Gothoom Open Air Fest 2019

Gothoom Open Air Fest 2019

Pred deviatimi rokmi usporiadal metalový nadšenec a hudobník Peťo Beťko prvý ročník festivalu Gothoom Open Air. Pri jazere Tajch sa vtedy predstavili zväčša slovenské a české kapely. Festival postupom času rástol, pribúdali zahraničné zvučné mená, zväčšoval sa počet fanúšikov a samozrejme sa mu nevyhli ani problémy. Kresťania, ľudská chamtivosť, závisť a vrtochy počasia vedeli poriadne znepríjemniť život organizátorom, no keď niečo robíte s vášňou, nič vás nezastaví. Z Novej Bane sa akcia postupne presťahovala na Ostrý Grúň a pred dvoma rokmi zakotvila v Revištskom Podzámčí. Tento areál sa po minulé roky osvedčil a vybavenie zostalo prakticky nezmenené. O občerstvenie sa tradične starali miestna reštaurácia, Gothoom crew a vegánske dobroty od Hoyasa. Počet výčapov bol podľa mňa dostačujúci, napriek zrejme rekordnej účasti fanúšikov. Na záver úvodu by som rád zablahoželal Peťovi a jeho tímu k desiatemu výročiu s nádejou, že festival bude aj naďalej napredovať.


ŠTV​RTOK

Po príchode do areálu a postavení stanov sme schytali poriadnu sprchu. Intenzívny dážď nás zastihol pri vybavovaní vstupov a hneď preveril našu pripravenosť na vrtochy počasia. A keďže som svoje pončo nechal "prezieravo" v stane, úvodnú polhodinku sme prečkali pod strechou reštaurácie. Keď sa vyčasilo, konečne sme sa dostali pred pódium a vypočuli si záver vystúpenia Španielov VENDETTA FM. Ich zaradenie do tradičného black metalového štvrtku bolo dosť nečakané. Kapela totiž hrá energický hard core s presahom do metalcoru. Nasadenie a drive im svedčal a naživo predviedli veľmi energickú show. Následný prechod z angličtiny do rodnej španielčiny ich set ešte viac nakopol. V tvorbe tejto partičky jasne cítiť vplyvy kapiel ako SICK OF IT ALL či AGNOSTIC FRONT, no v rámci hard coru to zas nie je nič neobvyklé. Treba však podotknúť, že kapela do svojej tvorby infiltrovala aj prvky extrémnejšieho metalu, čím ju trocha ozvláštnila.

Na vystúpenie Poliakov ROSK som bol veľmi zvedavý, aj keď som sa s ich hudbou zoznámil len nedávno. Hneď v úvodnej skladbe ukázali široký žánrový rozptyl, ktorý postupne gradoval. Od ambientého úvodu postupne prešli do intenzívneho post metalu, ktorý mal veľmi skľučujúcu atmosféru. Postupne ich vystúpenie naberalo na intenzite a vygradovalo do post black metalových energických sypačiek. Dvojica spevákov striedala melodické spevy, growly ako aj blackové škreky. Pódiový prejav šestice hudobníkov kopíroval náladu ich hudby a v tých najintenzívnejších častiach to na pódiu pekne rozbalili. Zároveň má ich hudba aj mierne rituálny nádych, čo je dosť neobvyklá kombinácia. Ich set bol mimoriadne pestrý a vystupovanie absolútne suverénne. Poľská metalová scéna ma nikdy neprestane prekvapovať a ROSK sú toho žiarivým príkladom.

Maďari SEAR BLISS sa vrátili na Gothoom po šiestich rokoch a táto legenda opäť nesklamala. V ich hudbe umne kombinujú atmosferický death/black metal, ktorý sa zväčša drží v stredných tempách. Výrazné melódie sú pre ich tvorbu ťažiskové a v tomto smere pracujú s kompozíciami veľmi podobne ako SUMMONING. No čím sa hlavne odlišujú od ostatných kapiel, je v metale dosť neobvyklý nástroj, trombón. Ten dáva ich tvorbe výraznú pečať originality. SEAR BLISS vydali pred rokom album "Letters from the Edge" a pochopiteľne hrali hlavne z neho. Po hudobnej stránke sa na ňom vrátili ku koreňom, ktoré reprezentovali skladby z debutového albumu "Phantoms". Trocha ma mrzí, že nezahrali ani jednu ukážku z albumu "Eternal Recurrence", ktorý považujem za vrchol ich tvorby. Výrazne sa ňom podpísala chuť experimentovať a vybočiť z vyšľapaných chodníčkov. Napriek tomu predviedli veľmi dobré vystúpenie.

