RIK EMMETT & RESolution – RES 9

RIK EMMETT & RESolution – RES 9

Euforické pocity totálneho vytrženia zo zažitého vnímania klasického AOR-u, ktoré človek očakáva skôr od najstarších rockerov ako od heavymetalového gitaristu, ktorý žal úspechy v krásnych osemdesiatkách. Veľkosť vízie a suverenita spracovania i tvorby samozrejme nekompromisne zvyšujúce laťku aj u ostatných zložiek ako je dokonalá inštrumentalita a skvelý sound je samozrejmá, ale nie vždy zrealizovaná. Dá sa síce povedať, že Rik Emmett neprekonal kliatbu padlú na jeho bývalú kapelu Triumph, ale trochu pozmeneným žánrom sa vyhol plochým figúram a generickým melódiám tak jasných v tvorbe jeho bývalého bandu. Vsadil viac na využitie bluesových vplyvov ako na osemdesiatkovú metalovú pompéznosť a virtuozitu. Dá sa síce namietať, že témy sú dosť predvídateľné, ale nedá sa poprieť, že jeden z najlepších a aj najviac prehliadaných gitaristov týmto opusom všetkých totálne zhypnotizuje. Je maximálne AOR-ový a hard-rockový a limity žánrov dokáže skvelo ohýbať vo svoj prospech. Celá doska má tenziu, ktorá doslova tlačí na solar (premyslenosť jednotlivých hudobných tém a ich skladba je ďaleko nad všetkým, čo sa dnes dá v na hard-rockovej scéne počuť). Niekedy sa síce neubráni náznakom neobratnosti a banality, lenže radostný i temnejší Emmettov feeling a geniálny sound dizajn zvýrazňujú nosné emócie pôvodných predlôh zo skúšobne.

V ostatných ohľadoch ide o lahodne hravé a zábavné rockové story, v ktorom Emmett využíva plne svoj potenciál, podporený „featuringom“ Alexa Lifesona z Rush, „snového“ Jamesa LaBrieho a dokonca v poslednej bonuske aj jeho bývalých spoluhráčov z Triumph, basáka Mike Levina a škopkára Gila Moora. Aby toto dospelácke multiverzum držalo pohromade, musia si jednotliví hrdinovia občas nasadzovať okovy. Je to vidieť hneď v úvodnej bluesrockovej „Stand Still“, v ktorej je jasné, kto je tu pánom. Krásny namodralý gitarový úvod sa rozbehne do radostnej, energiou nabitej skladbičky, ktorej dominuje vokálom sám Pán projektu. Druhá „Human Race“ má v sebe rockovú výbušnosť a melodickosť, ale aj prílišnú predurčenosť k rádiovému hraniu. Čím menej sa vysvetľuje prečo, tým lepšie to funguje. Treťou „I Sign“ už doska opisuje nevysvetliteľnú trajektóriu, ktorá je síce majstrovská, ale nezrozumiteľná, lebo aj ďalšie dve skladbičky, „My Cathedral“ a „The Ghost of Shadow Town“ lietajú v baladických priestoroch, čo trochu kazí celkový dojem z albumu ako celku. Inak tracky sú skvelé a dojímavé, hlavne ten prvý s hosťujúcim LaBriem, ktorý svojím ječákom dokonalo prispieva danej atmosfére. „My Cathedral“ sa ťahá niekde do tvorby Eagles a tretia spomenutá je jemná bluesová krehotinka, hodiaca sa skôr na záver dosky, teraz len je poslednou skladbouprvej strany vinylu. Klaustrofobickú náladu napráva dvanástkový funky riff „When You Were My Baby“, pripomínajúc oduševnelé blues Robarta Craya a náladu zdvíhajú aj dve miniatúry, krehká bluesrocková „Sweet Tooth“ a štádionová „Heads Up“, nápadne sa podobajúca sa na tvorbu súčasného „Bonjovíka“. Poprocková „Rest of My Life“ je ako čistý eskapizmus bez racionálneho vysvetlenia, ale prečo nie a záverečná „End of the Line“ s Lifesonom a LaBriem a so svojim extatickým hard-rockovým riffom len umocňuje v človeku dojem, že práve počul niečo výnimočné. Bonusovka „Grand Parade“ je len uvoľnené cvičenie vytvárajúce nádych jemnej túžby po dotyku s večnosťou... krásny záver!

8,5 / 10

Tracklist

01.Stand Still
02.Human Race (feat. Alex Lifeson)
03.I Sing (feat. James LaBrie)
04.My Cathedral
05.The Ghost of Shadow Town
06.When You Were My Baby
07.Sweet Tooth
08.Heads Up
09.Rest of My Life
10.End of the Line (feat. Alex Lifeson & James LaBrie)
11.Grand Parade (feat. Gil Moore & Mike Levine) [bonus track]

Zostava

Rik Emmett – gitara, vokál
Dave Dunlop – gitara, vokály
Steve Skingley – basgitara, klávesy, vokály
Paul DeLong – bicie

Informácie o albume

Žáner: Hard-rock/AOR

Dátum vydania: 11.11.2016

Typ: LP

Dĺžka: 46:46

Vydavateľstvo: Mascot Label Group

Webová stránka: https://www.rikemmett.com/

Krajina: Kanada

Informácie o recenzii

Uverejnené: 2017-01-05 10:23:40

Prečítané: 333x

Autor: Maťo Hoza

Maťo Hoza

Názory redakcie

Chýba názor redakcie