HELLFEST 2013

HELLFEST 2013

Už po ôsmy krát sa malé francúzske mestečko Clisson, vzdialené približne 100 km od pobrežia Atlantického oceánu, stalo dočasným domovom vyše stotisíc priaznivcov rockovej a metalovej (i grindovej, či hardcoreovej) hudby. V našich zemepisných šírkach vládlo v tom čase ultra letné počasie s tropickými teplotami a tak sme odchádzali z Bratislavy vyletnení, prepotení a len sporo oblečení. Ako sme už ale počas noci a nad ránom pri prekročení nemecko-francúzskej hranice pocítili, predpoveď počasia pre Francúzsko na nasledovných pár dní neklamala. Cestu naprieč krajinou drahých dialnic a „anglických analfabetov“ nám „spríjemňovalo“ mrholenie, prietrže mračien a teploty okolo 15 stupňov.

Do Clissonu sme dorazili vo štvrtok v poobednajších hodinách. Hellfest už druhý rok nehostí miestny športový areál, ale okolité polia. Organizátori tak majú väčšie možnosti a festival za posledné dva roky naozaj vyrástol do obrovských rozmerov. Pre nás to znamenalo trochu komplikácie pri nájdení správnej cesty k miestu pre akreditácie novinárov. Nakoľko s angličtinou sme tu boli úplne stratení, je nutné poďakovať za pomoc Kamilovi z Forensick Music, ktorý sa aspoň trochu vedel s miestnou organizačnou crew dohovoriť. Toto bol prvý čierny bodík, ktorý som Hellfestu uštedril. Festival sa zjavne snaží byť udalosťou na úrovni akcií ako je napríklad Wacken, avšak sú veci, ktoré majú Nemci už za tie roky dávno vychytané a komunikácia pracovníkov festivalu s návštevníkmi, hosťami alebo kapelami, je jednou z nich.

Nevadí, poďme do campu. Tam to žilo počas celého festivalu s takmer rovnakou intenzitou ako na hlavnom priestranstve festivalu. Dá sa povedať, že to bola jedna štvordňová permanentná párty. Kemp bol naozaj veľmi priestranný, rozdelený do štyroch častí a nebol problém nájsť si miesto, kam na chvíľu v stane vysrieť údy a narovnať kostrč. Čo sa hygieny týka, v sprchách tiekla väčšinou teplá voda a boli relatívne dobre udržiavané. Toytojáky spĺňali skôr československý ako západoeurópsky štandard. Horšie to už bolo s WC v priestoroch určených pre novinárov (!!!!). Doslova žiadna údržba spravila z tohto miesta postupne podúrovňovú maštaľ. Poviem vám, vidieť zúfalého Martina van Drunena stojaceho v cudzích šťankách a močiaceho do preplneného pisoáru... ach...

Ale poďme k tým pozitívnejším a krajším veciam. Hellfest je známi tým, že si dáva záležať na vizuálnej stránke festivalu a tento rok to bola naozaj pastva pre očí (najmä v noci). Celý areál bol posiaty železnými (nahrdzavenými) dekoráciami s množstvom osvetlení, čo umocňovalo atmosféru „iného sveta“ a dávalo zabudnúť na tých pár nedostatkov, ktoré festival mal. Veľmi populárnym miestom (najmä počas chladných nocí) bol i tento rok oddychový areál s horiacim pentagramom a diabolským personálom predvádzajúcim svoje ohňové umenie.

Samozrejme, hlavnou vecou, kvôli ktorej sme Hellfest navštívili, boli kapely a ich hudba. Takže po úvodných nákupoch festivalového merchu a vyzbrojení sa Tokenmi (platidlo vo forme žetónov) sme sa pobrali pod pódiá. Hellfest nás tento rok pohostil šistimi pódiami a tak bolo jasné, že neuvidíme všetko, čo by sme chceli, ale kompromisy tohto typu sú na festivaloch bežné.