Španieli NOCTEM sú typickými predstaviteľmi blasfemického black metalu mierne okoreneného death prvkami. Ohlušujúce blastbeaty a do kostí sa zarezávajúce gitarové píly tvoria slušný základ ich produkcie a miestami prinášajú zaujímavé nápady. Horšie je to so spevom, ktorý mi príde trocha nevýrazný. K hudbe sa rozhodne hodí, no pripadá mi až príliš tradičný. Je evidentné, že kapela si hodne zakladá na imidži, čo je v princípe v poriadku. Nevyzerali ako pandy a ich warpaint bol vcelku zaujímavý. Pokiaľ by som mal zhrnúť ich vystúpenie, v podstate to bola slušná blacková smršť, ktorá ale ku koncu trocha nudila.

Ukrajinská formácia 1914 je na scéne len päť rokov, no vďaka minuloročnej nahrávke "The Blind Leading the Blind" sa dostali do širšieho povedomia. Skupina produkuje mix doom/ black/death metalu oscilujúci medzi pomalými a rýchlejšími tempami. Ich hudba vypovedá o hrôzach prvej svetovej vojny, ktorú mnohí dodnes považujú za omnoho krutejšiu ako tú druhú. Na zvýšenie autenticity do podmazov zaraďujú staré dobové piesne, vojnovú vravu a rôzne sample. Hudobníci sú odetí do uniforiem a každý pochádza z iného regimentu. Nositeľom najväčšieho utrpenia a skazy je však spevák, ktorý vyzerá akoby sa práve vyhrabal z masového hrobu. Jeho teatrálne vystupovanie dodalo celému koncertu vážnosť a dôraz na utrpenie radových vojakov, bojujúcich na jednej či druhej strane. So svojou puškou zavítal aj medzi divákov, čo vyhecovalo fanúšikov a spustili prvý circle-pit večera. Bolo to zvláštne, pretože sa k tejto hudbe zrovna nehodil, ale to bol zjavne len môj názor. Ukrajinci predviedli zaujímavú performance a zožali obrovský úspech.

Poliakov FURIA registrujem už dlhšiu dobu a ich poňatie black metalu je prudko originálne. S obľubou dookola opakujú hypnotické pasáže, postupne ich mierne rozvíjajú a ozvláštňujú ich rôznymi disharmóniami. V istých pasážach znejú ako soundtrack k nejakému artového filmu a podobných zvláštností tam majú omnoho viac. Skladby nemajú žiadnu ucelenú štruktúru a pre bežného poslucháča môžu byť dosť náročné. Atmosféra celého vystúpenia bola veľmi svojská aj vzhľadom na dosť minimalistický pódiový prejav hudobníkov. Podľa mňa by sa k ich hudbe hodila nejaká pochmúrna videoprojekcia. Každopádne FURIA predviedla jedno z najzaujímavejších predstavení večera.

Hlavné hviezdy večera DARK FUNERAL prišli a rozdrvili všetko, čo im prišlo do cesty. Priamočiary black metal s výraznými gitarovými riffmi vyvolal totálne inferno. Nádherný zvuk ešte podtrhol ich silný set, v ktorom nás previedli svojou bohatou diskografiou. Andreas Vingbäck sa už dlhé roky osvedčil ako náhrada za Emperor Magusa Caligula, ktorého odchod mnohí fanúšikovia nevedeli rozdýchať. Jeho hlas ťahá skupinu dopredu a spolu s gitarovým dvojzáprahom Chaq Mol a Lord Ahriman držia vlajku DARK FUNERAL hrdo nad hlavami. Od môjho posledného koncertu spred dvoch rokov pribudli v zostave dvaja nový členovia. Rytmická sekcia v zložení Adra-Melek (ex-GRAVE, ex-THERION) a Jalomaah (EVOCATION) nie sú žiadni zelenáči a ich "streľba" bola presná a nekompromisná. Setlist tvorili hlavne skladby z poslednej dosky " Where Shadows Forever Reign" plus klasický prierez ich tvorbou. Dokonca zazneli ukážky z minulého storočia ako "Open the Gates" či "The Secrets of the Black Arts". Ak mám pravdu povedať, mne omnoho viac sedí ich aktuálna tvorba. Vrcholom ich vystúpenia boli pre mňa skladby "My Funeral" a "Nail Them to the Cross", pričom k dokonalosti chýbala už len "Stigmata". Veľkolepé predstavenie zakončili titulnou skladbou z posledného albumu, ktorá dokončila dielo skazy.

