancholikom. Málo známi Ukrajinci menom 1914 spustili pomerne šialenú show, ktorou prítomných divákov prekvapili a nadchli. Označenie blackened death/doom bolo celkom trefné, táto kombinácia znela skvele a pramenilo z nej množstvo emócií. Trochu som nepochopil zaradenie coveru skladby "Beat The Bastards" od The EXPLOITED, vlastná tvorba je omnoho zaujímavejšia. Kapela sa zaoberá výlučne tematikou 1. svetovej vojny, čomu boli prispôsobené aj jej uniformy. Spevák si zaslúži pomyselnú cenu za interakciu s publikom - pódium sa mu zrejme zdalo príliš ďaleko od ľudí, tak vliezol medzi nich a desil ich tvárou v tvár svojimi zlými pohľadmi a zúfalými škrekmi. Skutočne pamätný záver, po ktorom nasledovalo už len ticho, znamenajúce postupný návrat do reality.

Zhrnutie:

Z dramaturgického hľadiska ponúkol MetalGate Czech Death Fest XI veľmi silné, no žiaľ aj podpriemerné momenty. Takmer všetci headlineri potvrdili svoje pozície, horšie to už bolo s menej známymi zahraničnými hosťami a treba povedať, že domáce bandy ich neraz predčili. Počet hrajúcich kapiel sa napokon zastavil na čísle 44. Divácka účasť bola tak-akurát, odhadujem ju na približne 1500 platiacich. Organizátori každopádne oznámili, že v závere bolo napokon vypredané.
Teší ma, že festival si požičal pár rozumných vychytávok od slávnejšieho Brutal Assaultu (či už sú to žetóny, tematické kelímky, ale napríklad aj Absinth Bar). Tým sa dostávame k pitiu a jedlu - ich výber bol priamo úmerný veľkosti akcie a či už ste chceli chlastať, alebo sa len osviežiť a zostať triezvi, vždy bolo čo piť. Ceny boli taktiež znesiteľné.

Počasie vyslovene neprekvapilo a hoci udržať sa pri spomínaných extrémnych teplotách nažive si niekedy vyžaduje maximálne úsilie, predsa len sme mali výhodu v podobe rybníka. Ten bol jednou z hlavných atrakcií festivalu a zaplávali si v ňom aj členovia mnohých formácií. Celkovo sa MetalGate vyznačoval príjemnou, až rodinnou atmosférou a pre čitateľov na Slovensku musím podotknúť, že mi v dobrom pripomínal spriaznený Gothoom. V programe sa okrem kapiel vyskytla tiež tombola a niekoľko súťaží, napríklad šípky.
Na záver pogratulujme organizátorom za kvalitne pripravenú dovolenku a tešme sa spolu na ďalšie obdobné festivalové zážitky, ktoré nás toto leto čakajú!

Za udelenie akreditácie ďakujeme vydavateľstvu MetalGate.

FOTO: Lenka Dvořáková | Deadly Storm
VIDEO: Miloslav Šmejkal | MetalGate