Prvou kapelou, ktorú sme zastihli, boli neveselí HOODED MENACE v o pol druhej poobede veľmi slušne nabitom stane Altar. Hneď na úvod sme si teda dali veľmi slušnú porciu oldschoolového doom deathu, ktorá nás celkom dobre nažhavila. V závere sa ale presúvame pred hlavné pódiá, kde zrovna svoj set končia HARDCORE SUPERSTAR za veľkého jasotu obrovskej masy priaznivcov. Na vedlajšom hlavnom pódiu to hneď v zápätí rozbalili thrahoví HEATHEN. Kapela po chvíli prekvapivo trochu nudila a bolo to cítiť aj na odozve prítomných, ktorá výrazne zaostávala za ich predchodcami. Nevadí, aspoň bol priestor na to, zistiť, že pivo budeme najbližie dni popíjať z trojdecových pohárikov (haha). Boli sme zvedaví na SAXON, predsa len vidieť takú legendárnu kapelu sa nepošťastí každý deň a tak sme opäť pod jedným z hlavných pódií. SAXON hrali skvele, možno trochu profesorsky a staticky, ale chlapíci na svoj vek veľmi dobre zvládali aj svižné kusy. Najviac potešili na záver s „Denim and Leather“ a najmä s tridsaťtri ročným kúskom „Wheels Of Steel“. So slušnosti k Vinnie Paulovi dávame dva songy HELLYEAH, ale keďže v stane Temple už hrajú AURA NOIR, bežíme tam. Prichádzame akurát na cover od SLAYER „Fight Till Death“, ktorú kapela venovala Jeffovi Hannemanovi. AURA NOIR zahrali výborný koncert a celkovo sme nadšení z dobrého zvuku v stanoch Altar a Temple (samozrejme pokiaľ zrovna nestojíte na ich rozmedzí). Vonku sa mierne vyčasilo a tak je čas ísť opäť pozrieť na hlavné pódiá. Tam je všetko pripravené pre švédsku rockovú legendu EUROPE a verte mi, toľko ľudí „pod pódiom“ som ešte nevidel. Kapela vybehla na pódium s úvodnou skladbou „Riches To Rags“ z posledného albumu a privítal ich prales rúk (až za roh – doslova) a inak vždy sebavedomý Joey Tempest bol asi tiež trochu prekvapený, keďže jeho nástup poznačilo mierne zakopnutie. Hellfest ohlásil tento rok návštevnosť 112 000 tiel a mal som pocit, že na EUROPE sa prišlo v ten deň pozrieť tak 80% z nich. Samozrejme nechýbali najslávnejšie popevky „Rock The Night“, „Scream Of Anger“ či „Superstitious“ a na záver „The Final Countdown“, ktorá má v sebe naživo aj po rokoch stále obrovskú iskru. Po EUROPE nastal čas ale poriadne pritvrdiť a sebranka okolo Alexa Skolnicka a Chuckla Billyho priviedla na pódium v podobe TESTAMENT obrovskú energiu poháňanú nikým menším ako Gene Hoglanom. Songy sa valili z pódia a z technického prevedenia padali sánky. „Practice What You Preach“ a v publiku to riadne zhustlo. TESTAMENT bol prvý poriadny nájeb na hlavnej scéne a ľudia šaleli. Pred záverom ich setu sa ale opäť, pomerne náročne,  predierame do Altar stanu. Tam to o pol siedmej rozbehli holanďania ASPHYX na čele s už spomínaným Martinom van Drunenom. Poriadny oldschoolový európsky death metal, žiadne hľadanie novátorských postupov, čistá energia, charizmatický líder s nezameniteľným záhrobným vokálom, more piva, prístup „fans for fans“, nostalgia... Výborný koncert!

Mierna únava sa postarala o to, že sme vypustili pár kapiel a do areálu sa vraciame až na AT THE GATES, avšak prechádzame okolo hlavného pódia, kde už znie intro DEF LEPPARD a tak chvíľu postojíme. To čo sa dialo následne, bol veľký šok! Naozaj som nečakal, že táto kapela ma úplne odrovná. DEF LEPPARD to napálili do ľudí na plné pecky a s veľkým muzikantským prehľadom! Veľkolepá svetelná show, gigantická projekcia za nimi, výborný zvuk, čo song - to hit, čo pozná každý („Animal“, „Hysteria“, „Foolin“, „Lets Get Rocked“, „Armageddon It“, „Rock Of Ages“, „Photograph“...)... DEF LEPPARD boli prvotriedni a pre mňa osobne sa veľmi nečakane stali vrcholom festivalu!!! Pozreli sme takmer celý dvojhodinový set, takže z AT THE GATES a GOD SEED nebolo nič (sorry). Stihli sme ale záver setu NEUROSIS v stane Valley a tak sme si na záver dňa vychutnali nehu i pustošivú nekompromisnú silu týchto náladových boričov žánrových hraníc. Dokonalé zakončenie prvého dňa plného kvalitných zážitkov!