Tvorba ukrajinských KZOHH má svoje špecifiká a pre bežného metalového poslucháča môže pôsobiť monotónne. A v podstate majú pravdu, no ide o umelecký zámer. Kombinácia black metalu, doomu, ambientu a množstva samplov tvorí rozsiahle kompozície, ktoré môžu pripomínať soundtrack. A tento dojem je v podstate presný. Napríklad ich posledný album "26" tvoria len dve skladby, ktoré opisujú udalosti odohrávajúce sa v tedajšom Sovietskom zväze. Jednak to bola záhada Ďatlovovej výpravy na Urale a jadrová katastrofa v elektrárni Černobyl. A práve druhá menovaná skladba sa postarala o úvod ich vystúpenia. Všetci členovia kapely boli odetí v plynových maskách, ochranných odevoch a nad nimi premietali dokumentárne zábery z najviac postihnutého mesta Pripjať. Táto dvadsaťminutová skladba dokonale vystihuje túto nešťastnú udalosť. Nenájdete v nej žiadne dramatické zvraty, len si tak letí priestorom ako neviditeľné zlo. Skladba je výrazne ambientná resp. industriálna a obsahuje v sebe množstvo autentických dialógov, v rátane prejavu Michaila Gorbačova. Atmosféra je základným pracovným nástrojom tejto jedinečnej kapely a pracujú s ňou veľmi sofistikovane. V ďalších skladbách opäť nastavili zrkadlo celému ľudstvu a poukazovali v nich na jeho najtemnejšie historické udalosti. Dokonalý záver večera.

Po nich mali vystúpiť ešte R.E.T., no zo zdravotných dôvodov sa na festival nedostavili. Podobne ako minulý rok bol štvrtkový program čiernou perlou celého festivalu. Veľká pochvala za dramaturgiu úvodného večera.


PIA​TOK

Hudbu prešovských WAYD počúvam už dlhé roky, no naživo som ich nikdy nevidel. Preto som si privstal, aby som tento svoj rest napravil. Ich nadčasová hudba nestratila nič zo svojej atraktivity a spríjemnila nám ráno druhého festivalového dňa. Technický metal ozvláštnený rôznymi štýlovými príchuťami (jazz, rock) vyžaruje pozitívnu energiu a radosť z experimentovania. Túto pozitívnu energiu preniesli aj na nás a ich koncert bol veľmi osviežujúci. Páči sa mi na ich hudbe, že nepoužívajú tradičné metalové postupy a o to viac sa líšia od ostatných kapiel. Väčšina piesní pochádzala z albumov „Decadance“ a „Barriers“, čo ma mimoriadne potešilo. Mal som dojem, že čiastočne pozmenili aranžmány, čo dodalo ich vystúpeniu väčšiu exkluzivitu. Lepší úvod sme si dnes ani nemohli priať.

Martinskí EDITOR vznikli pred tridsiatimi rokmi, aj keď je pravda, že dlho o nich nebolo nič počuť. Pred dvoma rokmi vydali comebackový album "Old school" pod značkou Slovak Metal Army. Priamočiary hard core v štýle PRO-PAIN kombinujú s thrash metalom a nič zbytočne nekomplikujú. Nie je to práve moja parketa, no kedy ich uvidím zas naživo. Vo výsledku nijak neurazili, ale ani nijak neohúrili.

Ďalšou kapelou z našej scény, ktorá sa vracia po dlhej dobe na pódiá, boli Banskobystričania PYOPOESY. Tento rok oslavujú 25 rokov a chystajú miniturné po Slovensku. Z poslednej známej zostavy figurujú v kapele zakladateľ a známa tvár slovenskej UG scény Mirík, basgitarista Bukelo a bubeník Alex. Na turné pribrali gitaristu Mira Valockého a za mikrofón sa postavil Jozef Kováč z BLOODY REDEMPTION. Vypočuť si staré hity tejto legendy bol veľmi príjemný výlet do minulosti. Melodický death metal starej školy znie aj po rokoch dobre a tento rok som ich určite nevidel posledný krát .

Gréci WOMB OF MAGGOTS si zahrali na festivale po dvoch rokoch a ponúkli fanúšikom brutal death metalový náklad. Podobne ako pred dvoma rokmi zahrali solídny set, ktorý ale nijak nevyčnieval z priemeru.

Evidentne dnes dramaturgia zaradila do programu kapely pôsobiace na našej scéne viac ako dvadsať rokov a ďalšou takou sú BRUTE. Minulý rok nevystúpili kvôli počasiu, no dnes si to vynahradili. Nekompromisný brutal death metal pripomína najmä americkú scénu a má v sebe množstvo gitarových a basgitarových vyhrávok. Je to pôsobivá muzika, v ktorej sa neustále niečo deje a celkom solídne nakopáva. Chalanom sa podarilo strhnúť fanúšikov do poriadneho kotla. Každý priaznivec death metalu musel byť s ich vystúpením spokojný.

S CRANIOTOMY ostávame pri brutal death metale, no ten je trocha iného strihu. Je v ňom viac slam prvkov a celkove znie modernejšie. Do zostavy sa vrátil starý spevák Pygo a myslím, že to bol veľmi dobrý ťah. Jeho vokál je riadne chorobný a dáva ich hudbe poriadne gule. Roman Halmo krute mučil svoje gitarové struny a bicie ohlušovali celý areál. Basgitarista Šampón bol klasicky vo svojom tranze. Neviem, či som videl niekedy podobného blázna. Neustále headbangoval, lietal po pódiu ako šialený a tradične si dával kolečká s fanúšikmi v roztočenom circle-pite. Celkovo zanechali CRANIOTOMY opäť skvelý dojem a ich vystúpenia sú ozdobou každého festivalu.

