THE OCEAN - Pelagial

THE OCEAN - Pelagial

Pelagial je nahrávka, ktorá patrí k tým najočakávanejším v tomto roku, minimálne pre mňa. The Ocean sa svojím predchádzajúcim koncepčným dvojalbumom, ktorý rozdelene vyšiel v rozmedzí šiestich mesiacov predviedli v inom svetle, ako si fanúšikovia pamätali z ešte niekdajšieho „Prekambriumského“ obdobia. To, čo sa im podarilo na sesterských "Heliocentric" a "Anthropocentric" (ďalej už skrátene), hudobne ako aj lyricky, bolo vskutku obdivuhodné. Od geologických eónov sa The Ocean vystrelili až k samotným hviezdam v Heliocentrickom koncepte a následne sa opäť zrútili k zemi, po ktorej kráča človek v albumovej podobe "Anthropocentric"-u. Po astronomických omyloch minulosti, počínaním citovania knihy Genesis až po Darwinov prirodzený výber sa v koncepte The Ocean zniesli k Zemi, aby sa cez prizmu kresťanstva pozreli na svet a zohrali s ním neľútostný súboj, pričom si na pomoc prizvali Richarda Dawkinsa či Fiodora Michajloviča Dostojevského. Ak poslucháča tieto albumy nepresvedčili po koncepčnej stránke, ešte tu stále bola hudobná, ktorá tiež lietala všemožne a podľa niektorých, aj uletela trochu viac ako očakávali. Čo sa mňa týka: Heliocentric 10/10 a Anthropocentric 8,5/10, ale obráťme list do prítomnosti.

Do nahrávky The Ocean som teda logicky vkladal veľké nádeje a očakávania z nástupcu predchádzajúcich koncepčných súrodencov. Keď sa začali vynárať prvé informácie z hĺbok Pelagickej oblasti, mali dvojaký efekt, boli určitým spôsobom zaujímavé, ale rovnako tak znepokojivé. The Ocean chcú vydať čisto inštrumentálny album? Vravíte si, prečo také zdesenie? Som hrdým majiteľom inštrumentálnych verzií albumových predchodcov Hel. a Ant., takže mi táto stránka The Ocean nie je neznáma. Avšak, práve z tohto dôvodu som vedel, že aj keď nie sú nováčikovia v niečom podobnom, tak Hel. a Ant. by bez vokálov stratili na obrovskom čare, nie len z hľadiska filozofického konceptu, ale aj kvôli Loicovmu vynikajúcemu speváckemu výkonu. Taktiež tu bola skladba „Wille zum Untergang“ z albumu Anthropocentric, ktorá, zhodou okolností bola ako jediná napísaná za inštrumentálnym účelom a musím povedať, že práve táto skladba patrí k najslabším článkom albumu. Tak čo teda čakať od inštrumentálneho konceptu o dĺžke 50 minút? Ani štúdium v Delfách by mi neprezradilo to, čo prvý vypočutie albumu Pelagial v jeho inštrumentálnej verzii. Prečo zdôrazňujem inštrumentálnej? No preto, lebo po dlhšom zvážení sa kapela rozhodla pripojiť k albumu aj jeho spievanú verziu, ale o tom ešte neskôr.

Po dlhom zvažovaní som sa rozhodol zamerať hlavne na hudobný aspekt albumu a spev som zhodnotil v kratšom odstavci na konci recenzie. Hlavne preto, že hodnotiť každú skladbu znovu aj po vokálnej stránke stratilo na význame.