Druhý deň (sobota) bol čo sa počasia týka asi najhorší a prakticky pršalo celý deň. To trochu ovplyvnilo naše plány a pod pódiá prichádzame až poobede, aby sme zhliadli Phila Anselma a jeho DOWN. Phil je stále energický a jeho prejav stále agresívny ako kedysi, akurát by ma zaujímalo, koľko pív dnes už dal (haha). DOWN boli kruto heavy, čistá amerika... Prišlo aj na spomienky a venovanie skladieb Dimebagovi („Lifer“) a Jeffovi Hannemanovi („Lysergik Funeral Procession„). V záverečnej „Bury Me In Smoke“ sa medzi pár hosťami v rámci záverečnej jamsession na pódiu zjavil aj Jason Newsted, ku ktorému sa ešte dostaneme neskôr... Opäť rýchly presun do stanu Temple, kde to rozbalila moja srdcovka ROTTING CHRIST. Kapela propagovala nový album „Kata Ton Daimona Eaytoy“, ale samozrejme prišlo aj na staršie kusy. Potešila napríklad „Transform All Suffering Into Plagues“ z prvej veľkej dosky „Thy Mighty Contract“, ale i rúhačský cover „Societas Satanas“ od THOU ART LORD. Nová zostava už bola nejaký ten mesiac pokope a všetko klapalo ako hodinky. ROTTING CHRIST boli na Hellfeste v ohromnej forme, dokonca uvažujem nad tým, či som niekedy predtým videl nejakú ich lepšiu show! Hneď po záverečnej „Noctis Era“ sa presúvame do vedľajšieho stanu Altar, kde už znie „Shades Of Grey“ z albumu „Circle“ fínskych ostrieľaných borcov AMORPHIS. Kapela sa snažila zahrnúť do tohto vystúpenia všetky obdobia svojej existencie a samozrejme najväčším zásahom do čierneho boli „Into Hiding“ zo šlabikára „Tales From The Thousand Lakes“ a „Of Rich and Poor“ z albumu „Elegy“. Opäť veľmi kvalitné vystúpenie a silný zážitok! Úplným klincom večera boli ale brtiskí zadoomaní veteráni MY DYING BRIDE. Dlhé kompozície, podmanivá atmosféra, opäť raz výborný zvuk, nostalgia umocnená množstvom starších kúskov (napr. „A Kiss To Remember“, „She Is The Dark“, „The Snow In My Hand“ či „The Thrash Of Naked Limbs“). K tradičnej teatrálnosti vokalistu Aarona Stainthropea ešte viac prispel jeho nový účes – ultrakrátky zostrih, ktorý v spojení s jeho apokalyptickým výzorom vyznieval ešte viac „choro“ ako doteraz. MY DYING BRIDE boli na Hellfeste silnou kávou. Pecka! No a teda, pôjdeme pozrieť po chvíli na ten pravý Rock ’N’ Roll. Keď už ten KISS hrá na Hellfeste, prečo nepozrieť. Po včerajšom prekvapení v podobe DEF LEPPARD som mal veľké očakávania. A to bol asi ten problém. Pozerali sme na KISS, vlažný „must be here“ prejav... Samozrejme známe songy, ale nemôžem si pomôcť, bola to nuda ako hrom. V strede setu navyše prišlo k sólovým prejavom jenotlivých členov, Gene plul krv, gitarista chrlil prskavky z gitary (nie o moc pompéznejšie ako Maťo Ďurinda), bubeník chodil aj so súpravou hore-dole na rampe... no po štyridsiatich minútach podobných onanií som sa už držal za hlavu a zatrúbil na ústup! Takto, každý si rád podupkáva pri songoch ako „Shout It Out Loud“, „Rock ’N’ Roll All Nite“ či „Lick It Up“... ale čo bolo bolo. Tu som sa nemohol vzdať dojmu, že v tomto vystúpení KISS (dnešnej doby) už nie je ani za mindžu pindžu Rock ’N’ Rollu... sorry. Nasledoval teda doslova útek do stanu Valley, kde nás zachránili švédski hypnotizéry CULT OF LUNA! Výborný set, hudba vás doslova chytala za vnútornosti, úžasná kapela a boli sme radi, že hrali až po polnoci, pretože tma je v takýchto prípadoch nevyhnutná. Stan bol úplne preplnený a davy siahali až za jeho hranice. Dokonca vyšiel spoza mrakov mesiac... Nemá zmysel vravieť o skladbách, ten koncert som vnímal ako jednotný celok a nasal ho všetkými pórmi. Dokonalé! … vlastne jedinou chybičkou krásy bol fakt, že my, čo sme stáli viac menej v zadných radách sme v tichších momentoch boli sem tam rušení medvedíkmi z IMMORTAL (haha). CULT OF LUNA boli pre nás poslednou kapelou soboty, viac sa už nedalo. Sorry David, MORBID ANGEL niekedy nabudúce.

