Pridal: Dronjak
Dátum konania: Piatok, 26.6.2009
Začiatok: 15:00
Miesto: Třinec, Borek
Web: http://www.nocplnahvezd.cz/

Cena v predpredaji: 500 Kč
Cena na mieste v deň koncertu: 550 Kč

Predkapely: Faith Factor, Ahard, Arakain, Argema, Citron, Doga, Dymytry, Egotrip, Hazydecay, Jaksi Taksi, James D.S., Komunálni Odpad, Kreyson, Krucipusk, Legendy Se Vrací, Medvěd 009, Root, Rybičky 48, Salamandra, Satisfucktion, Season Crack, Shaark, Var, Visací Zámek

Kapely: Anthrax, Saxon, Blaze Bayley

Bližšie info:

Pre našinca je tento festival takmer jednou veľkou neznámou. V tomto termíne sa u nás koná Topfest a to je s ohľadom na slovenské publikum veľká konkurencia. Napriek tomu, že to osobne nechápem, asi to tak je. Stretnúť Slovákov na tomto festivale bolo naozaj raritou, aj keď to majú len kúsok za hranicami. Cesta do Třinca bola napriek tomu krkolomná. Na železničnej trase do Žiliny sa podaril karambol v podobe zrážky vlaku s autom (so smutným smrteľným koncom), čo malo za následok môj neskorý príchod do Třinca. Výsledkom celého skomplikovania cestovania bolo vynechanie kapely Witch Hammer. Tú som chcel vidieť silou mocou. Žiaľ nepodarilo sa. Bolo mi dopriané vypočuť si len pár akordov z diaľky. Verím však, že ani tentoraz „domáci“ mladíci nesklamali a otvorili Noc Plnú Hvězd vo veľkom štýle. Ich energický heavy metal ala Iron Maiden mi naživo vždy reže. V nastúpenom štýle pokračovali Power 5. Avšak už na vedľajšom pódiu. Ich tvorba mi je neznáma, poznám ich však zo zopár koncertov a určite nesklamali. Pred pódiom sa objavujú aj prví zábavychtiví priaznivci schopní neraz zakrútiť s hlavou. Všetko naznačuje, že festival sa vydarí viac ako sme si všetci predstavovali. V týchto momentoch ešte svietilo slnko a poloprázdny areál sa dal ospravedlniť ešte len rozbiehajúcou sa hudobnou produkciou. Už bolo pár minút pred piatou a publikum pred hlavným pódiom celkom slušne zhustlo. No fajn, večer to bude paráda. Heavymetalové kolo pokračovalo českou legendou. Na hlavnom pódiu totižto vystupovali Citron. Starci ukázali, že aj po toľkých rokoch pobytu medzi rockermi im to stále šľape. Neskôr sa ukázalo, že to pre mňa bolo jedno z najlepších vystúpení celého festivalu. Ad starci, na celom festivale sa nevyskytovali žiadne opité deti, ako to je vo zvyku u nás. Možno som mal len šťastie, ale vidieť dospelých ľudí rôznych vekových kategórií ako sa spolu bavia na heavy metal, to snáď ide len v ČR. Po Citrone som sa opäť presunul na vedľajšiu scénu a doháňam tak zmeškaný začiatok festivalu. Vystupujú tam „naši“ Editor. A aj keď punk ako štýl nemám v láske, Editor si človek pozrie vždy rád. Chalani do toho dávajú veľa energie a ako sa aj Hirax priznal našej šéfredaktorke a autorke fotiek (zbadal ju pod pódiom až pri predposlednej skladbe), na pódium sa chodia hlavne zabaviť. Na záver zaznieva obligátna Červená čiapočka. Osobne mi chýbala skladba Stop KDH, tú by však Češi asi nepochopili a nehodila sa tam. Ale teda ACAB Editor zahrať mohli. Veď v publiku stále mnoho fanúšikov Baníka Ostrava. Aby tých presunov prvý deň nebolo málo, opäť treba ísť na hlavné pódium, kde vystúpi Blaze Bayley. V retronávrate svojich myšlienok musím priznať, že to bolo najpodarenejšie vystúpenie celej Noci Plnej Hvězd. Blaze je skvelý frontman, ktorý neustále komunikuje s publikom. Aj keď jeho sólovú tvorbu nemusíte poznať, tu ruku dvihnete hore, otvoríte ústa a zaspievate nejaké to lala, a presne to robilo celé publikum stojace pred hlavným pódiom. Obdivuhodné, ako optimisticky pôsobil, najmä po osobnej tragédii, ktorú prežil minulý rok (zomrela mu žena). Povinnosťou vystúpenia Blazea Bayleyho je na záver zahrať niečo, čo stvoril s Iron Maiden. V piatok padla voľba okrem iných aj na skvelý The Clansman. Aby som bol opäť frflajúci a nespokojný, chýbala mi skladba Man On The Edge. Publikum bolo ale nad mieru spokojné, čo bolo vyjadrené asi aj najväčším počtom fanúšikov pred pódiom. Tu sa ale zastavím pri probléme počtu fanúšikov, ktorý bol celkovo vzaté na takýto festival naozaj malý. Odhadujem to tak na šesť až sedem tisíc (a to lístky išli zohnať aj len za ľudovú cenu 250 Kč). Tu už sa nešlo vyhovárať na začiatok festivalu. Žiaľ. Po Blazeovi je len dvadsaťminútová prestávka pred Dogou a tak sa konečne netreba presúvať. Doga je jednou z českých stálic a tak publikum nebolo o nič menšie ako na Blazeovi. Najviac pobavili asi tri skladby. Prvou bola Prokletí s referénom „Čeho je třeba, víc než chleba, říkám to rovnou, chtěl bych tě jebat“, Poletuju s veselým nápevom a Nejsi nevinná, v ktorej sa našla nejedna z prítomných slečien zo svojich pubertálnych čias. Po vystúpení Dogy to šlo s festivalovou atmosférou od piatich k deviatim. Počasie tomu tiež moc nepridalo. Práve v týchto momentoch sa spustil pekný lejak a tak boli všetci až na pár odvážlivcov natlačení v pivných stanoch. Aj keď o pol jedenástej vystúpili thrashmetalové legendy Anthrax, ich vystúpenie ma moc nepresvedčilo (možno aj z pokazenej dažďovej nálady). Nový spevák Dan Nelson nepobral charizmu veľkého frontmana, čo je pri živých vystúpeniach naozaj cítiť. Publikum sa síce bavilo, ale už to bol len akýsi odvar oproti Blazeovi alebo Doge. Možno to bolo cítiť, že Anthrax nie sú prešpikovaní až tak typickým thrashmetalovými prvkami, čo im ubralo na hodnotení mnohých kapely neznalých fanúšikov. Akosi sa jednoducho očakávalo viac. Napriek tomu nesklamal Ian Scott. Konečne som pochopil, prečo vyrobili figúrky s jeho poskakujúcou hlavičkou. Neuveriteľné, čo krk tohto gitaristu znesie a ako sa hýbe. Divne na mňa pôsobilo zaradenie snáď najväčšej hitovky Madhouse hneď v začiatkoch setu. Moshpit sa strhol len na niekoľko minút a veľké rozmery nenabral. Oproti vystúpeniu Destruction pred dvoma rokmi to bolo naozaj poslabšie. Po Anthrax zostáva energie už len na kapelu Salamandra, od ktorej som tiež akosi očakával viac a nakoniec na mojej tvári vyvolali zívanie. Aj tak však prvý deň vyšiel nad očakávanie. Jediné, čo ma mrzí, sú nestihnuté vystúpenia Witch Hammer a Shaark a večerné upršané počasie.