Epipelagic & Mesopelagic: Into the Uncanny

Vsádzal som na sláčiky a orchestrálne aranžmány ako hlavné ťahúne pre inštrumentálnu nahrávku The Ocean a neuveril som, keď som zistil, že to zvládli aj v miestach kde takáto výplň chýba alebo zohráva len minimálnu rolu. Hneď úvodná skladba Epipelagic, s ktorou sa ešte stále plavíme len v tesnej blízkosti hladiny svojou atmosférou a jemnosťou evokuje Verneovskú Cestu do stredu Zeme, má spomínané silné orchestrálne aranžmány a je vynikajúcim introm do tohto materiálu, s ktorým sa ponárate do úžasného oceánskeho sveta, ktorý skrýva taje nevídané. Táto skladba je mimochodom inštrumentálna aj na spievanej verzii albumu. S narastajúcou hĺbkou narastá aj intenzita skladieb a prirority sú kladené vždy na iné nástroje. Mesopelagická zóna, ktorá siaha až do hĺbky 1000 m sa dočkala len jednej časti a stále sme ešte v pokojnej časti oceánu, aj keď svetlo sa začína strácať a schyľuje sa k zatmeniu. Ak vám to doteraz ešte nebolo jasné, tak teraz už asi bude, nálada skladieb sa prehlbuje spolu so zónami, ktoré ich pomenúvajú. The Ocean sú počuť od prvých tónov, jemná akustika, sláčiky a prerážanie hladiny hutnými riffmi a vynikajúcou rytmikou. Všade navôkol je počuť žblnkot a voda obkolesujúca vaše klesanie do hĺbok. Po hudobnej stránke sa nejedná o nejaký radikálny posun od predchodcov, takže to, čo budete počuť, vám určite nebude pripadať neznáme. Záver skladby dáva jasne najavo, že prekračujeme kilometrovú hranicu, ktorá je vstupom do ďalšej podmorskej zóny.

Bathyalpelagic I: Impasses

Bathyalpelagic II: The Wish in Dreams

Bathyalpelagic III: Disequillibrated

Prichádza trojdielna Bathypelagická suita, ktorá si to mieri až do hĺbky 4 000m. Úvod je rázny a prebíja si cestu do ničotných hĺbok, aby nás v zapätí chlácholil nádhernými tónmi klavíra, ktorý je sprevádzaný gitarovými kvíleniami pripomínajúcimi volanie veľrýb. A to všetko umocňuje sláčiková sekcia s basovým sprievodom a my zrazu vchádzame do nového sveta, sveta za hranicami nášho poznania. Ale to všetko má svoju cenu. Krutosť a vášeň oceánu je všadeprítomná a boj odohrávajúci sa v tomto svete je rovnako neľútostný, ako ten odohrávajúci sa povrchu. Na konci prvého dielu Bathypelagicu si pripadám ako medzi kovovými zubami Meshuggah. Druhá časť zostáva v nastolenej burácajúcej atmosfére prvého dielu, vyhrávkami si odpovedajú gitary a nesú sa v typickom „Oceánovskom“ duchu s malou prímesou kapiel ako Mastodon či Tool. Do tretej časti sa ponárame v sprievode klavíra, ktorý však rovnako rýchlo ako prišiel odchádza. Skľučujúci sférický tón podmorskej hladiny sa neúprosne odráža na atmosfére skladieb, ktorá čoraz viac hustne a šalie. Mám pocit, že počujem blackmetalovú riffovačku, aha, tak tu sa to rodí. A na záver nepravidelná riffovačka s veľmi príjemným progresívnym feelingom.

Abyssopelagic I: Boundless Vasts

Abyssopelagic II: Signals of Anxiety

Vzostup do abysálnej zóny akoby ubral na dynamike a pritom už klesáme k 6 km hĺbke. Pravdou je však, že toto zjemnenie je príznačné pre túto zónu, lúčime sa totižto aj s tým posledným zábleskom svetla, čo sa nám ako fatamorgána mihá pred očami. V tejto hĺbke totižto vládne temnota a denné svetlo sem nikdy neprenikne. Aj sláky hrajú zbohom, pritom ako vás pohlcuje temnota. Druhá časť abysálneho dua ostáva v načrtnutej pochmúrnej atmosfére a každý váš krok a pohyb hlbšie je vedený strachom kam až zakotvíte a na čo mýtické v tejto hĺbke narazíte.

Hadopelagic I: Omen of the Deep

Hadopelagic II: Let Them Believe

Ďalšia dvojdielna skladba nesie názov Hadopelagic a jej otváracia prvá časť je druhou z dvoch inštrumentálnych skladieb, ktoré si svoju ne-vokálnosť udržali aj na spievanej verzii albumu. Jedná sa skôr o intro, ktoré napovedá do akého sveta práve vstupujeme, do sveta, ktorý je známy svojimi hostilnými podmienkami na život, a prežiť tu dokáže len pár živočíšnych druhov. Druhá časť rovnomennej skladby sa nesie v rôznorodosti a je jednou z najdlhších skladieb albumu, presahuje celých 9 minút. Zároveň sa jedná o hĺbku siahajúcu až k samotnému dnu oceána. Motívy albumu sa začínajú zjednocovať a vytvárať pestrú paletu melódií a variácií. Máte pocit, že svet tam dole predsa len nemá byť bezfarebný a vytvárať predstavu monotónnosti.

