MIKE OLDFIELD – Return to Ommadawn

MIKE OLDFIELD – Return to Ommadawn

Tak sa nám „staropoľný Majk“ rozhodol po rokoch opäť trochu vzkriesiť svoje signifikantné dlhočizné kompozície, ktoré ho v progresívnych sedemdesiatkách preslávili a pod rúškom tajomstva a po vydaní skvelého pesničkového opusu Man on the Rocks začal na jeseň ´15 progrockovať sekvel k tretej svojej štúdiovke Ommadawn. Už teraz sa dá povedať, že v teple bahamského štúdia počas šiestich mesiačikov nasnímal nevzrušujúci, priemerný, sterilný dvojdielny návrat k „ommadawňáckym“ témam, ktoré sú z iného pohľadu esteticky znesiteľné, menej otravné než toľko preceňovaný „majstrštyk“ Tubular Bells a hlavne neurážajúce protestujúcim srdom, ktorým oplýval jeho trinásty opus Amarok (1990), ktorý bol pôvodne zamýšľaný ako Ommadawn II, ale počas nahrávania sa nejak vybral vlastným smerom.

Jednoducho povedané, také suché, remeselne dokonalé prázdne nič, zvuková tapeta, po ktorej, keď skončí, vyvstáva pocit, akoby človek vnímal chirurgicky dokonalo vymodelované pohlavie čerstvo preoperovaného transvestitu. Chcelo by to nejakú autentickú a naozajstnú progrockovú čičinu. Ale aby sa len sofistikovane a teoreticky nekritizovalo, tak v prvom rade je to úplne klasická "oldfieldovinka"; teda procedurálna, minimalistická, rockovo utlmená, bez zbytočných vokálov a opäť o téme, ktorú by ostatní muzikanti len ťažko pojali bez aspoň štipky nadupaného hard-rocku. Aj napriek tomu to nie je v žiadnom ohľade nudné, neprístupné či chladné; akurát sa tu emócie nedávajú najavo tvrdým riffovaním, či siláckym vokálom, ale náladotvornou atmosférou či zádumčivými aranžmánmi. Nevýhodou je rozdelenie na dve časti (kvôli vinylovej edícii), ale inak doska ponúka jemný progresívny rock, s keltskými, ale aj africkými nápevmi, ktoré evokujú avatarský soundtrack, aj keď nie vždy kvalitne a civilne. Naopak pasáže s gitarovými sólovými linkami, či už akustickými, či elektrickými sú absolútne bez výhrad, proste typický Oldfield. Je až neuveriteľné, ako sa darí medzi jednotlivými rôznorodými pasážami sprostredkovávať základnú nosnú hudobnú tému a pritom ostať stále originálny. Pravdepodobne hrá v tom obrovskú úlohu fakt, že Oldfield si nahral všetko úplne sám a tak sa vyhral s každým jedným detailom, tónom či akordom. Áno, nepochybne je si možné predstaviť túto dosku aj ako typickú progrockovinku, čo by nemuselo byť vôbec zlé, ale práve klasický Oldfieldov prístup je predsa len svojbytnejší a nepomerne prístupnejší. A vďaka tomu aj s väčším prvoplánovito nevynúteným emocionálnym dopadom.

Album Return to Ommadawn môže byť prirodzene hodnotený z rôznych hľadísk a taktiež výsledný efekt závisí v značnej miere na tom, na čo receptor kladie dôraz. Je to dielko náležite dramatické, rytmicky a štrukturálne precízne, vyznačuje sa zmyslom pre teatrálnosť a má aj patričný pátos. Naozaj to uspokojí všetkých, ktorí hľadajú plnokrvnú, jemnú, výrazovo presvedčivú a na výsosť inteligentnú, čiastočne generalizujúcu hudbu. Vášnivé gitarové čarokresby, zmyselné klávesové extázy a minimalistický rytmus pulzujúce od počiatku až do konca.

Mike Oldfield tu stále je a pravdepodobne sa ešte dočkáme nejakých jeho výtvorov, ktoré budú tak ako tento konkurovať jeho slávnym progrockovým dielkam ako Tubular Bells, Ommadawn, Crises a mainstreamovým hitom ako Moonlight Shadow, Shadow on the Wall, či To France.

7 / 10

Tracklist

01. Return to Ommadawn (Part one) 21:10
02. Return to Ommadawn (Part two) 20:57

Zostava

Mike Oldfield - akustická steel gitara, elektrická gitara, banjo, mandolína, ukulele, basgitara, mellotron, Hammond organ, Farfisa organ, klavinet, piano, syntetyzátor, perkusie, zvonkohra, píšťalky, africké bubienky, keltská harfa

Informácie o albume

Žáner: Progresívny rock

Dátum vydania: 20.01.2017

Typ: CD

Dĺžka: 42:07

Vydavateľstvo: Virgin/Universal Music

Webová stránka: http://mikeoldfieldofficial.com/

Krajina: Veľká Británia

Informácie o recenzii

Uverejnené: 2017-02-14 09:55:20

Prečítané: 395x

Autor: Maťo Hoza

Maťo Hoza

Názory redakcie

Chýba názor redakcie