OVERKILL - The Grinding Wheel

OVERKILL - The Grinding Wheel

Nie som technický typ, ale zdá sa mi, že ozubené kolesá na obale nového albumu "wrecking crew" z New Jersey by v tejto polohe mali byť zaseknuté. Možno je to mnou nepochytená irónia, pretože OVERKILL sú v podstate thrashový ekvivalent MOTÖRHEAD - aj keď nemajú svoj deň, stále si môžete staviť, že sú solídnou kapelou. Zaseknutie nehrozí. Počas svojej kariéry do svojho thrashu zahrnuli prvky NWOBHM, punku i groove-metalu, hoci posledné albumy veľa neexperimentovali a hrali skôr na istotu.

"The Grinding Wheel" je o niečo odlišná nahrávka a to je ale zjavné takmer okamžite - až polovica z desiatky skladieb prekračuje 6 minút, čo u OVERKILL nie je bežné. Nejde však o nejakú snahu o epické skladateľstvo, OVERKILL sa skôr vyhrali s inštrumentálnymi sekciami a zmenami nálad. Ťažili pritom z veľkého množstva vplyvov - a skôr odkazujú na BLACK SABBATH či dokonca IRON MAIDEN, než na svoju groove éru z 90-tych rokov.

O štipku viac melodiky sa stará najmä Dave Linsk, ktorý prešiel na čitateľnejšie sóla a melódie. Jeho party znejú skôr ako skomponované, než improvizované, a keďže je Dave výborný gitarista, keď už vytiahne maidenovskú melódiu, zaryje sa vám rovno do lebky. Vo vzdušnom materiále má veľa priestoru aj na sólovanie. Prekvapivo sa nenechal zahanbiť ani nezničiteľný Blitz, tentokrát s trochu melodickejším prejavom. Zničujúca rytmika, vokál, sólová aj rytmická gitara do seba zapadajú a napriek strojovej metafore je "The Grinding Wheel" najorganickejším albumom kapely minimálne od roku 2010.

Občas sa však zjavia pasáže, kedy človek naozaj premýšľa, kde sa to v OVERKILL vôbec berie. Sabbathovské spomalenia už párkrát predviedli, ale monumentálnu doomovú stenu s miernym nádychom gothic metalu na konci dlhej (a výbornej) titulky určite nie. Vypichnúť treba aj "Let's All Go To Hades" - pätica hádam nikdy nezložila takýto ironický, thrash/rockový "party song".

A aj keď je všetko pri starom a OVERKILL thrashujú na 100%, nerobia to úplne profesorsky. Tri najostrejšie kusy sa od seba silne odlišujú. "Goddamn Trouble" má v sebe kus Lemmyho ducha a ešte viac rock'n'rollovej zábavy. Naopak, "The Wheel" skondenzuje na menšom priestore solídnu hŕstku technických riffov. Hardcorové tendencie a zborové vokály zasa dopĺňajú ultrarýchlu "Red, White and Blue". Všetko sú to bez debaty OVERKILL, no vždy trochu iní. Nejde o nič objavné, ale prvotriedne remeslo sa nedá albumu uprieť.

Andy Sneap na mixe odviedol nadpriemernú prácu, skladateľsky ide o jeden z najvydarenejších albumov kapely v histórii a ja sa márne snažím chytiť niečoho, čo by sa dalo skritizovať. Dobre teda, singlovka "Our Finest Hour" kopíruje celú slohu z nedávnej "Electric Rattlesnake". Ide o najmenej podarenú vec na albume, a aj chytľavý refrén do nemoty opakuje. Ako-tak to zachráni gitarová melódia spolu so zmenou vokálnej linky na záver. Tu a tam tiež Blitz priveľmi tlačí na pílu s opakovaním niektorých fráz.

OVERKILL však naozaj nevedia úplne pokaziť štúdiový album. Medzi thrashovými kapelami sú zďaleka najkonzistentnejšou a najpracovitejšou bandou. Takáto pracovná morálka pridáva už beztak kvalitnej tak nahrávke ešte o nejaký ten bodík viac. A v týchto časoch, keď Lemmy už nechlastá medzi nami, mám jasného kandidáta na prebratie žezla a pečate nehynúcej kvality. Obzvlášť, keď samotný názov je odvodený od albumu a piesne MOTÖRHEAD.

"The only way to feel the noise is when it's good and loud..."

9 / 10

Tracklist

01. Mean, Green, Killing Machine
02. Goddamn Trouble
03. Our Finest Hour
04. Shine On
05. The Long Road
06. Let's All Go To Hades
07. Come Heavy
08. Red White and Blue
09. The Wheel
10. The Grinding Wheel

Zostava

Bobby "Blitz" Ellsworth - vokál
D. D. Verni - basa
Dave Linsk - gitara
Derek Tailer - gitara
Ron Lipnicki - bicie

Informácie o albume

Žáner: Thrash Metal

Dátum vydania: 10.02.2017

Typ: CD/Vinyl

Dĺžka: 60:19

Vydavateľstvo: Nuclear Blast Records

Webová stránka: www.wreckingcrew.com

Krajina: USA

Informácie o recenzii

Uverejnené: 2017-02-15 12:00:00

Prečítané: 1291x

Autor: Matej Makovický

Matej Makovický

Názory redakcie

Chýba názor redakcie