ANATHEMA predviedla emotívnu show

ANATHEMA predviedla emotívnu show

Európske turné s názvom „The Optimist tour 2017“ minulo Slovensko a tak sme sa vybrali do susednej Viedne. Tour je pomenované podľa dvanásteho štúdiového albumu liverpoolskej rockovej formácie ANATHEMA. Spoločnosť na turné im robia Francúzi ALCEST a takúto čarovnú kombináciu by bol hriech nevidieť.

Naposledy som videl ALCEST vo Viedni koncom minulého roka, keď koncertovali s Japoncami MONO. Bol to jeden zo zážitkov, na ktoré sa nezabúda a verím, že dnes to nebude iné. Hudba ALCEST je inšpirovaná imaginárnym svetom, ktorý navštevoval spevák Niege ako dieťa. Posledný album „Kodama“ len čiastočne vybočuje z tohto konceptu a je ovplyvnený jeho cestami do Japonska a animovanou tvorbou Hajao Mijazakiho. A práve titulná skladba z tohto albumu odštartovala ich nádherný set. Zvuk mali tradične bezchybný a v zostave kapely som nezaznamenal žiadne zmeny. Setlist koncertu pozostával z klasických hitov skupiny a môžeme povedať, že dnes vsadili na istotu. A ja som za to rád, pretože skladby ako „Oiseaux de proie“, „Autre temps“, „Là où naissent les couleurs nouvelles“ či „Percées de lumière“ sú klenotmi ich tvorby. A potešil ma aj fakt, že vo väčšine týchto piesní Niege používa svoj blackový vokál. Ten v skladbách ALCEST priam zbožňujem a vytvára v nich neopakovateľnú atmosféru. Tá ma v sebe niečo nadpozemské a spolu s výrazným nasvietením klubu SiMM City tvorilo dokonalú kulisu k ich hudbe. Skupina odohrala takmer hodinové predstavenie a právom zožala ovácie od viedenského publika. Koncert ukončili desaťminútovkou „Délivrance“, ktorá uzatvára album „Shelter“. Opäť sa potvrdila sila tejto francúzskej formácie a jej stúpajúca forma. Neige, Winterhalter ako aj pravidelne hosťujúci hráči Indria a Zero podali dnes skvelý výkon.

ANATHEMA kedysi patrila k pilierom britskej doom metalovej scény. To je však dávno minulosťou a už nahrávkou „Alternative 4“ opustila tento hudobný žáner. Postupne prešla rôznymi experimentami a už dlhšiu dobu tvorí silne emotívnu rockovú muziku. Ich koncerty navštevujem dlhé roky a zlomový okamžik nastal s vydaním albumu „Weather Systems“. Okrem toho, že ide o mimoriadne vydarené dielo, na následnom turné mi skupina vyrazila dych. Najmä vokály Vincenta Cavanagha išli naživo kvalitatívne nahor, speváčka Lee Douglas dostala omnoho viac priestoru a celkovo skupina odohrala pre mňa nezabudnuteľný koncert. Túto kvalitu si držia doposiaľ a dnes to opäť dokázali. Nový album „The Optimist“ ma síce výraznejšie nezaujal, to ma však neodradilo od návštevy koncertu.

Ten odštartovali vkusnou inštrumentálnou skladbou „San Francisco“ zo spomínanej novinky. Následne prišiel prvý vrchol koncertu v podobe dvojskladby „Untouchable 1“ a „2“. Majstrovská dvojica piesní, ktorá nádherným spôsobom ukazuje skladateľské dovednosti bratov Cavanaghovcov. Nesmierne pútavý hudobný motív sa objavuje vo viacerých prevedeniach a Vincent Cavanagh tu má krásny duet s Lee Douglas. Mimochodom, jej zaradenie do stabilnej zostavy kapelu nesmierne oživilo a to aj na koncertoch. Dnes bola táto dáma opäť okrasou celého vystúpenia a to nielen hlasovou. Je to ten typ ženy, ktorá s pribúdajúcim vekom vyzerá čoraz krajšie a jej hlas je fenomenálny. Bez nej by dnes ANATHEMA nebola tak silná. Čarovné bolo sledovať všetkých muzikantov ako ich hudba baví, ako sa pri nej tešia a najviac to bolo vidieť práve na Lee a basgitaristovi Jamiem Cavanaghovi. Snáď len Danny Cavanagh sa správal občas zvláštne a miestami nám dokonca naznačoval, aby sme ho nefotili. No na jeho hre sa to naštastie neodrazilo.

