ARCH ENEMY vypredali bratislavské MMC

ARCH ENEMY vypredali bratislavské MMC

„Mladej“ agentúre Octopus Promotion ide karta. Len tak si pred pár rokmi vykročila na výlet a dnes si zdoláva jeden promotérsky vrchol za druhým obhliadajúc sa za ostatnými organizátormi, ktorí praktizujú menej náročnú turistiku bližšie pri základnom tábore. Pár dní pred koncertom zavesili na FB udalosť oznam VYPREDANÉ ( už myslím aspoň ich 4-5ty vypredaný koncert) + férovo ohlásili zostávajúci ultra last minute 2 ciferný počet lístkov (do rovnej tisícky) pre oneskorencov a nerozhodných systémom kto prv príde, ten prv melie. Ťažko povedať, či je za tým intuícia a prirodzený cit pre odhad návštevnosti alebo ťažká matematika v štýle vývoj počtu youtube videní klipov kapely za posledné 4 roky zaznačený do grafu a preťatý zlatým rezom deleno 42. Fakt je ale ten, že tentokrát to vypálilo do čierneho a vypredané MMC na ARCH ENEMY (ďalej len AE) bolo celkom prekvapením. Aj vzhľadom k tomu, že AE boli v našich končinách poslednú dobu varení pečení. Naposledy toto leto v Snine na festivale Rock pod Kameňom, predtým festivaly v Rakúsku a Maďarsku, Ostrava v plamenech v CZ. Predtým Brutal Assault 2016, Topfest 2015, koncert v MMC 2014.

Vypredané MMC budilo okrem úprimnej radosti z inak vratkej návštevnosti na koncertoch v Bratislave takisto aj mierne obavy po skúsenosti z letného takmer vypredaného saunového koncertu BLIND GUARDIAN v MMC, kde išlo miestami doslova o život a inak výborný koncert bol prerušovaný neustálym bojom o kyslík a akýkoľvek náznak prievanu. Našťastie vzhľadom na pokročilé už jesenné obdobie a zrejme opravenú ventiláciu v sále sa podobný scenár neopakoval, no pohyb po sále mal od komfortu ďaleko. Na druhu stranu radšej vypredané koncerty, stabilného motivovaného promotera a vysmiatu kapelu ako poloprázdne kluby s dostatkom osobného priestoru a pohodlia. Veľmi kvitujem krok, že koncertné pásky za vstupenky vymieňala aj SBS a urýchlil sa tak vstup ľudí do sály.

Na veľkú časť turné pribrali AE na koncerty ukrajinskú modernú metalovú star JINJER, ktorí hrali v poslednej dobe v našich končinách tiež nejeden raz, no ich vystúpenie som mal tú česť pozrieť po prvýkrát. Speváčka Tatiana (s latexovým imidžom a lá Trinity z Matrixu ) bola suverénne hlavný predajný artikel a ťahúň kapely.  Či už výzorom ale aj agresívnym mohutným hlasom, ktorý by obstál v priamom boji s modro-šedovláskou z AE minimálne so cťou. Čisté vokály (ktoré bolo počuť celkom často najmä v refrénoch) pôsobili subjektívne u Tatiany zvládnutejšie a  čistá farba hlasu zaujímavejšie (v porovnaní s Alissou, keď spievala ešte donedávna čistým hlasom v domovských THE AGONIST z Kanady). Hudobne porovnanie (áno, viem, hudba nie je šport) ale u mňa osobne JINJER prehrali na plnej čiare. V ich tvorbe bola úplné dominantná (miestami djentová)  rytmika s miernymi amtosferickými prvkami bez akýchkoľvek výrazných melódii, nápadov aranží  a liniek (aspoň teda naživo), ktoré by pútali pozornosť. Takisto songy mali veľmi neuchopiteľnú „plynúcu“ štruktúru bez zrozumiteľnejších záchytných bodov.