Ďalšia legenda slovenskej scény DEPRESY dnes predviedli skvelý set. Za posledné roky kapela nabrala nový vietor do plachiet a minulý rok vydali dvojskladbové EP. Obe piesne zazneli aj dnes a stále sa ich neviem nabažiť. Výrazné melódie miestami atypické pre tento žáner v kombinácii s dynamickou rytmikou fungujú bezchybne. V skladbách sa neustále mení tempo a pulzujú ako srdce atléta. Nechýba im ani atmosféra, ktorá bola vždy dôležitou súčasťou hudby DEPRESY. Kapela nám ponúkla aj ďalšie nové skladby, ktoré by sa mali nachádzať na pripravovanom CD. Na prvé počutie zneli veľmi pútavo a myslím, že sa máme načo tešiť. Nechýbali ani staršie kusy, ktoré kapelu preslávili v minulosti, mňa však dostali hlavne tie nové. Ich vystúpeniu nie je čo vytknúť, práve naopak.


(V reporte pokračuje Michal Kmeť, ktorý približne v tomto čase dorazil na festival.)


Do areálu som kvôli pracovným povinnostiam dorazil až v piatok podvečer, z pódia sa ozýval príjemný death metal, no jemné poprchávanie ma donútilo najprv postaviť stan. Strategicky som sa umiestnil čo najbližšie k pódiu, na ktorom akurát vymenila Trenčanov DEPRESY poľská ANTIGAMA. Začali sme hneď zostra, kapela bola riadne uletená a identifikovať ich štýl mi pripadalo nemožné. Bolo to veľmi agresívne a raw, nejaká odnož grindu. Pršať našťastie prestalo a ľudia pod pódiom vačšinou len postávali a kukali, čo sa to deje, občas sa objavil nejaký ten headbang. Prvadupovediac kapela šla úplne mimo mňa, produkovali hodne zvláštne muziku, ale zachytil som aj jeden metalový riff a ten sa mi páčil. Ale inak to malo šťavu a pre grinderov to určite musela byť zábava. Mňa najviac bavilo pozerať na speváka, ktorý vyzeral ako keby práve ušiel z blázninca.

Druhou kapelou, ktorú som mal možnosť vidieť, boli Poliaci HATE, ktorých som videl ešte kedysi dávno v Banskej Bystrici. Len minulý mesiac im vyšiel posledný album s názvom “Auric Gates Of Veles”, ktorý som si moc nestihol napočúvať, takže neviem koľko skladieb z neho zaznelo. Na HATE sa prišlo pozrieť podstatne viac ľudí ako na ich krajanov, no odozva bola spočiatku dosť slabá. HATE zvolili vkusný warpaint, ktorý samozrejme k black metalu nesmie chýbať.V druhej polovici setu sa ľudia ako tak rozhýbali a aj odozva bola lepšia, ku koncu sa rozbehol aj nejaký ten circle pit, aj keď vo veľmi malom počte. Poliaci na konci zožali potlesk aj skandovačku, ja som utekal do food zóny vyskúšat klobásku.

Stihol som ešte aj nejaké to pivko, kedže VOMITORY začali s drobným oneskorením. Po krátkom orchestrálnom intre sa spustila pravá death metalová mastenica, ktorá ihneď rozbehla kotol pod pódiom. Švédi sami seba predstavili ako “old men playing fast”, čo prefektne vystihovalo ich hudobnú produkciu. VOMITORY vznikli v roku 1989, čiže môžme hovoriť a začiatkoch death metalu a škatulka “old school” na nich sadne ako uliata. Starí páni to rúbali poctivo od podlahy a melodických pasáží bolo naozaj len minimum, takže pod pódiom to žilo neustále a nechýbali ani circle pity. Medzi skladbami sa skandovalo a kedže sa začalo postupne stmievať, tak aj trochu viac vynikla svetelná show. Jediná vec, ku ktorej mám trochu výhrady, bol zvuk. Ten bol síce poriadne hutný a ťažkotonážny, no zároveň príliš zliaty a málo ostrý. Oproti HATE to bol citelný rozdiel, našťastie ďaľšia kapela už mala zvuk ostrejší.