Demersal: Cognitive Dissonance & Benthic: The Origin of Our Wishes

Demerzálna zóna sa nachádza tesne nad záverečnou Bentickou zónou, ktorá je absolútnym oceánskym dnom. V tejto skladbe je citeľný návrat k tvorbe na albume Precambrian, ktorý podobne ako tento album, opisoval vznik a vývoj Zeme. Z piesne čnie brutalita a nestrojenosť, aká už nie ja takým častým elementom hudby The Ocean. Vskutku príjemná retrospektíva. Tak, a úvodné údery vám oznamujú, že ste dopadli na samé dno, rovnako tak gitarové riffy vyjadrujú dno svojou hutnosťou. Tu žije už len spoločenstvo organizmov, pričom niektoré sú permanentne pripútané k dnu oceánu a jedná sa hlavne o mikroorganizmy. Celá skladba má ťažkotonážnu náladu a jej atmosféra jej zostáva až do samého konca verná, až kým začujeme posledné žblnkotanie na konci našej neuveriteľnej cesty.

Spievaná verzia: „Do tajomna“, ako praví podnázov druhej skladby „Mesopelagic: Into the Uncanny“ sa vydávame aj po textovej stránke. Bez zbytočného otáľania musím napísať, že Loicov spev dodáva, nie len tejto skladbe, absolútne iný, ďalší a hlavne širší rozmer. Spevácky rastie a je to počuť, skladba je plnšia. Toto bol ten najlepší krok, aký The Ocean mohli uskutočniť. Okolitý šum vody sa dostáva do úzadia, ale je to hlavne spevom, ktorý vypĺňa pokojnejšie pasáže, kedy žblnkotanie bolo logicky výrazne počuteľnejšie, ako keď to prekryjete vokálmi. Vzhľadom k tomu, že opäť ako pri skladbe predchádzajúcej tak aj hneď v nasledujúcej „Bathyalpelagic I: Impasses“ Loic vyčarúva absolútne novú, predtým neprítomnú vrstvu hudobného génia a plochy skladieb tak rozširuje do väčších spektier. Tak práve pre toto všetko bude asi najjednoduchšie zhodnotiť, že spev je prvok, ktorý album posúva o čosi ďalej. Nebudem tvrdiť, že je nevyhnutným momentom na albume, ale je isté, že čím viac času venujete jednej i druhej verzii, tým viac vám bude jedna alebo druhá chýbať, je na vás, pre ktorú stranu mince sa rozhodnete.

Prekvapenie roka mám už hádam aj za sebou, takýto výkon som naozaj nečakal, nie od The Ocean, od kohokoľvek. Čo je veľmi zábavným elementom pri počúvaní spievanej, tak i inštrumentálnej verzii albumu, sú hudobné motívy, ktoré sa opakujú a obmieňajú, rozvíjajú do odlišných a podôb a ktorých ste si plne vedomí po celý čas počúvania albumu, ale sú tak záludné a neotrelé, že vám trvá istý čas, kým si ich priradíte a kým si ich ucelíte v koncepte albumu. Však presvedčte sa sami.

9 / 10

Tracklist

01. Epipelagic
02. Mesopelagic: Into the Uncanny
03. Bathyalpelagic I: Impasses
04. Bathyalpelagic II: The Wish in Dreams
05. Bathyalpelagic III: Disequilibrated
06. Abyssopelagic I: Boundless Vasts
07. Abyssopelagic II: Signals of Anxiety
08. Hadopelagic I: Omen of the Deep
09. Hadopelagic II: Let Them Believe
10. Demersal: Cognitive Dissonance
11. Benthic: The Origin of Our Wishes

Zostava

Luc Hess - bicie
Robin Staps - gitara
Jonathan Nido - gitara
Louis Jucker - basgitara
Loic Rossetti - spev

Informácie o albume

Žáner: Sludge/Progressive Metal

Dátum vydania: 29.04.2013

Typ:

Dĺžka: 53:15

Vydavateľstvo: Metal Blade Records

Webová stránka:

Krajina: Nemecko

Informácie o recenzii

Uverejnené: 2013-05-15 13:53:43

Prečítané: 551x

Autor: Tomáš Švonavec

Tomáš Švonavec

Názory redakcie

Chýba názor redakcie