BLIND GUARDIAN potešili Bratislavu

BLIND GUARDIAN potešili Bratislavu

Správa o letnom klubovom vystúpení nemeckých rokmi ošľahaných metalových bardov BLIND GUARDIAN prišla ako blesk z čistého neba. Dva a pol roka po vydaní ostatného výborného albumu Beyond The Red Mirror by človek nečakal, že ohlásia relatívne plné festivalové leto a na Slovensku dokonca klubovú sólo show. Pocity však boli aj mierne skeptické - klubový koncert BLIND GUARDIAN v strede leta a teda festivalovej sezóny a v Bratislave ( kde to je s návštevnosťou metalových koncertov celkom lotéria) a od (pre mňa) neznámej koncertnej agentúry? Aj nevyspytateľná účasť na spočiatku skromnej FB udalosti dávala tušiť, že táto akcia zrejme dopadne pre organizátora v červených číslach.
Pôsobilo to celé na prvé počutie ako scenár k zabudnutému príbehu prekladaných a zrušených koncertov MANOWAR spred 15-tich rokov (resp. More Than Festu deň dozadu).

Nedá sa ani popísať, aká úľava a úprimná radosť sa dostavila po príchode k MMC klubu, kde sa ešte aj o 20:00 večer stále tiahol dlhočizný rad fanúšikov v BG tričkách od vstupu až za roh k hlavnej ceste. Eufória z prekvapivo vysokej účasti prebila aj fakt, že kapela už spustila úvodnú dlhu košatú kompozíciu (slovo pesnička by asi pôsobilo až urážlivo) Ninth Wave, zatiaľ čo dobrá stovka ľudí sa ešte len krok za krokom posúvala pomalým tempom k vchodu do klubu.

Po prekročení prahu MMC však prišla silná facka v podobe neskutočného tepla a sparna, ktoré sa vytvorilo v nadpriemerne (vraj cca 800 ľudí) naplnenom klube. Zažil som už stovky koncertov, ale tento drží bezkonkurenčne prvenstvo v nameranej teplote. Úlohu zohral určite aj pravé prebiehajúci  tropický týždeň, no kolovala aj info, že vraj v MMC je nejaký problém s ventiláciou a bežala na menší výkon, čo sa stalo fatálnym v daný večer pre teplotu a pohodlie. Počiatočná eufória tak na pár minúť vyprchala kým sa človek zmieril a aspoň ako tak aklimatizoval na saunový svet. V tento večer nebolo prioritou pri výbere miesta v hľadisku, aký je výhľad a zvuk na danom mieste, ale nech tam je aspoň nejaký vánok. Každý jeden stupeň celzia smerom nadol zohrával úlohu.

Vzhľadom na dané okolnosti bolo priam požehnaním, že kapela nemala na koncerte žiadneho predskokana, ktorý by rozohrial (naozaj to nebolo treba) publikum. Trochu rozpačito pôsobil stánok s merchandisom, kde BG mali vyvesené jedno tričko. Očakávalo sa, že pár týždňov po vydaní živáku Live Beyond The Spheres (ktorý má mimochodom veľmi pekný digipack) ho budú predávať na svojich koncertoch.

Blindi vystúpili na pódium po dlhých šiestich rokoch v MMC druhýkrát (2011 turné k predposlednému albumu At the Edge of Time) a ak ma pamäť neklame, tak na Slovensku sa predstavili celkovo po štvrtý krát (predtým ešte v športovej hale v Trenčíne 2006 a na kaštieli Divín v 2007 ako headliner festivalu Metal Universe). Hneď z úvodu Hansi potešil zopár naučenými slovenskými frázami a oficiálne tak otvoril koncertný večer.

Je to ešte stále nezvyk vidieť ho v civilnom krátkovlasom zostrihu s imidžom poisťovacieho agenta. Nepomer dlhovlasých v kapele však pár rokov dozadu dorovnal aspoň „nový“ live basák Barend Courbois, ktorý nahradil po dlhých 14 rokoch vyholeného Olivera Holzwartha. Subjektívne musím povedať, že aj keď je síce hudba blindov založená na košatých aranžmánoch, melódiách a spevoch a basgitara v nej plní čisto rytmickú podprahovú funkciu, tak je túto zmenu nielen vidieť, ale aj počuť a to najmä naživo. Má to na svedomí fakt, že  Barend hrá prstami, používa občas bezpražcovú basu (počuť napr. na poslednom živáku – song A Past and Future Secret) a zrejme aj komplet inú aparatúru. A po dodatočnom zhliadnutí jeho zopár youtube videí je jasné, že je na trochu inej úrovni hry ako jeho predchodca. Touto zmenou sa BLIND GUARDIAN posunuli opäť v niečom o stupienok ďalej v ich perfekcionizme a snáď s nimi Barend výdrži až do konca kariéry. Kľudne by mohol byť pevnou súčasťou kapely - čiže dostať aj na pódiu viac priestoru a nebyť na koncertoch v pozadí a po tme a všade uvádzaný ako live session muzikant a nechýbať na promofotkach a materiáloch.