Počas prípravy pódia začalo zas trochu poprchávať, takže bolo treba pozakrývať pribúdajúce temné rekvizity, no počasie sa umúdrilo a všetci sme si mohli vychutnať black metal od našich rakúskych susedov. Medzitým sa už zotmelo, čo vytvorilo tú správnu atmosféru na tento typ muziky a hlavne umožnilo dokonale vyniknúť ohnivým efektom. BELPHEGOR pomaľovaní vo warpainte to rezali celkom nekompromisne, no ľudia mi prišli príliš vlažní. Oproti VOMITORY mali oveľa čitatelnejší zvuk a ako to už pri blacku býva, na show sa kládol obrovský dôraz. Na pódiu sme teda mohli vidieť okrem množstva rekvizít aj kopec ohňa, dymu, teatrálnych pôz či príhovory záhrobným hlasom. Po konci setu si publikum pýtalo prídavok, no žiaľ nedočkalo sa, čo mrzelo aj mňa, lebo toto vystúpenie ma bavilo a považujem ho za najlepšie v tomto dni.

Po úprave pódia sme mali možnosť vidieť a hlavne vypočuť si ozajstnú exotiku, Egypťanov CRESCENT. Ak vás pri názve Egypt ako prvá napadne kapela NILE, tak si predstavte úplne identický štýl, CRESCENT sú možno o niečo menej brutálnejší, ale inak je to viac menej to isté. Ľudí bolo poznatelne menej ako na BELPHEGOR, predsa len CRESCENT sú dosť neznáme meno. Kapela sa prezentovala temnejším death metalom so zaujímavými riffmi a určite si zaslúžila viac ľudí. Ich zvuk bol celkom dobrý, no set bol na môj vkus príliš krátky (možno skrátený, neviem povedať, lebo som nekukal na hodinky).

Nasledovali zástupcovia domácej scény v podobe kapely DOOMAS z neďalekej Novej Bane. Nastúpil s nimi aj bubák podobný kapitánovi bludného Holanďana, to bude asi ich najnovšia akvizícia. Keď už sme pri novinkách, tak DOOMAS vydali v apríli dvojskladbové EP s názvom “Portal”. K prvej skladbe tohto EP nájdete aj klip na youtube, kde si môžete pozrieť aj vyššie spomínaného chobotnicoidného piráta. Pod pódiom sa to opäť zaplnilo, tento trend sa mi potom potvrdil aj ďalší deň, domáce kapely si mohli užívať početnú podporu u publika. Na pódiu tentoraz dominovali pomalšie tempá a hlavne kopec dymu, ktorým sa vôbec nešetrilo. Ľuďom sa vystúpenie páčilo, na mňa to bolo až moc melodické a pomalé. Postupne sa na mne podpisovala únava, predsa len už bola pokročilá hodina. Po konci vystúpenia dostal spevák a zároveň organizátor Gothoom festu Peter Beťko krásnu tortu pri príležitosti desiateho ročníka tohto festivalu, pripájam sa ku gratulácii a prajem ešte veľa vydarených ročníkov.

Poslednou kapelou tohto večera boli doomovo-atmosferickí CLOUDS, ktorí však mali pri zvučení nejaké technické problémy a začali svoj set až o trištvrte na dve ráno. Mne už poriadne klipkali oči, ale chcel som vydržať a pozrieť si aspoň začiatok. Kapela začala najpomalším možným doomom na svete a čistým spevom, nechýbali husle a nejaké tie sample. Clouds mali svoju hudbu prepracovanú do najmenších detailov, hrali sa s každým tónom. Ak si chcete vypočuť ich poslednú tvorbu, tak tento rok im vyšiel album “DOR II” a aj singel “I Fear The Light”. Ak som povedal, že DOOMAS boli pre mňa príliš pomalí, tak beriem späť, CLOUDS ma poslali rovno zalahnúť do stanu. Z neho som ešte zachytil nejaké ženské vokály od hosťujúcich speváčiek, zachytil som meno kapely ABIGAIL, ale viac vám neviem povedať.


S​OBOTA

Sobota odštartovala presne tak, ako sa skončil piatok, veľmi pomaly. SIX DEGREES OF SEPARATION potešili hlavne milovníkov mäkkších metalových žánrov. Na prvé vystúpenie tohto dňa sa prišlo pozrieť ozaj len zopár ľudí, predsa len bolo desať ráno. Táto skorá hodina však na kapele nebola vôbec vidieť, všetci aktéri odmakali tento set naplno. Keď sa zrýchlilo, tak to malo šťavu aj grády, ale inak ma kapela nijak extra nezaujala.

RAMCHAT zvolili dramatické intro a spoločnú rovnošatu. Pod pódiom sa aj napriek predobednému času zhŕklo celkom dosť ľudí, support slovenských kapiel fungoval na jednotku. V hľadisku sa objavila vlajka, nafukovacie koleso či farebná hajzlová kefa. Ľudia sa teda bavili ako sa patrí, metlovali aj skandovali a objavil sa aj circle pit. Neskôr sme mohli pod pódiom vidieť aj druhú nafukovačku, tentokrát sa však jednalo o nafukovaciu hračku pre dospelých a počas Gothoomu ju potom bolo vidieť opakovane. O tom, ktorá skladba zaznie ako posledná, prebehla krátka hlasovačka a vyhrala skladba “Mor Ho”.

