WOLVERINE - Machina Viva

WOLVERINE - Machina Viva

Už sme za polovicou roku 2016 a v žánri progresívneho metalu vydali album pomaly všetky jeho najznámejšie kapely. Z tých menej známych potešili na jar Poliaci VOTUM, ktorých som prirovnával práve k tvorbe WOLVERINE, netušiac, že budem toto prirovnanie o pár mesiacov vyvracať. Títo Švédi v roku 2006 prišli s fenomenálnym albumom "Still" a v roku 2011 s takmer rovnako výrazným "Communication Lost". Ďalších päť rokov uplynulo a ich piaty album zdobí krásny, jednoduchý obal a názov "Machina Viva".

Ohľadom toho vyvráteného prirovnania: zatiaľ, čo VOTUM mixovali do svojej hudby veľa ostrých riffov, WOLVERINE sa rozhodli, že tvrdosť tentokrát vyhodia. S výnimkou pár momentov je "Machina Viva" vcelku jemný album, tvoriaci hranicu medzi rockom a metalom. Nežnejšie vyznenie nemusí byť na škodu, napokon, človek nie je živý len obetovaním živých zvierat Satanovi a mosh-pitmi. Občas treba aj trochu umenia, a práve preto môžeme WOLVERINE smelo označiť nálepkou "prog". Ibaže, je škoda, že kapela oberá svoju hudbu o ďalšiu výživnú vrstvu - na albume sa dá nájsť niekoľko miest ako stvorených pre riadnu gitarovú masáž.

Najdlhšou piesňou na albume je úvodná "The Bedlam Overture". Štrnásť minút plných technickejších rytmov a atmosférických pasáží, nie nepodobným RIVERSIDE či najnovšej tvorby KATATONIE. S ňou spája WOLVERINE veľa - nálada, texty často vo voľnom verši a najmä veľmi voľný prístup k vokálnym linkám. Komu by sa však prvá pieseň zdala nudná, nie je v tom sám - ani po viacnásobnom posluchu nenachádzam v "The Bedlam Overture" žiaden explozívny či silne emocionálny moment. Tie sa, našťastie objavujú vo všetkých ďalších skladbách, s výnimkou totálneho prešľapu "Pile of Ash".

WOLVERINE celú svoju kariéru preukazujú vynikajúci cit pre silné melódie všetkého druhu. A to je ten dôvod, prečo si treba "Machina Viva" vypočuť: z času na čas sa zákonite objaví bezhranične nádherná melódia. Špeciálne musím pochváliť gitarové sóla v "Our Last Goodbye" a najmä v úžasnej gradácii deväťminútovej "Nemesis" - ani nota naviac, len spájanie tónov, tvorba nálad a stopercentný feeling. Zahanbiť sa určite nedá ani talentovaný spevák Stefan Zell, žiariaci v infekčnom refréne "When The Night Comes". Ak WOLVERINE v niečom hviezdia, tak je to ich schopnosť zosúladiť spev, text, melódie a aranžmány do jedného celku.

Nedá sa však prehliadnuť, že WOLVERINE hrajú dosť na istotu. Album neobsahuje nič, čo by kapela už predtým neskúsila, a predchádzajúce experimenty s elektronikou či ambientom sa prinajlepšom opakujú. Akoby chceli WOLVERINE napísať iba kúpku pekných skladieb - a ani to sa im príliš nedarí. Zell má hlas od boha, ale ani on nevytiahne spomínanú melodrámu "Pile of Ash" na hranicu tolerovateľného pátosu. A obzvlášť, keď podobný koncept, ale s post-rockovou inšpiráciou, vytiahne kapela znova v "Sheds" s výrazne lepším výsledkom.

"Machina Viva" určite nie je zlá doska, a stojí za viacnásobné vypočutie. Vo vákuu je to výrazne nadpriemerný album (preto aj hodnotím, ako hodnotím), plný dobrých muzikantských výkonov a s kôpkou lahodného skladateľstva. Ale je veľkým sklamaním, že tak talentovaná undergroundová kapela podliezla hneď dve latky. Tú prvú nastavila samotná kapela dvoma výbornými albumami v minulosti. Tú druhú spôsobila silná tohoročná konkurencia ťažkých váh ako KATATONIA, IHSAHN, či HAKEN. V nej sa "Machina Viva" trochu stratí. 

7 / 10

Tracklist

01. The Bedlam Overture
02. Machina
03. Pile Of Ash
04. Our Last Goodbye
05. Pledge
06. When The Night Comes
07. Nemesis
08. Sheds

Zostava

Stefan Zell - vokál
Jonas Jonsson - gitara
Thomas Jansson - basgitara
Per Henriksson - klávesy
Marcus Losbjer - bicie

Informácie o albume

Žáner: Progresívny Rock/Metal

Dátum vydania: 8. 7. 2016

Typ:

Dĺžka: 63:47

Vydavateľstvo: Sensory Records

Webová stránka: http://www.wolverine-overdose.com/

Krajina: Švédsko

Informácie o recenzii

Uverejnené: 2016-07-23 21:53:41

Prečítané: 1074x

Autor: Matej Makovický

Matej Makovický

Názory redakcie

Chýba názor redakcie