Zrejme boli JINJER  vybratí na turné k AE najmä kvôli hlavnej spoločnej črte – growlujucej sexi speváčke. Čo sa týka hudby, tak nemám dojem, že prienik fanúšikov AE a JINJER by bol nejaký markantný. Treba však podotknúť, že to bolo veľmi profi vystúpenie výborne zohratej kapely, ktorá sa zhostila svojej roly predskokana s prehľadom.
Viem si však kludne predstaviť, že by pred AE predskakovali napr. Alissini starí známi THE AGONIST (dokonca pravé idú turné – 5.10.2017 hrajú vo Viedni), no neviem či by AE chceli podstúpiť takéto tvárou v tvar porovnanie v priamom prenose so štýlovo relatívne podobnou, trochu konkurenčnou a ešte k tomu bývalou kapelou svojej zlatej growlujucej slávice.

Po polhodinovej pauze (pri takejto návštevnosti naozaj padne aj polhodina vhod) sa za majestátneho intra, ktoré otvára aj ostatný album "Will to Power", postupne objavila pred natrieskaným MMC celá kapela a odpálili asi najsilnejší dynamit z nového albumu v podobe prvého singlu "The World is Yours". Otvárací hit (kludne aj na ďalších turné) ako z učebnice – našliapaná rytmika, výrazný riff, explozívne 80s shredding sóla, heroické melódie, Allisine zbesilé vokály – AE nešpekulovali s postupnou dramatizáciou večera a akcelerovali ( a s nimi celé MMC) z 0 na 100 behom prvých pár minút. Zvuk sa síce mierne zlieval zo začiatku, no nič čo by sa nedalo prepáčiť. Príjemným prekvapením bola celková hlasitosť vystúpenia, ktoré bolo presne al dente – nebolo ani treba šťúple do uši (ktoré si ale AE nosia v merch stánku so sebou pre fanúšikov a dbajú o ich zdravie) a ani sa človek nemusel s vypätím síl sústrediť na každý jeden tón na pódiu.

O úrovni hry a zohratosti sa tu nemá význam baviť. AE hrali prvú ligu už niekoľko rokov a s príchodom technickej gitarovej ikony z USA  Jeffa Loomisa (dlhé roky predtým vyznením unikátna kapela NEVERMORE, nech je jej zem ľahká) sa posunuli na svojom piedestáli ešte bližšie k absolútnemu perfekcionizmu. AE šliapali ako perfektne namazaný stroj, no nepôsobili pri tom sterilne, staticky a akademicky. Najvýraznejší prvok na pódiu bol samozrejme sexi hurikán Alissa, ktorá snáď každú sekundu na pódiu vypĺňala aktívne – spev (kto počul jej posledné výkony u predošlej kapely AGONIST, tak mi dá za pravdu, že v AE jej pri spievaní ľavou zadnou ešte aj ostáva určitá rezerva)  , pohyb, pózovanie, práca s publikom, „návštevy“ u spoluhráčov.  Zbytok úderky bol pohyblivý v rámci možnosti – basák Sharlee D'Angelo sa prechádzal  po pódiu každú chvíľu, 6strunoví borci Amott a Loomis, keď im to pravé dovoľoval hmatník. Ale strihli si aspoň občas dvojgitarové vyhrávky opretí chrbtami v strede pódia. Okrem zvukového hľadiska mali AE zmáknuté aj to vizuálne – od jednotného mierne prekvapivého old-school thrashového (v dnešnej dobe je už pomaly aj celkom výnimka, keď má komplet kapela dlhé vlasy) jeansovo-nábojoveho imidžu až po kapelný branding na bicích, gitarách, banneroch po stranách pódia, plachte za kapelou a zástavy, ktorú Alissa vytiahla v poslednej časti večera. Alissa mala samozrejme vynikať a pútať pozornosť po všetkých stránkach a jej detailný komplexný outfit na štýl H. R. Gigera (autor vizuálu Votrelca) by kludne obstál aj v Hollywoode na natáčaní nejakého blockbuster sci-fi hororu. Bez akéhokoľvek náznaku sexizmu treba povedať, že je to proste slušne povedané kus ženskej a kto videl nejaké jej rozhovory, tak vie, že nejde len o pozlátko, čo sa blyští, ale je to uvedomelá, inteligentná žena s vyzretými názormi, svojimi zásadami a triezvym pohľadom na svet.