Pochvalu si zaslúži aj Daniel Cardoso, ktorý dnes celý čas hral na bicích. Prečo sa turné nezúčastnil John Douglas, sa mi zistiť nepodarilo. Vo fotopite som zaregistroval aj dvornú fotografku skupiny a viedenskú rodáčku Caroline Traitler, ktorá má na konte nádherný obal ich DVD „Universal“. Atmosféru koncertu výborne dokresľovala videoprojekcia zväčša s vesmírnym obsahom.  Zo setlistu vystúpenia najviac vyčnievali skladby "Endless Ways", „Dreaming Light“, „Closer“, „Distant Satellites“ a decentná „Springfield“. Poslednou skladbou koncertu ma však definitívne odzbrojili. Bola ňou mimoriadne emotívna skladba „Fragile Dreams“ z dosky „Alternative 4“. Tomu hovorím záver ako lusk!

Naplnené SiMM City zažilo koncert nabitý emóciami a nádhernými melódiami. A majú na tom svoju zásluhu tak ANATHEMA, ako i ALCEST.

Informácie o koncerte

Názov: ANATHEMA predviedla emotívnu show

Dátum: 21.10.2017

Miesto: WIEN - SiMM City

Kapely: ::
ANATHEMA - atmospheric/melancholic rock (ENG)
ALCEST - post-metal, post-rock/blackgaze (FRA)

Informácie o reportáži

Uverejnené: 2017-10-26 20:00:00

Prečítané: 134x

Autor: Martin Mayer

Martin Mayer

Názory redakcie

Marek

Marek "Fajo" Falat

Pražské repete:

28. októbra 2017, presne týždeň po Viedni, sa ANATHEMA s ALCEST predstavili aj v Prahe a to rovno v legendárnom klube Lucerna Music Bar. Výber miesta činu nás mierne sklamal ešte pred koncertom - kvôli pravidelným sobotným diskotékam sa totiž koncert musel skončiť už o 21:30.

Otvorenie večera obstarali ALCEST. Francúzi sa do Prahy vrátili na deň presne po roku, predviedli svoju melancholickú, priam až zasnenú hudbu a potešili výborne namiešaným, bezmála hodinu trvajúcim setlistom, ako aj celkovým pódiovým prevedením. Nechýbal headbanging všetkých členov vrátane bubeníka Winterhaltera, ale napr. aj Neigeho depresívne škreky v niektorých songoch. Zo setlistu špeciálne spomeniem návrat skladby "Percées de Lumière".

Nový album ANATHEMA - "The Optimist" výraznejšie nezaujal ani mňa, väčšina z neho vybraných skladieb však naživo pôsobila super. Angličania sa aj v Prahe predstavili ako kvinteto a ako sa sami vyjadrili, John Douglas sa turné nezúčastnil, lebo sa doma venuje svoju, zrejme čerstvo narodenému dieťaťu. Podobností s viedenským koncertom bolo viacero, budem teda stručný. Úsmevné bolo správanie Dannyho Cavanagha. Že bol jediný, kto si v nefajčiarskom klube zapálil cigaretu, mi nevadí, zvláštne však pôsobili viacnásobné prosby a naznačovania „fotografom“, aby kapelu nefotili. Našťastie až po prvých štyroch skladbách.
Setlist sa opieral o tvorbu od "We're Here Because We're Here" vyššie, chýbalo čokoľvek z prvých troch dosiek a dokonca aj z "Judgement". Vyzdvihnúť musím napr. "Closer", "Dreaming Light" a samozrejme "Fragile Dreams", celkovú dĺžku setu (až 125 minút), energiu sálajúcu z členov kapely, búrlivé ovácie prítomných fanúšikov a dokonca aj kruhové pódium v Lucerne. Ťažko veriť, že klub má naozaj kapacitu 800 ľudí, každopádne dnešná akcia bola beznádejne vypredaná.

9 / 10