MÖTLEY CRÜE - The End: Live in Los Angeles

MÖTLEY CRÜE - The End: Live in Los Angeles

Mötley Crüe – najväčší nablýskaní „potížisti“ na svete? Určite, stopercentne... respektíve voľakedy glamoví priekopníci, potom tvrdá americká komercia, ešte neskôr už len na drogách vegetujúca banda žijúca z vlastnej slávy a teraz geriatrický metalový kvartet, dívajúci sa na biele svetlo vlastného tunelu.

Tieto slová nesmierne trefne vystihujú podstatu produkcie, históriu úspešnej glam-metalovej kapely, ktorá je zároveň aj po svojej tridsaťročnej existencie zahrňovaná neutíchajúcou priazňou svojich skalných fans. Iba máloktorej, tvrdo znejúcej formácie sa podarilo niečo podobné, teda podmaniť si ako najširšie vrstvy, tak takmer vždy vyčítajúcich publicistov. Mötley Crüe svoju kedysi dávno, hodne vysoko nasadenú latku kvality svojej tvorby doposiaľ nepodliezla.  A to je aj prípad tohto záverečného živého vystúpenia pravdepodobne ich posledného dva roky trvajúceho turné Final Tour, ktoré sa udialo na Silvestra minulého roku v ich domovskom Los Angeles, v stánku Staples Center len desať míľ od Sunset Strip, kde štvorica pred tridsiatimi piatimi rokmi zahájila svoju dekadentnú kariéru.

Azda ani na jednom svetovom turné partia Vince Neil/Nikki Sixx/Tommy Lee/Mick Mars sa minulé a súčasné neprepletalo tak kongeniálne ako na tejto šnúre „Final Tour“, ktorá započala začiatkom júla ´14 a skončila posledným dňom roku 2015, teda o dva roky neskôr. A práve preto bolo ich povinnosťou vydať túto audiovizuálnu lajvku z tejto možno poslednej koncertnej šnúry, kde predviedli naživo všetko to najdôležitejšie zo svojej tvorby. Dvojdisk (jedno DVD a jedno CD) má aj niečo navyše a tým je úžasné interview a ... prekvápko!

Aj keď „mötláči“ by mali byť vďačný osudu, že svoju kariéru zasvätili agresívnej hudbe, teda jednému najúžasnejších štýlov vôbec, tu a teraz ich hlavne zaujímali reakcie publika a vlastná dobre odvedená show, ktorá dáva bodku za ich kariérov. Títo nablýskaní vizionári sú aj teraz rovnako oddaný novším skladbičkám ale hlavne minulým ideálom. V oválnej aréne multifinkčného centra zaznievajú staré pecky ako „Live Wire“, „Wild Side“, či „Looks That Kill“ a sú vyrovnanými partnermi novších kompozícií ako „Mutherfucker of the Year“ a „Saints of Los Angeles“. Samozrejme nezabudlo sa ani na hymny „Dr.Feelgood“, alebo „Girls, Girls, Girls“, či jednu z najkrajších metalových balád, famóznu „Home Sweet Home“. Nik nevie agresívny dych metalu, vrcholne mainstreamovú melodickosť a rozkoš z nemožného spojiť dohromady tak, ako táto legendárna metalová mašina.