Trochu rozpačitým dojmom pôsobil relatívne malý priestor, ktorý dostalo Loomisove gitarové umenie, ktoré je na svetovej top úrovni. Budí to trochu dojem, akoby Michael Amott nevedel viac potlačiť svoje ego a uvedomil si, že pribral priveľké eso vzhľadom na post (rytmická gitara s občasnými sólami), ktorý chcel vyplniť. Škoda je si kupovať Ferrari a jazdiť s ním potom väčšinu času 50tkou po meste. Takisto na novom albume sa Loomis nijako autorsky (okrem zopár sól) nepodieľal a v jednom nedávnom rozhovore spomenul, že jeho nápady proste nesadli do štýlu, ktorý chcel Amott nastoliť (novy album je mierne mäkší, priamočiarejší a jednoduchší ako predošlý prelomový "War Eternal") na novinke. Ale aby nebol vhodný a použitý ani jeden nápad v ani jednom songu, tak to je prinajmenšom nepravdepodobné. Aj na pódiu to miestami  budilo dojem, že Loomis je stále len tým pôvodne najatým top single hráčom, ktorý zaplnil topánky, ktoré mu sú trochu primalé a nie je prirodzenou súčasťou kapely. Uvidíme na ďalšom albume/turné, ktorým smerom sa vyvinie situácia ohľadom neho.
Setlist bol paradoxne zastúpený najviac predposledným albumom (5 kúskov) "War Eternal", nasledovaný novinkou (4 veci) a prierezom starších hitov, no s väčším dôrazom smerom k začiatku milénia a "Wages of Sin" (prvý album so ženským growlom – Angelou Gossow) ako k posledným počinom predchádzajúcim "War Eternal".  Pomalú klipovku "The Eagle Flies Alone" si naozaj mohli rozmyslieť zaradiť na živé vystúpenia – radšej mohli namiesto toho dať priestor novinkovej prvej balade s len takmer čistým spevom – "Reason to Believe". A  kde nechali novú pecku "Dreams Of Retribution" a predposledný absolútne špičkový steroidový otvarák "Never Forgive, Never Forget" (subjektívne top song od AE), tak to je úplnou záhadou.

ARCH ENEMY sú každopádne bez debaty zatiaľ vo svojej vrcholnej kondícii (muzikantskej aj komerčnej), ktorú získali príchodom atraktívnej Alissy, súbežným vydaním vtedajšieho veľmi silného albumu a taktiež neskorším naverbovaním atraktívneho (aj keď stále nie naplno využitého) Loomisovho gitarového umenia. Nastolili svoj vysoký štandard, ktorý určíte minimálne dodržia aj najbližšie a možno dokonca aj v nejakom väčšom priestore ako tentokrát v natrieskanom MMC. :)

Setlist ARCH ENEMY:

1. Set Flame to the Night
2. The World Is Yours
3. Ravenous
4. Stolen Life
5. War Eternal
6. My Apocalypse
7. Blood in the Water
8. You Will Know My Name
9. The Race
10. The Eagle Flies Alone
11. As the Pages Burn
12. Burning Angel
13. No Gods, No Masters
14. Dead Bury Their Dead
15. We Will Rise
16. Avalanche
17. Snow Bound
18. Nemesis
19. Fields of Desolation
20. Enter the Machine
 

Foto: Matúš Granec / Granco Production

Informácie o koncerte

Názov: ARCH ENEMY vypredali bratislavské MMC

Dátum: 25.09.2017

Miesto: BRATISLAVA - Majestic Music Club

Kapely: ::
ARCH ENEMY (Swe)
JINJER (Ukr)

Informácie o reportáži

Uverejnené: 2017-10-04 10:00:00

Prečítané: 341x

Autor: Michal Sadloň

Michal Sadloň

Názory redakcie

Chýba názor redakcie