LAIBACH a ich (dvoj)hodinový diktát v Brne

LAIBACH a ich (dvoj)hodinový diktát v Brne

Slovinci LAIBACH koncertujú v našich končinách pravidelne a vždy vedia prekvapiť niečím novým. Na hudobnej scéne sa pohybujú takmer 40 rokov a sú stále originálni a progresívni. Koncom minulého roka vydali album "The Sound of Music", ktorý mnohých prekvapil. Jeho obsahom sú prerobené skladby z rovnomenného amerického muzikálu z roku 1965. Ten je v Severnej Kórei veľmi populárny a využívajú ho pri výuke anglického jazyka. A práve s týmto materiálom vystúpili v roku 2015 v KĽDR a je zaznamenaný v dokumente s názvom "Liberation Day". Okolo celej návštevy a samotného dokumentu je mnoho špekulácii, ale to je na dlhšiu debatu. Otázkou ostáva, či išlo o kompromis alebo snahu priniesť poslucháčom niečo čo dôverne poznajú. Jedno ani druhé mi však nezapadá do konceptu tvorby LAIBACH. Na druhej strane tieto skladby znejú výrazne odlišne od originálu a pridaná esencia politickej estetiky im dáva trochu iný rozmer.

Aktuálny materiál z nového albumu tvoril prvú polovicu vystúpenia v nabitom klube Fléda. Tu nám LAIBACH ukázali trochu umiernenejšiu tvár, čo však vôbec nevnímam negatívne. Bolo zvláštne sledovať Milana Frasa v dlhočiznom bielom kabáte, ako sa pohupuje na skladby, ktoré by ste od nich nik nečakali. Veľkú úlohu v tejto časti koncertu zohrala švédska speváčka Marina Mårtensson, ktorá nahradila na turné Minu Špiler. Tá je podľa neoficiálnych zdrojov v požehnanom stave. Nahradiť Minu je neľahká úloha, no Marina ukázala svoje spevácke kvality. Dá sa povedať, že v prvej polovici vystúpenia dominovala. Je pozitívne, že sa nesnažila napodobiť Minu a spievala svojim štýlom. Z nových piesní ma najviac zaujali skladby "My Favorite Things" a "The Sound of Music". Nechýbala ani videoprojekcia, z ktorej sršala estetika socialistického realizmu KĽDR. Na záver prvej časti vystúpenia odznela tradičná kórejská pieseň "Arirang", ktorú nám z plátna odspieval Boris Benko. Publikum ocenilo ich snahu, no našlo sa aj niekoľko nespokojných jedincov. To je samozrejme bežná vec, no ide skôr o formu akou to dať najavo. Pokrikovaním a sústavným debatovaním počas hudobnej produkcie totiž rušili ostatných poslucháčov.

Po prvej polovici vystúpenia prišla tradičná pätnásť minutová pauza, po ktorej sa začali diať veci. Nasledoval totiž blok starých piesní, ktoré už tradične dostali nový šat. Jednak ich kapela opäť nanovo prearanžovala a dostali zároveň novú vizualizáciu . Tento set zložený z piesní "Mi kujemo bodočnost", "Smrt za Smrt", "Nova Akropola", "Vier Personen", "Krvava Gruda - Plodna Zemlja" a "Ti, Ki Izzivaš" považujem za to najlepšie, čo som kedy naživo od nich videl. Toto ich hudobné obdobie mám asi najradšej a s novou vizualizáciou doslova hypnotizovalo naše mysle. Z piesní išla nesmierna temnota a nepokoj, pričom hudobne ide o veľmi svojské kompozície. V týchto skladbách sa spája avantgarda a progresívnosť v pravom zmysle slova. Vytvoriť takto sugestívnu atmosféru nedokáže veľa hudobných telies. Ústrednou témou tohto bloku bolo vojnové besnenie a ľudské utrpenie. Vo vojnách sa z ľudí vyplavuje to najhoršie a najzvrátenejšie, o čom obyvatelia bývalej Juhoslávie vedia svoje.
Po tradičnom odchode z pódia prišiel prídavok, v ktorom nás LAIBACH veľmi svojským spôsobom zabavili. Najprv odohrali klasiku z repertoára ROLLING STONES - "Sympathy for the Devil", v ktorej sa na pódium vrátila Marina. Tá sa ešte niesla v tradičnom štýle. No nasledujúca "The Coming Race" predstavila opäť niečo, čo sme od nich ešte nepočuli. Táto skladba je zo soundtracku k pokračovaniu fínskej komédie "Iron Sky: The Coming Race", ktorá prichádza aktuálne do kín. Skladba silne pripomína klasické "bondovky" a najmä vďaka hlasu Mariny má výrazne americký nádych. Na úplný záver Marina vzala do rúk gitaru a Milan Fras napochodoval na pódium v kovbojskom klobúku. Spolu odohrali skladbu "Surfing Through the Galaxy" v štýle typického amerického country. Tak toto som fakt nečakal. Každopádne to bola poriadne uletená bodka za celým vystúpením.

LAIBACH pred vystúpením avizovali, že v Brne predvedú dve hodiny priameho diktátu. Predviedli však omnoho viac. Ukázali hneď niekoľko hudobných tvárí a hlavne obrovskú paletu nápadov, ktorými sú schopní prekvapiť aj po necelých štyroch dekádach existencie.

Informácie o koncerte

Názov: LAIBACH a ich (dvoj)hodinový diktát v Brne

Dátum: 23.02.2019

Miesto: BRNO - Fléda Club

Kapely: LAIBACH - martial industrial (SLO)

Informácie o reportáži

Uverejnené: 2019-02-26 11:16:00

Prečítané: 175x

Autor: Martin Mayer

Martin Mayer

Názory redakcie

Chýba názor redakcie