Naši západní susedia MATER MONSTIFERA hrajúci symfonickú odnož black metalu zvolili na svoju show tematický warpaint, no pozrelo si ho fakt len zopár divákov. Kapela hrala hlavne z posledného albumu “Vězení bizarních bohů” z roku 2017. Spievalo sa po česky a na to, ako málo bolo ľudí, to pod pódiom celkom slušne žilo. Samozrejme sa headbangovalo a bol aj circle pit. Hudobne to vôbec nebolo zlé, aj keď mimo môjho preferovaného štýlu. Jednu pesničku kapela venovala svojmu basákovi, ktorý v ten deň oslavoval narodeniny, gratulujem dodatočne aj ja. Kapela na konci zožala zaslúžený potlesk.

Prvou death metalovou kapelou tohto dňa boli Holanďania BLOODPHEMY. Páni mali na sebe zvláštne púštne overaly a od začiatku do nás búšili poctivý smrtiaci kov. Ľudia boli asi na obede, alebo o tvrdšie žánre nebol taký záujem, lebo to pod pódiom vyzeralo veľmi biedne. Spevák Olivier pozýval ľudí nech sa dostavia vo väčšom počte, kedže kapela sa trepala na fest až z Holandska. BLOODPHEMY nám predstavili pár kúskov zo svojej aprílovej novinky “In Cold Blood”. Jednalo sa o ťažkotonážny death metal hlavne v pomalých a stredných tempách, ktoré sú ako stvorené na headbang. Prišlo samozrejme aj na klepanice, všetko veľmi surové a v old school strihu. Sem tam kapela zaradila aj nejaký melodický riff, no to mi do ich hudby vôbec nepasovalo. Obedné slnko síce svietilo neúprosne, no pod pódiom sa predsa len trochu tancovalo, aj keď vo veľmi malom počte. Spevák oznámil po konci setu, že ak publikom zakričí dosť hlasno, kapela zahrá ešte jednu skladbu. Po nej už prišlo len záverečné poďakovanie za účasť v takomto skorom čase.

AWRIZIS začali svoj set slušnou death metalovou smršťou pred prázdnym hľadiskom. Neskôr ustúpili klepanice a prešlo sa do pomalších a melodickejších vecí mimo death metalových vôd. Ľudia, korí postupne pribúdali, si mohli pozrieť dymové efekty či spoločné choreá gitaristov. Ak kapelu vôbec nepoznáte, tak môžte mrknúť napríklad na ich posledný album , ktorý vyšiel minulý rok a má názov “Dreadful Reflection”. Mňa bavili hlavne tie svižnejšie veci a ku koncu setu už bolo pod pódiom plnšie, čo muselo potešiť hlavne kapelu.

Polhodinovú prestávku medzi kapelami som využil na obedovanie, a keď som sa vrátil, tak ORKRIST boli v cca. polovici setu. Klavír, flauta a pôvabná speváčka, hneď mi bolo jasné, že tu budeme v melodickej časti metalového spektra. Hudobne mi to dosť pripomínalo CRADLE OF FILTH, kapela zahrala aj nejakú novú pesničku, ktorá bola zas viac do doomu. Kapela má na konte dva albumy z rokov 2002 a 2003, takže riadne stariny, no je fajn vedieť, že tvoria aj nové veci. Pod pódiom bolo plno a ORKRIST mali slušnú odozvu, pri poslednej skladbe sa dokonca rozbehol circle pit. Po konci zaznel mohutný potlesk a nasledovala spoločná foto s publikom.

V melodických žánroch sme ostali aj pri ďalšej vystupujúcej kapele, konkrétne SILENT STREAM OF GODLESS ELEGY z Česka. Po dramatickom intre plnom vranieho krákania sa na pódiu zjavil spevák v havranej maske a show mohla začať. Kapela mieša metal s folkom, spieva po česky a využíva napríklad husle či zvláštne minimalistické čelo. Pár pesničiek zaznelo z posledného albumu s názvom “Smutnice” (2018). Všetko sa odohrávalo prevažne v pomalých tempách, no hudobne to bolo celkom premakané. Ľuďom sa tiež páčilo, po konci tak ako predtým nasledovala ďakovačka a foto s publikom.

Podľa rozpisu mala byť nasledujúcou kapelou česká TORTHARRY, ktorá nakoniec nevystúpila. Namiesto nich sa nachystali nemci REVEL OF FLESH. Tí počas svojho setu oznámili dôvod nevystúpenia TORTHARRY, basák vraj skončil v nemocnici, tak dúfam, že to nebolo nič vážne. REVEL OF FLESH mu venovali jednu zo svojich pesničiek, veľmi milé gesto. Kapela do nás nemilosrdne ládovala svoj surový death metal plný klepaníc, spomaľovalo sa len výnimočne. A aj tie pomalšie veci boli masívne a ťažkotonážne. Zaznela aj nejaká pesnička z nového albumu, ktorý by mal vyjsť koncom tohto roka. REVEL OF FLESH nám naložili statočne a boli skvelá príprava pre jedného z headlinerov tohto večera.

