Na európske pomery na Slovensku momentálne účinkuje stredne veľké množstvo hudobných telies produkujúcich metalovú hudbu. Hoci sa nemôžeme radiť práve medzi metalové krajiny, z počtu kapiel venujúcich sa tvrdej gitarovej muzike nájdeme ešte stále relatívne dosť takých, ktoré svoju prácu vykonávajú na vysokej úrovni a kvalitou sú schopné konkurovať aj širšej špičke zo starého kontinentu. Žiaľ metalová hudba u nás nepatrí k veľmi spoločensky žiadaným hudobným žánrom a čo je ešte nelichotivejšie, tak aj fanúšikovia tvrdo-rockovej orientácie u nás uprednostňujú zväčša zahraničnú tvorbu pred tou domácou. To potom spôsobuje to, že produkujeme chvályhodnú muziku, ale jej sláva neprekračuje hranice slovenského undergroundu.

To je aj prípad partie MORNA z Novej Dubnice. Na to, že bola založená relatívne nedávno, a to v roku 2010, je jej hudba na slušnej úrovni a právom sa teší prirovnaniu ku známym švédskym majstrom progresivity Opeth. Ďalším faktom, ktorý potvrdzuje zanietenosť „slovenských OPETH“ je, že od čias ich založenia ide už o ich druhý štúdiový album.

Od debutu „A Tale Of Woe“, ktorý sa zrodil v roku 2013, nedošlo k nijakej zmene v zostave, čo očividne pozitívne ovplyvnilo práce na novom materiáli s názvom ,,Nuisance“. Tento počin kvalitatívne vôbec nezaostáva za jeho predchodcom, ba naopak mierne ho prevyšuje. Medzi oboma albumami nie je nijaký výraznejší rozdiel v ich kvalite. Oproti „A Tale Of Woe“ sa však už nový prírastok do diskografie vyznačuje väčším zastúpením rytmiky a zvuky akustickej gitary možno počuť už o niečo menej, no rukopis škandinávskej progresívnej školy poznať aj tu. Dejstvo sa začína prvou skladbou „Life After Heroes“. Práve tento úvodný song už predznamenáva, o čom bude vlastne celý počin až do konca. Jeho začiatok sa nesie klasickým stredným tempom, ktoré vystrieda akustické sólo, po ňom sa dostávame už ku známym prvkom progresie a onedlho nastupuje nemilosrdný growl Roba Rumana. Do konca skladby sa ešte vystrieda čistý spev sprevádzaný výraznou akustickou hrou. Takéto „striedačky“ sú vlastne charakteristickou črtou celej nahrávky. Druhý song „To Think Alone“ sa nesie v podstatne rytmickejšej a temnejšej atmosfére, najviac tomu napomohli výrazné bicie. „Oppressive Doubt“ je akýmsi medziintrom, ktoré poslucháča pripraví na štvrtú skladbu „Deceiving Gleam“, kde po razantnom nástupe rázneho bubeníckeho prejavu Jakuba Filipa a temnom growle nadíde zase čas na melancholické progresívne rockové vybrnkávačky akustickej gitary hosťujúceho Petra Mucku.

Určitou špecialitkou ohľadom atmosféry sa potom stáva piata pieseň „Being Me“. Je temná ako zimná prechádzka nočným lesom počas splnu, čomu môžeme vďačiť najmä elektrickým gitarám. Tu to už pripomína možno aj tvorbu najznámejších nórskych black metalových zoskupení. Neskôr kapela príjemne prekvapí a poteší niektorých fanúšikov gotickej hudby (umeleckého smeru 15. storočia) pridaním čisto inštrumentálneho bonusu. Ide o použitie jediného nástroja. „Like A Moth Of Flame“ je viac-menej iba sólom hraným na akustickej gitare v podaní ďalšieho hudobného hosťa Petra Orieška. Znie to však príjemne, ako z čias renesančného Talianska. Celkovo je nový „Nuisance“ viac inštrumentálnym dielom, kde sa nedáva spevu toľko priestoru, ako sme možno zvyknutí pri iných death metalových telesách. Taktiež treba vyzdvihnúť dobrú zvukovú kvalitu tohto diela, o ktorého mix a mastering sa postaral sám spevák a gitarista Róbert Ruman.

Čo sa týka obalu, musím pripomenúť fakt, že chalani z MORNA si ním pripomenuli odkaz surrealistického poľského velikána Zdzisława Beksińskiho. Obrázok, ktorý je dielom textára a bubeníka Jakuba Filipa, trefne vystihuje kompletne goticko-barokovú náladu celej nahrávky. Na záver dodajme, že sa určite jedná o jeden z najvydarenejších slovenských metalových albumov roku 2015 a rozhodne si zaslúži väčší záujem fanúšikov tohto hudobného žánru u nás.