LOST SOCIETY - Braindead

LOST SOCIETY - Braindead

Krk sa mi mimovoľne hýbe pri tónoch singlovky "I Am The Antidote" a uvedomujem si,  že sebavedomie LOST SOCIETY rozhodne nechýba. Po predošlom disku "Terror Hungry" prichádzajú s tretím albumom, a "Braindead" je už od prvých tónov niekde úplne inde. Len pre porovnanie - najdlhší song na minulom albume mal päť a pol minúty. Na "Braindead" sú hneď štyri skladby, ktoré ho v dĺžke porážajú - znamená to, prinajmenšom, že LOST SOCIETY sa rozhodli viac tvoriť podľa seba, než podľa thrashovej učebnice.  

Zdravá arogancia je najviac cítiť hneď na úvod - "I Am The Antidote" len pomaly pochoduje, až kým sa nezlomí do dlhej sólovej pasáže, akú si dovolí máloktorá kapela. Nasledujúca "Riot" zasa stojí niekde na polceste medzi PANTEROU (tisíc bodov za Dimebagovské sólo) a RAGE AGAINST THE MACHINE. Čo však LOST SOCIETY oddeľuje od bezbrehých plagiátorov, sú ich hráčske schopnosti a zmysel pre detail - najmä priestor pre dve gitary je využitý úplne naplno. Už nejakú dobu som nepočul thrashový album, ktorý by sa tak veľmi sústredil na dve gitary.

Najdlhšou piesňou je epická "Only (My) Death Is Certain", ktorá trvá celých osem minút. Jej mohutný refrén je nečakane spevný, dokonca trochu pripomína nejakú folkmetalovú kapelu. LOST SOCIETY si evidentne uvedomili, že podhodiť melódiu je občas to najefektívnejšie, čo môžu urobiť. Kontrastov medzi intenzitou a melódiou je na albume veľa. Obzvlášť, ak máte tak výrazného vokalistu, akým je Samy Elbanna - ak náhodou nespieva, má v hrdle všetky chrípkové epidémie histórie, inak si tie neodolateľné pazvuky neviem vysvetliť. Dopĺňa to náhodnými výkrikmi a povelmi typu "eins, zwei, drei, vier". Jasný dôkaz, že niekto si svoju muziku užíva, o to sympatickejšie "Braindead" znie. 

Čo mi úplne nesedí, je produkcia, ktorá je síce veľmi schopne vyvážená, ale s menším dôrazom na basové tóny - a teda menej agresívna. Tým trpí najmä basák Mirko - v strednom tempe "Hollow Eyes" by určite mohlo jeho dunenie vynikať o niečo viac. Vďaka zvonivej produkcii chýba niektorým pomalším pasážam nutný ťah na bránu, takisto ani priamočiare thrashovice nie sú také zničujúce, aké by mohli byť ("Rage Me Up" - škoda dobrého hlavného riffu).

Posledné dve piesne zaváňajú vatou. "P.S.T. 88" je trochu nečakaný, avšak nudný cover z pred-kovbojského obdobia PANTERY. O niečo lepšie je na tom pop-rocková verzia "Terror Hungry", titulky z predošlého albumu. Nech je akokoľvek zbytočná, je vážne chytľavá a najmä, svedčí o skvelom zmysle pre humor - rádiový hit s násilným textom nemá len tak niekto. 

Keď som zbadal obal "Braindead", začal som formulovať recenziu na ďalší priemerný thrashový album. Po tom, ako v roku 2015 v mojom obľúbenom žánri nevyšlo takmer nič poriadne (a zúfalé sucho zachránili nečakane iba GAMA BOMB), som ani príliš veľa nečakal. Toľko predsudky. LOST SOCIETY sa na ne, našťastie, zvysoka vykašlali a spomedzi bežných pešiakov sa katapultovali medzi horúcich adeptov na veliteľstvo. Tento album má svoje chyby, ale podstatne viac je toho pozitívneho. LOST SOCIETY sú stopercentne medzi najpríjemnejšími prekvapeniami roku 2016 - a to je len február.

8 / 10

Tracklist

01. I Am The Antidote
02. Riot
03. Mad Torture
04. Hollow Eyes
05. Rage Me Up
06. Hangover Activator
07. Only (My) Death Is Certain
08. P.S.T. 88 (PANTERA cover)
09. Terror Hungry (Californian Easy Listening Version)

Zostava

Samy Elbanna – vokál, gitara
Arttu Lesonen – gitara
Mirko Lehtinen – basgitara
Ossi Paananen - bicie

Informácie o albume

Žáner: Thrash Metal

Dátum vydania: 12.02.2016

Typ: CD

Dĺžka: 45:51

Vydavateľstvo: Nuclear Blast

Webová stránka: http://lostsocietyfinland.com/

Krajina: Fínsko

Informácie o recenzii

Uverejnené: 2016-02-25 00:00:00

Prečítané: 594x

Autor: Matej Makovický

Matej Makovický

Názory redakcie

Chýba názor redakcie