KATATONIA - The Fall of Hearts

KATATONIA - The Fall of Hearts

Po štyroch rokoch a personálnych rošádach sa melancholici operujúci v temných rockovo-metalových vodách s výraznými progresívnymi prvkami a nesmierne charizmatickým melodickým feelingom, znovu vrhli do štúdia, aby nám začiatkom leta predložili pätnásť sugestívnych výpovedí o tom, čo si predstavujú pod “Jeseňou sŕdc“.


Ako je “zlým“ zvykom, i tentoraz dostávajú fanúšikovia k dispozícii niekoľko verzií albumu. čo je na škodu veci, nakoľko mnohým fanúšikom po zakúpení tej bežnej, dvanásť skladbovej, určite bude citeľne chýbať trio bonusových skladieb. Z nich, v poradí trinásta, naspievaná v švédčine, “Vakaren“, patrí k vrcholom na “The Fall of Hearts“. Čo ju robí jedinečnou, okrem rodného jazyka katatonikov, je určite jej jedinečná atmosféra, ktorá sa na vás musí nalepiť.  Druhá z tria bonusov, “Sistere“, je ďalším príjemným pomaly sa vlečúcim dôkazom toho, čo je na hudbe KATATONIA také osobité a podmanivé - melanchólia miesená s nostalgickými zábleskami prežitých dní, nad ktorými poslucháč retrospektívne premýšľa, a ktoré vo svojom vnútornom svete nenásilne prehodnocuje, alebo sa nimi len jednoducho nechá unášať. Aj v prípade bonusového tria platí chronicky známe “do tretice všetko dobré“, pretože  i tretia a zároveň posledná v poradí, “Wide Awake In Quietus“ (v preklade: “Čulý v pokoji“), je síce na prvý dojem postavená na jednoduchom a údernom refréne, ale to, čo ju robí zaujímavou je atmosféra v doznievaní už spomínaného refrénu. V úvode trochu HIMovská, postupne  melancholická, vzývajúca rebelantskú beznádej a to všetko s výrazným rukopisom novica za bicími, Daniela “Mojjo“ Moilanena (ex-HEAVYDEATH, ex-RUNEMAGICK).

Ale vráťme sa na začiatok, kde celý príbeh začína úvodnou “Takeover“, ktorej prvé akordy kopírujú, prekvapujúco, optimistické posolstvo, ktoré graduje v dosial nepočutých postupoch bicích, ktoré sú viac ako príjemným osviežením a od úvodných taktov dávajú kmeňovým fanúšikom zreteľný odkaz, že chalanisko Moilanen bol viac ako dobrou alternatívou. Rozuzlenie prichádza v podobe pôsobivého klávesového vkladu, ktorý je síce skúpy na priestor, ale to len preto, aby prvé husle prevzali Moilanenove bicie a v závere skladby úžasne zahrané gitarové akordy a charizmatický Jonasov spev.

Druhá v poradí, singlovka “Serein“, sa rozbieha na klávesoch, nad ktorými sa Jonasov hlas spovedá až do momentu, keď sa tempo pretaví do veľmi chytľavého dvojzáprahu gitár a bicích. “Serein“ je asi najkomerčnejšie znejúcou, samozrejme v tom najlepšom slova zmysle. Druhá polovica skladby má v sebe príjemný jazzovo-rockový náboj, ktorý chalani z KATATONIe veľmi trefne prepúšťajú do uší svojich fanúšikov s minimalistickým rozmerom. Povedal by som, že sa chalani aj v tomto čísle držali pravidla “menej je niekedy viac“. 
Druhý singlový budíček predhodený fanúšikom, “Old Heart Falls“ je typickou „Katatoniou“. Má v sebe všetko, čo máme na týchto Švédoch radi - brblajúce bicie, nedoladene znejúce gitary, nálady, diktované klávesmi, imitujúci zvuk xylofónu a to všetko pohybujúce sa na sínusoide konkávneho spomalenia a konvexného zrýchlenia. Ak vnímame “Serein“ ako príjemné naladenie sa na novú štúdiovku, tak potom “Old Heart Falls“ vnímam ako jednoznačný odkaz na to najchytľavejšie know-how kapely.

Štvrtou v poradí je “Decima“, nádherná, pomaly sa rozbiehajúca skladba, ktorá nás do deja zasvecuje, povedal by som, typickým gitarovým feelingom po vzore Mikaela Åkerfeldta z OPETH. Ani pod číslom štyri ma novic Moilanen neprestáva baviť. Jeho hra je viac ako pestrá, nosná a veľmi prispôsobivá celému zvuku skupiny. Krásne disharmonické, prog-rockovo znejúce prechody so šelestivou bodkou bicích, dodáva celej skladbe na osobitosti. Je to jedna z tých skladieb, ktorú by som si vedel predstaviť aj v čisto inštrumentálnej podobe. Za mňa bravó a klobúk dole.
“Sanction“ začína surovejšie, no netrvá to pridlho. Jonas sprevádzaný gitarovým kvílením a precízne znejúcimi bongami, už spomínaného, bezchybného novica za bicími. I v tejto skladbe počuť OPETH, prog-rockový náboj, basový brblot, bezchybné bicie (!!!) a vkusné bongá. V závere skladby dostáva priestor aj elektronika a následne katatonický, surovejším kovom obalený, zvuk gitár a bicích.