Neviem, kto vymyslel, že LEPROUS budú hrať v nedeľu nad ránom o 10:30, ale tak trochu ma naštval, pretože je úplne jasné, že sme zaspali :( . Nasledujúce hodiny neponúkali nič pre nás zaujímavé a tak to bol správny čas na nejaké tie metalové nákupy a pivko. Prichádzame teda „na plac“ poobede a z dvojice IHSAHN a NEWSTED si vyberáme Američana, keďže je pravdepodobnejšie, že Ihsahna bude ešte šanca vidieť aj u nás doma... Jason so svojou kapelou, na jednom z hlavných pódií, predviedol taký klasický americký bezpohlavný metal. Naozaj si nie som istý, kam to mám zaradiť. Každopádne bolo to trochu sklamanie. Skladba za skladbou – jedna ako druhá. Svetlým bodom bolo krátke intermezzo „Creeping Death“ a na záver cover „Whiplash“. A o tom to celé je. Jason Newsted je už navždy ten sympatický basák z Metallicy, podľa ktorého si celá republika holila boky pod hrivou. Žiaľ, tento jeho nový projekt NEWSTED ma nijako neoslovil. Škoda. Ďalšie dve kapely v stanoch Altar a Temple pozeráme trochu nasilu. Najskôr teda WINTERSUN, brilantní inštrumentalisti, silné melódie, taký starší BLIND GUARDIAN s chraplákom. Ale stan je plný a fanúšikom sa kapela páči. Po nich DARK FUNERAL predviedli profícky black metalový koncert, ktorý ma zaujal aj napriek tomu, že kapelu nemám vôbec zmapovanú. Páčilo sa mi, že chalani kladú okrem imidžu aj na technickú a hudobnú stránku veľký dôraz. Tým asi nie sú pre ortodoxných maniakov príliš „true“, ale tým pár tisícom nadšencov v stane Temple na Hellfeste to bolo jedno. DARK FUNERAL to dali na jednotku. My sme ale najmä čakali na MOONSPELL a v tomto prípade sme išli opäť do davu a do predných rád.... a boli sme veľmi radi, pretože MOONSPELL je tento rok vo veľkej forme a ich set bol ďalším z highlightov festivalu! Kapela pôsobila uvoľnene a zo zaslúženého úspechu na Hellfeste mala zjavne úprimnú radosť. Skvele vystavaný program vytiahol tie najlepšie momenty najmä z temnejších (nie experimentálnych) období. Takže sa vylo pri takých hymnách ako „Alma Mater“, „Vampiria“, „Full Moon Madness“, „Opium“ či „Night Eternal“. MOONSPELL boli, vzhľadom na naše cestovné plány, pre nás bodkou za festivalom Hellfest a tak HYPOCRISY a CRADLE OF FILTH niekedy inokedy... Kráčajúc do kempu, kde nás čakalo záverečné balenie ešte vzhliadneme na velkoplošnej obrazovke LORDI a krútime hlavami...

Čaká nás opäť dlhá a náročná cesta domov. Ale dojmov je naozaj veľa. Hellfest ponúkol opäť neobsiahnuteľné množstvo hudby a veľmi dobré koncerty. Z pomyselnej škály dávam festivalu 7 z 10. Škoda toho počasia, mohol to byť príjemnejší víkend, ale s tým organizátori nič nenarobia. Avšak s nedostatkami, ktoré som spomínal v úvode, by niečo urobiť mali, pretože sa im to vypomstí. Nefrflali sme len my, z Metaliria...

 

Foto: Soňa Kozáková

Informácie o koncerte

Názov: HELLFEST 2013

Dátum: 21.06.2013 - 23.06.2013

Miesto: Clisson, Francúzsko

Kapely:

Informácie o reportáži

Uverejnené: 2013-06-30 00:00:00

Prečítané: 658x

Autor: Dodo Ďatel

Dodo Ďatel

Názory redakcie

Chýba názor redakcie