PROCOL HARUM - Novum

PROCOL HARUM - Novum

Čo sa jednému (hlavne geriatrickému rockerovi) vybaví, keď sa povie: "Procol Harum?“ Pravdepodobne symfonická eklektická rocková krehotinka "Whiter Shade of Pale". A tým mladším?... asi zhola nič, len dvojica smiešne znejúcich nič nevraviacich slov. Avšak práve eklektizmus je dôvodom dlhovekosti kapely, v ktorej v koncom šesťdesiatok začínal aj taký hero ako Robin Trower, ktorý spolu s Gary Brookerom kapelu vytvoril. Zatiaľ čo spomenutá pecka "Whiter Shade of Pale" bola postavená na štruktúrovaných reminiscenciách barokovej hudby, kontra melódii Bachovej orchestrálnej suity hranej na hammondkách, podloženej oduševnelým Brookerovým vokálom s mysterióznym textom Keitha Reida, nový, dvanásty album stojí a padá iba s pôvodným Gary Brookerom a asi to nie je dielko, na ktoré si po pár rokoch niekto spomenie, ale pokiaľ toto sú slabiny, tak to vôbec nie je také zlé.

„Novum“, ako aj naznačuje názov, je koncipovaný inak, modernejšie, náročnejšie a bohatšie, vo svojej závažnosti, dospeláckosti a kvetnatosti odkazuje skôr k súčasnému adult-oriented rocku než k symfonickosti a progresii ich ranných dosiek. Nové kompozície sú výraznejšie iné, modernejšie a ich jednotlivé časti sú preto v konečnom dojme dielom o niečo menej celistvým a kompaktným, naviac tiež motivicky a výrazovo odľahčenejším, ukazujúc viac dopredu k ďalšiemu svojmu vývoju, teda k tvorbe umelecky rozviatej a výrazu umiernenejšiemu, schématickejšiemu a bezstarostnému. 6e sa mohli zamerať aj na iné aspekty, ako napríklad oprášeniu svojich koreňov, to je tiež možnosť, ale preto nie je táto kolekcia jednej tvrdohlavej vytrvalosti a priori zlým prístupom. Práve naopak, je skvelé, že motívy, aranžmány, ale aj sound sú súčasné a pri svojej nie príliš veľkej originalite je optimistický a na výsosť prudko vnímateľný. Celé toto snaženie podtrhávajú a j skvelé texty Pete Browna, ktorý sa preslávil ako lyrik power tria Cream (kto by si nepamätal pecku "Sunshine of Your Love"). Keby sa hľadali chybičky, či negatíva, tak do konceptu peknej rockovej muzičky sa nehodí hospodská hulákačka „Neighbour“ s folkovým, dylanovským vyznením. Našťastie má len niečo cez dve minúty a tak nekazí celkový dojem, len dáva možnosť vyprázdniť si mechúr.

Album je nielen „fascinujúci rockom“, ale i „fascináciou rockom“. Je to vlastne verejná spoveď Gary Brookera...Prvé tri kompozície znejú citlivo diferencovane a napriek tomu ako jeden kus o troch dieloch. Zahajuje „I Told On You“, ktorá je najmä v harmonickej štruktúre veľmi pútavou ukážkou suverenity a originality kompozičného jazyka Procol Harum. Modulačný zvraty, akordy chromatické príbuznosti, triolový priebeh klavírneho doprovodu. Všetko pôsobí ako vysoko premyslený dialóg celej kapely s vokálom. Ani druhá „Last Chance Motel“ sa neuspokojuje s bežným formálnym a rytmickým ustrojením tohoto kompozičného typu. Má v rytmickej aj melodickej zložke typické prvky, ale aj napriek tomu sa tu objavuje ostrejšia modulácia, prudké melodické rozpätia a stúpanie vokálneho partu robia z tejto vetičky umelecky hodnotné dielko. Pripomína tvorbu Brucea Hornsbyho. Tretia steele-danovská „Image of the Beast“ neupadá do uplakaného smútku, práve naopak, vrhá do kola trochu miernej drzosti a agresie, ktoré znejú vierohodne aj v mierne objektívnom odstupe. Čo však bráni v bezmedznému nadšeniu z nahrávky, sú Garyho sklony k nie príliš nadšenému prejavu a málo premenlivému rytmu. Podobne sa chová „Businessman“, opäť je veľmi pôsobivá, riffujúca, melodicky čerpajúca s odkazu takého Brucea Springsteena, alebo Foreigner. Pokus o reminiscenciu na vlastnú klasiku, už spomenutú „Whiter Shade of Pale“ je badateľný v krehotinke „Sunday Morning“, kde tentokrát využili mozartovské melódie a namiesto hammondiek klasické koncertné krídlo. Orgastickým vrcholom je určite sedem minútová progrockovinka „Can't Say That“ s pekne usadeným tempom obsahujúca typicky „kansasácku“ kompozičnú sadzbu, avšak jej priebeh je kvapku jednoduchší. Vyníma sa perfektným súznením hudby a poézie. Jedným z baladických dominánt sa javí „The Only One“, ktorá je zábleskom geniálneho skladateľského talentu. Rafinovaná, prostá melodika a a nie príliš vyzývavé, avšak už úplne účelné harmonické modifikácie. Album uzatvára drobná miniatúra „Somewhen“. Je to jemný dialóg vokálu a piana, ktorý svojím expresívnym textom dáva tutovú bodku za skvelým opusom legendárnej kapely.

7,5 / 10

Tracklist

01. I Told On You
02. Last Chance Motel
03. Image Of The Beast
04. Soldier
05. Don't Get Caught
06. Neighbour
07. Sunday Morning
08. Businessman
09. Can't Say That
10. The Only One
11. Somewhen

Zostava

Gary Brooker – piano, akordeón, vokál
Josh Phillips – organ, vokály
Geoff Whitehorn – gitara
Matt Pegg – basgitara
Geoff Dunn – bicie

Informácie o albume

Žáner: Progresívny rock/Art rock/AOR

Dátum vydania: 21.04.2017

Typ: CD

Dĺžka: 56:04

Vydavateľstvo: Eagle Rock Entertainment/Universal

Webová stránka: http://www.procolharum.com

Krajina: Veľká Británia

Informácie o recenzii

Uverejnené: 2017-06-14 06:51:08

Prečítané: 193x

Autor: Maťo Hoza

Maťo Hoza

Názory redakcie

Chýba názor redakcie