THE ONE HUNDRED – Chaos & Bliss

THE ONE HUNDRED – Chaos & Bliss

Chaotická blaženosť? Elektronické orgie podľa industriálnej formulky. Poukazuje sa hlavne na ten továrenský sound a tvrdú elektroniku. Pridajte k tomu dva prvky navyše, ako rapkajúci vokál a pekné melódie a vznikne relatívne moderný, na výsosť zaujímavý patvar, v ktorom je o niečo viac ohňa, popola, ale aj bahna ako v bežnom metalovom subžánri. Zahustené je to digitálnym bzučiacim soundom a mladí Londýnčania poskytli hutný elektronicko-metalový sonický bordel, do ktorého by si každý z nás išiel veľmi rád zašukať. Je veľmi interesantné, ako to dokázali a po svojom, po pankáčsky, grimovsky, industriálne, či metalovo, skrátka pre všetkých gamerov, alebo fantasy dancerov, pochúťka ako má byť.

Na druhej strane, tejto fošničke by sa mal každý netolerantný headbanger vyhnúť viac než kvapavka Tetracyklínu, pretože títo apokalyptickí digitálni Londýnčania, čo tu s takou modernou exaktnosťou, ba až účelovou kognitívnosťou šermujú okolo seba všetkým možným ako panic svojim krištáľovým šulínom, evidentne na dlhšiu dobu napriek doporučeniam svojho duševného terapeuta vysadili psychofarmatiká a evidentne nechtiac otvorili tretie dvere, ktorými vstúpili na pôdu originality a maximálnej modernosti. Nie žeby tu niečo podobné už nebolo, ale The One Hundred na svojom debute vytvorili niečo, čo ezotérických masturbantov metalových subžánrov šľahne o zem.

Je tu pestrá kolekcia zvukových vesmírov, ktorú zahajuje veľký tresk „Dreamcatcher“ žijúci z odkazov vytripovaných a extazoidných deväťdesiatok a jedna z najlepších kompozícií na doske. Brilantný riff a tá prudká energia určite nikoho nesklame. Kovový hardcore s tanečným tranceom berie na seba maniakálny háv nu-metalu a kovového industriálu, zatiaľ čo v druhej „Monster“ sa opus stáča do akéhosi metalového danceflooru, s obrovským náručím násilného zboru, podporeného pútavou melódiou. „Dark Matters“ zase ukazuje široké spektrum frontmana Jacoba Fielda, jeho pomalších a rýchlejších liniek, ktoré vystupňuje v zborových partoch. Prvú polovicu dosky uzatvára elektronický bojový pokrik „Fake Eyes“, ktorý dodáva iný pohľad na tvorbu The One Hundred. Druhá časť opusu vybuchuje do života nezvyčajne obhrublým soundom v „Hand of Science“, ktorú vzápätí strieda euforická tech-hopová hymna „Boomtown“, ktorá nakopla kvalitu dosky do iného priestoru. Balada „Who We Are No“ častuje svet úžasnou poznámkou, lebo textovo prináša iné, krehké nápady a celú kolekciu rozbíja ale aj ukľudňuje. Titulka „Chaos & Bliss“ znovu navodzuje ten industriálny podtón s drvivými škopkami, v ktorom sa gitarový sound ostrí elektronickými špinavými elementami, aby sa udržal v rovnováhe.

Bizarne dadaistické, úplne neuchopiteľné vo svojej absolútnej neochote dávať zmysel ako hudobný album. Je jedno, či je to umelecký zámer, alebo pád na hubu, ale toto je natoľko za hranou, až to má svoje kúzlo. Naozaj skvelý debut!

8 / 10

Tracklist

01. Dreamcatcher
02. Monster
03. Disengage
04. Dark Matters
05. Fake Eyes
06. Hand of Science
07. Boomtown
08. Blackjack
09. Retreat
10. Who We Are No
11. Chaos & Bliss
12. Feast

Zostava

Jacob Field - vokály
Tim Hider - gitara
Phil Kneller - basgitara
Joe Balchin - bicie

Informácie o albume

Žáner: Metalcore/Grime/Elektro-metal

Dátum vydania: 02.06.2017

Typ: CD

Dĺžka: 42:09

Vydavateľstvo: Spinefarm/Universal

Webová stránka: https://www.facebook.com/theonehundredband/

Krajina: Veľká Británia

Informácie o recenzii

Uverejnené: 2017-07-08 08:30:05

Prečítané: 310x

Autor: Maťo Hoza

Maťo Hoza

Názory redakcie

Chýba názor redakcie