Tým boli pre mňa americkí mäsiari GORGASM, ktorí nám prišli ukázať, ako sa robí brutal death za veľkou mlákou. Páni na pódiu predvádzali na svojich nástrojoch neskutočné kúsky v najvyššej možnej rýchlosti a bolo vidno, že sú naozaj majstrami svojho remesla. Circle pit išiel od začiatku do konca a to v klúčovom sektore okolo bazénika s vodou. GORGASM pochválili celý fest aj krásne prostredie, v ktorom sa koná. Potom nás všetkých naporcovali na kúsky, pre mňa jeden z vrcholov sobotného dňa. Jedinou chybičkou bol absentujúci prídavok, veľká škoda.

Pri ďalšej kapele spozorneli všetky mužské oči, pódium výrazne opeknelo vďaka brazílskym thrasherkám NERVOSA. Tie síce nehrajú nič prevratné, no na druhej strane predvádzajú maximálne nasadenie. V tomto vyniká hlavne speváčka lomeno basáčka Fernanda, ktorá je na pódiu ohromný živel a vidno, že ju vystupovanie veľmi baví. Babám sa podarilo prilákať o niečo viac ľudí, v početnosti predčili dokonca GORGASM. Circle pit šiel takisto rovno od začiatku a na konci zaznel zaslúžený potlesk. NERVOSA bola pre mňa príjemné prekvapenie, klobúk dolu za tú energiu a metalové nasadenie.

Na pódiu sa následne zjavili namaľovaní páni v kožených oblekoch obložení všetkými možnými vybíjanými doplnkami. Kapela NECROPHOBIC vznikla vo Švédsku ešte v roku 1989, takže hovoríme o začiatkoch metalu ako takého. NECROPHOBIC hrali surový black šmrcnutý deathom, nechýbali samozrejme teatrálne pózy a hecovačky. Ako sa postupne stmievalo, tak viac vynikali svetelné efekty. Kapela to rezala celkom svižne a ľudia sa bavili, celkovo to bola dobrá show. Ja už som sa nevedel dočkať ďalšieho veľkého mena tohto večera.

Taliani FLESHGOD APOCALYPSE prišli predstaviť svoju tohtoročnú novinku s názvom “Veleno”, zapamätal som si z neho najmä singlovku “Sugar”. Album samotný som si nestihol až tak dobre napočúvať, no som si istý že “Labyrinth a King” ma bavili viac. Neviem, čím to bolo, ale publikum sa síce zišlo vo veľkom počte, no bolo veľmi vlažné a väčšinu čase sa len postávalo. Frontman Francesco hecoval ľudí medzi skladbami, skúšal kadejaké pokusy s davom, ktoré však veľmi nevychádzali. Spomenul, že sa tu cítia ako doma, no s takouto odozvou od publika určite nemohli byť spokojní. Kapele samotnej nemám veľmi čo vyčítať, všetci šlapali na plno a zvuk mali celkom dobrý. Francesco sa opýtal, či sa všetci bavia a užívajú si koncert. Ak si niekto neužíva, tak je “just fucking fool” a po tomto úvode nasledoval tento rovnomenný singel. Všetko sa však zlomilo až pri predposlednej skladbe “The Egoism”, počas ktorej bola vyhlásená wall of death. Tá potom prerástla v obrovský circle pit a potom sa moshovalo až dokonca. Nasledovala však už len jedna skladba, pomalá “The Forsaking” a po nej bol koniec. Bez prídavku, no publikum si ani prídavok nepýtalo, čo bolo pre mňa dosť nepochopiteľné. Ja som si FLESHGOD APOCALYPSE užil, no mal som z ich vystúpenia a hlavne teda z publika rozpačité pocity.

Francúzov BENIGHTED som mal možnosť vidieť minulý rok vo Viedni a tak ako vtedy, aj teraz mal ich set šťavu od začiatku až do konca. Spevák Julien, ktorý je zároveň jediným členom pôvodnej zostavy, neustále hecoval publikum, ktoré bolo o poznanie živšie ako pri FLESHGOD APOCALYPSE. Kotol šlapal naplno celý čas a oddychovalo sa len medzi skladbami, presne tak ako to má byť. BENIGHTED vydali minulý rok celkom vydarené EP “Dogs Always Bite Harder than Their Master”, ktoré je mixom nových skladieb, koverov a živákov. Z tých live skladieb sme si pár mohli vypočuť aj my, napríklad: “Necrobreed ”, “Foetus”, “Reptilian” či “Cum With Disgust”. Obľúbenou hlavne medzi divákmi je “Let the Blood Spill Between My Broken Teeth”, kde spevák Julien vyžaduje spievanie druhej časti refrénu. Organizátori Gothoomu dostali od Juliena pochvalu za lineup a aj za to, ako skvele je zorganizovaný tento fest. Julien taktiež povedal, že sa sem veľmi radi vrátia. Pochvaly sa dočkali aj samotní návštevníci za to, že takto solídne paria tretí deň festivalu. Ešte som zachytil pesničku s jednoduchým názvom “Slut”, potom nasledoval znovu koniec bez prídavku. BENIGHTED odohrali skvelý set a tak ako aj kapela, aj ľudia šlapali na sto percent a preto ich vystúpenie považujem za druhý highligh večera.

