V decembri minulého roka nás oblažila novou doskou martinská pohanská death/black metalová kapela známeho slovenského metalového hudobníka, spisovateľa a motivačného rečníka Pavla Hiraxa Baričáka. RAMCHAT sa vďaka Hiraxovej minulosti v thrash/HC Editore či death/blackovom Lunatic Gods dostal pomerne rýchlo udomácnil na scéne extrémneho metalu a jej fanúšikom v rýchlom slede od roku 2013  naservírovala dve EP „Bes“ a „Karpaty“ a prvé CD „Atrana“ nahrávané v štúdiu Rolanda Grapow vo Zvolenskej Slatine. Tam boli začaté štúdiové práce na aktuálnej novinke „Nepočaria!“, ktoré boli nakoniec dokončené českom štúdiu GM štúdiu v Jablunkove neďaleko od slovenských hraníc. Produkcia je v prípade RAMCHATu už štandardne na veľmi vysokej úrovni, rovnako aj booklet a jeho umelecké spracovanie je špičkové a oku lahodiace. Drobný detail, ktorý vždy poteší, je vypísanie toho, ktorý gitarový part hrá ktorý z gitaristov.

Hudobne RAMCHAT podobne ako na minulých počinoch ponúka šťavnatú extrémnu metalovú zmes kombinujúcu deathové ručanie s blackovým škrekotom, postavenú na trashových základoch. Oproti predchádzajúcim štúdiovým počinom sa toho veľa nezmenilo, sme svedkami jemného vývoja v mantineloch žánru. Bicie idú väčšinu času vo vysokom tempe, dvojkopák si oddýchne málokedy. Gitaristi riffujú o dušu, do toho si temne pobubláva basa. Základný hutný metalový zvuk veľmi príjemne dopĺňajú rôzne akustické gitary, hovorené slovo dodávajúce dramatický efekt a klávesy zase pridávajú na epickej atmosfére. Celkový dojem z výsledného zvuku je veľmi dobrý, každý ďalšie vypočutie odkrýva nové detaily v piesňach, ktoré našťastie nepôsobia prekombinovane.
Textovo predstavuje „Nepočaria“ mierny posun od politicko-kritickej roviny prítomnej na „Atrane“. Nájdeme tu klasické pohanské témy ako oslava bohov („Veles“), väčšinou sa spieva o výzvach na obrodu slovenského národa v zmysle zbavenia sa okov mentálneho otroctva („Tak si spomeň“, „Už nebuďme otroci“) alebo sa kritizuje kresťanstvo a romantizuje pôvodná predkresťanská viera Slovákov („Za úsvitu“, „Nepočaria!“). RAMCHAT osobne považujem za najsilnejší v piesňach rozprávajúcich príbehy vychádzajúce zo slovenských povestí a rozprávok od Dobšinského, doplnených dramatickým hovoreným slovom. Tam kapela vie najlepšie zužitkovať dynamiku striedania blackového a deathové spevu spolu s temným zvukom, ktorý krásne pasuje na niektoré slovenské ľudové príbehy.

Oceňujem pestrosť spevu a jeho zrozumiteľnosť, čo nie je vždy pravidlo pri podobných hudobných zoskupeniach. Ako fanúšik melodickej metalovej hudby taktiež oceňujem chytľavosť refrénov a množstvo melodických gitarových parádičiek, ktoré robia hudbu RAMCHATu prístupnú aj fanúšikom iných metalových a rockových žánrov Pre znásobenie melodického rozmeru hudby RAMCHATu speváka kapely vhodne podporujú svojimi sprievodnými vokálmi hosťujúci spevák Juraj Hnilica a ruská speváčka Irina Zybina.
„Nepočaria!“ sa vynikajúco počúva ako celok. Každá pieseň niečím špeciálna, takže je na poslucháčovi, čo mu sedí v danú chvíľu najviac. Mojím osobným favoritom je zhudobnená povesť o Katovej skale „Vysloboď“ a záverečná klipová „Nepočaria!“ s vynikajúcou ponurou atmosférou.

Pri počúvaní aktuálneho počinu RAMCHAT som sa ale miestami nemohol ubrániť dojmu, že hudba na mňa pôsobí dosť melodramaticky a bez väčšieho odstupu. Kombinácia drsného a temného melodického black/death/thrash metalu s pohanskými textami s výrazným kritickým posolstvom vyznieva na niektorých miestach akosi úporne. Hlavne niektoré texty pôsobia zbytočne plocho v zmysle zlí kresťania – dobrí pohania, čo na mňa ako študenta religionistiky už nepôsobí tak atraktívne ako mohlo, keby som bol mladší alebo štúdium nepoznačený. Asi najviac vynikne to, o čom rozprávam pri porovnaní hudby RAMCHAT s tvorbou slovenského novodrevného – pohanského „etno“ hudobníka Žiarislava, od ktorého prespievali pieseň „Postoj chvíľu“. V Žiarislavovom texte je prítomná ľahkosť, oslava prírody, duchovno a metalová verzia RAMCHATu jej pridala novú zaujímavú tvár, ktorá s tou starou ladí. Napriek spomenutým výhradám som s väčšinou textov celkom spokojný a keď človek pristúpi na Hiraxovu hru, tak si vedomý ich významu môže pokojne užívať vydarenú hudbu a neladiace veci filtrovať.

Hiraxova družina na novom CD prináša ďalšiu vydarenú zmes death/black/thrash metalu s pohanskou príchuťou. Komu nevadia mierne čiernobiele texty, ten nech si pokojne pridá bod k hodnoteniu navyše, hudobne to je slovenská špička na poli extrémneho metalu s vlastným výrazným ksichtom.