Vytvorili sedemnásťdielny cyklus ako obrovské zemetrasenie, ktorá sa preháňa po preplnenom hľadisku domovského Los Angeles a má hneď niekoľko vrcholov, aj keď záver stojí za všetky prachy sveta. Avšak prvých päť minút sú tu zábery stavby zaujímavého pódia, čakania nadšených fans a rozhovorov s nimi. A potom to nasleduje... nástup kontroverznej štvorice a prvej pecky „Girls, Girls, Girls“ z rovnomenného albumu z roku ´87. Strach z nejakej geriatrickej upachtenej promenády okamžite opadáva a kvartet oživlých mŕtvol to rozbaľuje ako za mladi. Mätie len pupkatý vyžratý Vince, ktorému skvelo na pódiu sekundujú dve rockerské čičiny. Ďalšia vykopávka „Wild Side“ z rovnakej dosky necháva človeka vrtieť ocasom v dávno zabudnutých časoch, keď sa koks lial, alkohol sypal a brko bolo stále tvrdé ako žula. Neuveriteľná energia sa rinie z pódia. Je to „very dirty“ o čom svedčí aj ďalšia pecka „Primal Scream“ prvýkrát sa objavujúca sa na výberovke „Decade of Decadence“. Začína základným patternom bicích a skandovaním celého hľadiska, do ktorej vniká kĺzavý riff ako brko do dobre vymasteného pekáča. Pokračuje sa dvoma kúskami z legendárnej dosky Dr.Feelgood „Same Ol' Situation (S.O.S.)“ a power balada „Don't Go Away Mad (Just Go Away)“, ktorým vzápätí pritakáva skvelo vystavaná vykopávka „Smokin' in the Boy's Room“, čo je cover od hard-rockových Brownsville Station a „mötláči“ ju zaradili na opus Theatre of Pain. Prekvapí stoický pokoj gitaristu Micka Marsa, s akým hrá všetky tie úžasné riffy, s kamennou tvárou a pasívnym postojom. Zato ostatní traja to vyvažujú a tak showka naberá grády ako na pódiu, tak aj v hľadisku, kde všetky tie geriatrické potetované indivíduá skáču a bavia sa. A to už prichádza na rad doska Shout at the Devil a bomba „Looks That Kill“, či dvojica úvodných „In Beginning/ Shout at the Devil“ sú prerušené novším kúskom „Mutherfucker of the Year“ a dá sa povedať, že ide o prvý orgasmatický vrchol tejto showky. Druhá polovica koncertu začína ďalším nedoceneným hitom „Louder Than Hell“, ktorý vrcholí najprv škopkárskym sólom a potom famóznou gitarovou exhibíciou Micky Marsa. Posledný „svätuškársky“ singel „Saints of Los Angeles“ strieda úplne prvý hit kapely „Live Wire“ a to už prichádza druhé vyprsknutie ejakulátu na frigidnú plochu zobrazujúcej plazmy v podobe štadiónovom hymnickom medley „T.n.T. (Terror 'n Tinseltown)/Dr.Feelgood“, kde to len tak šliape ako v perfektne doštelovanej strojovni. A na záver... šialené číslo „Kickstart My Heart“ zjemňuje následná povinná mega-balada „Home Sweet Home“ z geniálneho Divadla bolesti, ktorou sa to všetko nadobro končí a za dlhého dlhočizného potlesku odchádzajú do šatne mne sa len derie na jazyk replika: „Preboha...pŕŕŕŕŕ... chvalabohu koniec, viac by sa už nedalo zvládnuť, človek má predsa len jedny gule...“

Takže... výborný neilovský vokál, poprepletený „marsovskými“ sólami, podopretý basovými maskami Nikki Sixxa a klasických leeovských bubnokladov v dobrom multikanále, to je The End.

10 / 10

Tracklist

01. Girls Girls Girls
02. Wild Side
03. Primal Scream
04. Same Ol' Situation (S.O.S.)
05. Don't Go Away Mad (Just Go Away)
06. Rock N' Roll Part II/Smokin' In The Boys Room
07. Looks That Kill
08. Mutherfucker Of The Year
09. In The Beginning/Shout At The Devil
10. Louder Than Hell
11. Drum Solo
12. Guitar Solo
13. Saints Of Los Angeles
14. Live Wire
15. T.N.T. (Terror 'N Tinseltown)/Dr. Feelgood
16. Kickstart My Heart
17. Home Sweet Home
Bonusy:
Interviews With Mötley Crüe
Nikki's Flamethrower Bass
Tommy's Drum Rig

Zostava

Vince Neil – vokál, akustická gitara
Mick Mars – gitara
Nikki Sixx – basgitara, vokály
Tommy Lee – bicie, vokály

Informácie o albume

Žáner: Glam Metal

Dátum vydania: 04.11.2017

Typ: DVD/CD

Dĺžka: 153:00

Vydavateľstvo: Eagle Vision/Universal

Webová stránka: http://www.motley.com/

Krajina: USA

Informácie o recenzii

Uverejnené: 2016-12-31 16:06:50

Prečítané: 210x

Autor: Maťo Hoza

Maťo Hoza

Názory redakcie

Chýba názor redakcie