Nasledovala pre mňa úplne neznáma kapela HARAKIRI FOR THE SKY z Viedne. Po melodickom intre sa spustila zvláštna klepanica s melodickými linkami, občas až popovými riffmi, dopĺňaná surovým vokálom vo vyšších polohách. Celé to vytváralo zaujímavý doom-black hudobný mix, ktorý som síce moc nechápal, ale na druhej strane bol veľmi sexi. Kapela má reálne len dvoch členov, a to speváka J.J. a pána M.S. ktorý je zodpovedný za všetko ostatné, ak samozrejme vynecháme hosťujúcich muzikantov. Práve spevák J.J. bol najzaujímavejšou osobnosťou tohto vystúpenia, väčšinu času totižto strávil chrbtom k divákom, prípadne nervóznym prechádzaním po pódiu, sem tam dokonca ležmo. Kapela sa vyžívala v dlhočizných skladbách, ktoré boli síce depresívne, no hudobne perfektne zmáknuté. Ďalšou pikoškou bolo to, že kapela sa ani raz neprihovorila divákom, bez slova prišli, odohrali a odišli. Každopádne ja som bol s hudobným zážitkom veľmi spokojný a už ostávala len posledná kapela.

Tou bola rumunská ABIGAIL, ktorá spustila ťažký doom, ktorý ma instantne poslal zalľhnúť do stanu. Pod pódiom ešte ostalo celkom dosť ľudí, ktorí si chceli užit posledné momenty festivalu, no väčšinou už len mlčky postávali a počúvali pomalú depresiu. Kedže som hneď na začiatku zvolil vhodnú lokalitu pre stan, mohol som si kapelu vypočuť poležiačky a už ani neviem, kedy ma vyplo. Ešte som zachytil ich ďakovačku publiku, že sú s nimi tak neskoro a potom nejaké technické problémy, ale tie boli celkom rýchlo vyriešené.

Hovorí sa, že starého psa novým kúskom nenaučíš, no môj prípad hovorí, že opak je pravdou. Gothoom Fest bol môj prvý metalový festival a teda neviem posúdiť, či bol lepší ako tie predošlé alebo nebodaj porovnať ho s niečím iným. Organizačne sa mi všetko zdalo v pohodičke, rady na pivo a jedlo neboli nijak hrozné, kapely hrali až na pár výnimiek načas. S cenami som bol takisto spokojný (okrem kávy za 3,25e), pri ktorej ale musím uznať že boli k dispozícii aj lacnejšie varianty. Chválim vegánsky stánok aj reštiku, kde sa dala zjesť teplá polievka a iné “nefestivalové” jedlá. Mal som možnosť vidieť veľké metalové mená a aj prierez domácou scénou. Držím organizátorom palce pri ďalšom ročníku, nech je ešte lepší ako tento.


TEXT: Martin Mayer, Michal Kmeť

FOTO: Martin Mayer

Roz​šírené fotogalérie z jednotlivých dní - Štvrtok / Piatok / Sobota

Informácie o koncerte

Názov: Gothoom Open Air Fest 2019

Dátum: 18.07.2019 - 20.07.2019

Miesto: REVIŠTSKÉ PODZÁMČIE - Drevenica Revište

Kapely: DARK FUNERAL, BELPHEGOR, FLESHGOD APOCALYPSE, GORGASM, VOMITORY, HATE, NERVOSA, NECROPHOBIC, BENIGHTED, CLOUDS, FURIA, REVEL IN FLESH, HARAKIRI FOR THE SKY, CRESCENT, ANTIGAMA, 1914, DOOMAS, BRUTE, UERBEROS, SEAR BLISS , NOCTEM , VENDETTA FM, ABIGAIL, WOMB OF MAGGOTS, BLOODPHEMY, SSOGE, ORKRIST, DEPRESY, EDITOR, PYOPOESY, ROSK, WAYD, CRANIOTOMY, MATER MONSTIFERA, SIX DEGREES OF SEPARATION, AWRIZIS, RAMCHAT, BLOODY OBSESSION, PURNAMA

Informácie o reportáži

Uverejnené: 2019-07-30 21:21:39

Prečítané: 591x

Autor: Martin Mayer

Martin Mayer

Názory redakcie

Chýba názor redakcie