Môj osobný favorit, skladba “Residual“, má v sebe presne to, čo moje ego a moje uši očakávajú od KATATONIe. Melanchólia s nádychom nádeje. Bezchybná vec na  “The Fall of Hearts“. Ak by som mal zodpovedať otázku, čo mám na Švédoch naozaj najradšej, vybral by som práve túto vec. Rozoberať ju kúsok po kúsku je bezpredmetné, pretože pokiaľ v nej nepocítite ten nádherný voľný pád a beznádejne-nádejný melancholický závoj, pravdepodobne vám tento druh atmosfér nič nehovorí. Ďalšie bravó a ďakujem, chalani.
Na mieste s číslom sedem nájdete “Serac“, ktorá pokračuje v tom, čo sa do “Residual“ nedostalo. Zmeny nálad, surovosť bicích, ale i príjemný gitarový premet. Je to asi najdrsnejšie a najhlasnejšie znejúca skladba, ktorej nálada určite osvieži a nedáva zabudnúť na to, že KATATONIA patrí metalovému žánru.

Osmička pokračuje v tempe i náladách predošlej “Serac“. “Last Song Before the Fade“ začína ako klavírna etuda, ale je to len chvíľkový záblesk klaviatúry, pretože následne skladba hlasito pulzuje disharmonickým padaním bicích a kvíliacich nedoladených gitár. Odmenou pre tých, ktorých neodradí až dotieravá dravosť a tvrdosť čaká v druhej polovici skladby opäť práca bicích vrátane zvukov bonga. Tie sa následne prelejú do klavírneho monológu, ktorým celý príbeh číslo osem začínal, aby to všetko ukončil padajúci nápor gitár a slušným nakladaním na bicie.
Druhým vrcholom v mojom súkromnom rebríčku je deviaty príbeh, ktorý nesie názov “Shifts“. Veľmi príjemne znejúca vec založená na base, jemne sekundujúcej hajtke, basovej gitare a príbeh dotvárajúcich kláves. Miestami mi arzenál “pazvukov“ v pozadí, alebo ak chcete, “ kakofonického křoví“, znie tak trochu v duchu klávesového profesora, Kevina Moore (ex-DREAM THEATER, OSI). Samozrejme, znovu ide len o krátky melodický záblesk, ktorý je pre Švédov osobitý a určujúci. Skladbe “Shifts“ patrí ďalšie bravó a zaslúžený aplauz.

“The Night Subscriber“ znie bezchybnou rytmikou bicích a basy. Svojou štruktúrou znesie aj prísnejšie kritéria prog-rockových kúskov. Skupiny ako OPETH, ORPHANED LAND či Daniel Gildenlow by sa s prehľadom s „The Night Subscriber“ stotožnili aj v rámci svojich diskografií. Pôsobivý je aj záver s úžasne znejúcimi gitarami. Aj v tejto skladbe “katatonici“ stavili na rýchle striedanie nálad. Dve jednotky, ale doslovné, si zaslúži “Pale Flag“. Ďalší mnou očakávaný a hľadaný vrchol KATATONIe s odkazom Mikaela Åkerfeldta s osobitým a jedinečným rukopisom, už definitívne “mojich Švédov“.
“Passer“ je poslednou skladbou na dvanásťmiestne obsadenom “The Fall of Hearts“. Čo k nej dodať? No, ak vás predchádzajúca kostra tepien vedúcich do srdca jubilejného albumu Švédov pohltila, “Passer“ bude ďalším dôkazom o vyzretosti posolstva KATATONIA.


Napriek štvorročnej tvorivej absencii, “katatonici“ nechali dokonale dozrieť svoje nápady a to aj vďaka vynikajúcemu akustickému Live-zážitku “Sanctitude“ (2015), ktorý svojim spracovaním radím na najvyšší stupienok v kariére skupiny. Mám pocit, že atmosféra “Sanctitude" veľmi významne ovplyvnila aj celkové znenie a prístup na najnovšom “The Fall Of Hearts“. 

9,5 / 10

Tracklist

01. Takeover
02. Serein
03. Old Heart Falls
04. Decima
05. Sanction
06. Residual
07. Serac
08. Last Song Before the Fade
09. Shifts
10. The Night Subscriber
11. Pale Flag
12. Passer

Zostava

Jonas Renkse - spev, gitary, klávesy
Anders Nyström - gitary, klávesy, backing vokály
Roger Öjersson - gitary
Niklas Sandin - basgitara
Daniel Moilanen - bicie

Informácie o albume

Žáner: Progressive Melancholic Metal/Rock

Dátum vydania: 20.05.2016

Typ: CD

Dĺžka: 67:25

Vydavateľstvo: Peaceville Records

Webová stránka: http://www.katatonia.com

Krajina: Švédsko

Informácie o recenzii

Uverejnené: 2016-06-20 00:00:00

Prečítané: 1385x

Autor: Radoslav Maďar

Radoslav Maďar

Názory redakcie

Chýba názor redakcie