DREAM THEATER sa vrátili na Slovensko po piatich rokoch

DREAM THEATER sa vrátili na Slovensko po piatich rokoch

Najvplyvnejší predstavitelia progresívneho metalu - DREAM THEATER sa po piatich rokoch vrátili do Bratislavy. Americkí veteráni, ktorí očarujú hudobných fajnšmekrov už viac než 30 rokov, odohrali ešte len svoju druhú slovenskú show. Miestom činu bola aj v tomto prípade NTC Aréna.

Na rozdiel od roku 2014 sa dnes pred Američanmi predstavili až dve predkapely. Chápem, že organizátori chceli fanúšikom ponúknuť rozumnú dávku muzikantskej prepracovanosti, mňa však touto voľbou príliš nezaujali. Domácich PERSONA GRATA si môžete pripomenúť nižšie v našej fotogalérii; mne žiaľ nebolo súdené stihnúť ich set. S nasledujúcimi Angličanmi TESSERACT som už pochodil lepšie. Moderný progressive metal s výrazným vplyvom djentu sa u nich dosť opiera o matematicky rozpočítané riffy a neraz sa dostavil pocit, že ide len o ďalšiu „odmocneninu“ zo slávnych MESHUGGAH. Celkový dojem bol však stráviteľný, páni sa snažili, ich show bola živelná a aj diváci sa postupne zobúdzali.

Väčšina z nich však prišla na DREAM THEATER a o 20:30 sa dočkala. Páni svoju show odpálili skladbou "Untethered Angel" z novej dosky "Distance Over Time", ktorej je aktuálne letné tour venované. Na pódiu sa zdá byť všetko v poriadku, najmä je to vždy veľká udalosť vidieť týchto progových veľmajstrov v tak tesnej blízkosti. John Petrucci už od úvodu strúha sóla ako z inej planéty a čo poznám predvedenú tvorbu, zaznamenal som uňho asi len jeden „krivý“ tón. A to tento bradatý sympaťák ešte stíha hádzať do publika milé, úsmevné grimasy. Naproti tomu, basák John Myung za celý koncert neprejaví prakticky žiadne emócie, jeho výzor je už celé dekády rovnaký, jeho hra báječne precízna, ba až bezchybná a zvládnuť prstami šesť hrubých strún vám pri pohľade na neho príde až smiešne jednoduché.
Množstvo pomyselného priestoru dostal aj Jordan Rudess, vekovo najstarší zo zostavy. Či už v rámci typicky dlhých sól a špeciálne pri "A Nightmare To Remember", kedy sa vybral dopredu s bezdrôtovým prenosným syntezátorom à la Michal David. Popritom nás tento bradatý pán obdaril najsrdečnejším úsmevom z celej kapely. Personálne najmladší člen kvinteta, Mike Mangini, bol za hradbou bicích akosi ukrytý, avšak jeho technicky dokonalé údery sú zárukou istoty a dôkazom, že „Divadlo snov“ má v zadných radoch tú najlepšiu možnú náhradu za Mike Portnoya.
A čo spevák a frontman James LaBrie? Bezpochyby zvláštna osobnosť s ľahko rozpoznateľným hlasom. Na jeho hlavu často padá množstvo kritiky, pritom si tento 56-ročný Kanaďan dokáže svoj prejav bez problémov obhájiť. Ani dnes ma nemusel dlho presviedčať - podal štandardný výkon na úrovni a hoci nie vždy vládal spievať na plné obrátky, nebál sa ani vyšších polôh. Je pravda, že cez dlhé inštrumentálne pasáže mal dostatok času na oddych, ale on si ho zaslúži. Komunikácia s divákmi bola decentná, skrz príhovory prejavil radosť z návratu na Slovensko, pochválil krásu nášho hlavného mesta i celej krajiny a tieto slová som mu úprimne veril.

Celé predstavenie dotvárali vkusne spracované videoprojekcie, ktoré miestami budili dojem filmu. Zvuk bol väčšinou dosť predimenzovaný a na tento štýl až ohlušujúci. Napriek tomu, nech ste stáli kdekoľvek, počuli ste zreteľne všetky nástroje i vokály. Jediným skutočným kameňom úrazu tak mohol byť setlist. Manažment kapely na Facebooku avizoval, že sa tento koncert (ako aj celá európska časť turné) ponesie v znamení 20. výročia "Scenes From a Memory". Dnes už vieme, že sa tak nestalo - DREAM THEATER nám pre tentokrát naservírovali len „chudobných“ 90 minút. Organizátori z Octopus Promotion našťastie v relatívnom predstihu uviedli veci na pravú mieru, sklamanie spôsobené chaotickými informáciami však zostalo.

Setlist:
Untethered Angel, A Nightmare To Remember, Fall Into The Light, Peruvian Skies, Barstool Warrior, In The Presence Of Enemies - Part I, The Dance of Eternity, Lie, Pale Blue Dot, As I Am

Zo spomínaného "Metropolis Pt. 2" zaznela len jedna ukážka, aj to inštrumentálna. Celkovo sa kapela snažila zakomponovať do svojho vystúpenia dlhé, sólami prešpikované majestáty, i kratšie, hitovejšie momenty. Je len na vás, či ste si medzi nimi našli svojich favoritov, každopádne tých desať piesní ubehlo až príliš rýchlo.
Záver v podobe "As I Am" akoby chcel potvrdiť, že DREAM sú predsa len viac metalové, než rockové teleso.
A publikum, už tradične zložené zo širokého spektra vekových kategórií, to schvaľovalo. Do haly si našlo cestu približne 2300 fanúšikov a tí boli s predvedeným divadlom prevažne spokojní. Jeho protagonisti nám minimálne znovu pripomenuli, prečo sú majstri sveta na kurtoch progresívnej hudby.

Za udelenie akreditácie ďakujeme agentúre Octopus Promotion.


FOTO: Martin Mayer

Informácie o koncerte

Názov: DREAM THEATER sa vrátili na Slovensko po piatich rokoch

Dátum: 16.07.2019

Miesto: BRATISLAVA - NTC Aréna

Kapely: DREAM THEATER - progressive metal (USA)
TESSERACT - progressive metal/djent (ENG)
PERSONA GRATA - progressive rock/metal (SVK)

Informácie o reportáži

Uverejnené: 2019-07-23 18:31:57

Prečítané: 553x

Autor: Marek "Fajo" Falat

Marek

Názory redakcie

Chýba názor redakcie