U gitaristov Andreho a Marcusa tiež neostalo všetko po starom. Na ostatnom (opäť zdôrazním, že výbornom) albume Beyond The Red Mirror sú kúsky, v ktorých začali prvýkrát vôbec využívať 7strunné gitary a toto sa samozrejme premietlo aj do živých vystúpení. Marcus vystriedal po dlhých rokoch Les Paul za Stratocaster (pre laikov - úplne iný, takmer až „opačný“ typ/tvar/zvuk gitary) a treba povedať, že toto (aspoň súdiac podľa bratislavského koncertu) nebol zrejme veľmi šťastný krok, lebo jeho rytmické linky sa neobvykle väčšinu čašu mierne topili pod ostatnými nástrojmi.

Aj napriek tomu, že všetci (aj live klávesák/vokalista) okrem bubeníka mali pred sebou stojan s mikrofónom, tak stále ich používajú trochu skromnejšie a tichšie (snáď s výnimkou Another Holy War. Tam si plnili všetci svoje vokálne povinnosti naozaj svedomito), ako by si ich mohutné epické vokálne štúdiové aranže zaslúžili. K dokonalosti chýba ešte táto čerešnička na torte. Netreba sa spoliehať toľko v tomto na publikum aj keď to sa ako vždy na koncertoch išlo pretrhnúť, aby toho odspievalo čo najviac a čo najhlasnejšie. 

Ďalším prekvapením popri vysokej účasti a teplote bolo, že v tretine setu (po akomsi novom intre, ktoré nie je na žiadnej štúdiovke) Hansi ohlásil nasledovne kompletné odohratie takmer hodinu trvajúceho albumu Imaginations From The Other Side (dávalo to tušiť už plátno za kapelou s obalom pravé tohto albumu). Pre niektorých ľudí dobrá a pre niektorých menej dobrá správa. Vo všeobecnosti, keď však kapela nehrala niekde 6 rokov, tak skôr by bol vhodný asi klasický best of set, ale určite veľa ľudí tento netradičný krok veľmi potešil. Keby si návštevník pozrel dopredu setlisty predošlých koncertov od roku 2016, tak by sa o prekvapenie pripravil, keďže kapela ešte stále hráva celý Imaginations set, s čím začala v rámci akéhosi 20teho výročného turné k Imaginations koncom 2015.

Blindov (aj keď už mierne šedivých) to stále náramné baví (stačí pozrieť tie vysmiate tváre na fotkách) a dávajú do vystúpení aj štúdiovej práce stále aj po toľkých rokoch poctivých 100%. A vždy sa snažia posúvať svoj hudobný záber, vlastný hudobný trademark a úroveň štandardu ďalej a ďalej a nestáť na jednom mieste. Toto je jedna z vecí, ktorou už dávnejšie vystúpili z radu a nechávajú za sebou drvivú časť ostatnej generickej powermetalovej scény. Fanúšikovia toto všetko vnímajú a vracajú kapele aj v podobe dlhoročne stabilne vysokej návštevnosti ich koncertov.

Bolo síce avizované, že show má trvať 2 a pol hodiny, no nakoniec z toho boli hodiny „len“ dve. A dobre tak. Pri takom ovzduší a teplote by bol takto dlhočizný koncert už na hranici ľudských možnosti ( po koncerte som si všimol pristavenú sanitku pri klube, no ťažko povedať či niekoho zmohlo teplo). Na počudovanie však kapela pôsobila až do úplného konca sviežo a našlápnuto. Záver koncertu samozrejme musel uzavrieť nejaký klasicky silný trojlístok - Valhalla (natiahnutá spievajúcimi divákmi o dobrých pár minúť navyše), Bard´s Song, Mirror Mirror.

Súdržná fantasy metalová mašina sa v Bratislave po potvrdení svojho silného status quo síce teraz valí ďalej po Európe, no údajne až do roku 2020 (zrejme do vydania ďalšej štúdiovky) si má dať s koncertmi pauzu. Všetci Slováci, Česi, Rakúšania, Maďari a ďalší, čo sa v spomínaný večer stretli a prišli podporiť nemeckých bardov, tak môžu byť radi, že tak spravili, keď najbližšia príležitosť sa im naskytne najskôr o 3 roky.

Foto: Imrich Pluhár

Informácie o koncerte

Názov: BLIND GUARDIAN potešili Bratislavu

Dátum: 03.08.2017

Miesto: BRATISLAVA - Majestic Music Club

Kapely: BLIND GUARDIAN (Deu)

Informácie o reportáži

Uverejnené: 2017-08-18 00:00:00

Prečítané: 186x

Autor: Michal Sadloň

Michal Sadloň

Názory redakcie

Chýba názor redakcie