Po prehýrenej noci sa nikomu z fanúšikov nechcelo vstávať. Nikto preto nechápal zaradenie Arakain na jednu hodinu poobede. Pre skalných to je však svätá povinnosť a tak sa pred pódiom stretávajú vyblednuté tváre. Na konci sa fanúšikovia dozvedeli, že deň predtým hrali na Topfeste pred 30tisícmi ľudmi a Třinec je len akousi zastávkou pred ďalším koncertom. No to sa potom ani nečudujem, že Honza Toužimský minule skolaboval, keď to Kaini berú takto extrémne nadľudsky. Veď na Topfeste hrali až o pol druhej v noci. Honza napriek tomu vyzeral čerstvo a sviežo, Arakain s ním za mikrofónom má šťavu. Kaini odohrali celý svoj set s úsmevom na tvári, nechýbali vzájomné podpichovačky medzi členmi kapely či „kazenie roboty kolegovi“. Povinnosťou kapiel je na záver odohrať svoje najväčšie hity a to Arakain třineckému publiku splnili. Set bol ukončený skladbami Šeherezád a Apage Satanas. Počasie a skorá „ranná“ hodina spravili svoje a atmosféra určite nešla porovnávať s topfestovým davom. Napriek tomu sme vraj boli skvelí. Z popoludňajšieho programu má už neoslovilo nič. A tak bol čas spoznať kolorit mesta Třinec. Kto nebol v Hospůdce u myší díry, ten nebol v Třinci. Na pomery západného vyspelého sveta to je síce pajzel, ale taký jukebox má na Slovensku máloktorý podnik (pýšiaci sa dokonca prívlastkami metalový alebo rockový). Okrem toho milá obsluha, nie ako u nás často obsluhujúci brigádnici. Videli ste už niekde u nás, aby sa vás pýtali, že či chcete hlasnejšie jukebox? Táto hospúdka je známa aj svojim gulášom. Tento rok sme však na otázku „Či bude zajtra gulášek?“ dostali odpoveď „Zajtra bude kokot!“, čo vyvolalo salvu smiechu na všetkých zákazníkoch. Je pol siedmej a najvyšší čas vrátiť sa do festivalového areálu. Niečo po siedmej vystupujú Disfigured Corpse, ktorých som nechtiac zaradil na zoznam zmeškaných kapiel. Výber suvenírov v stánkoch si zobral svoju daň. Našťastie Kreyson som stihol. Láďa Křížek vo vrcholnej forme. Inak sa toto vystúpenie nedá nazvať. Kreyson je už pomaly inventárom tohto festivalu. Tento ročník Láďa nepojal v slušivom koženom kabáte, ale ako pravý nefalšovaný rocker v koženej vestičke. Ono ale tá výzdoba pôsobila tak trošku komicky, ako z tých pubertálnych metalových komédií z Kalifornie. Vizuálny dojem umocnili aj ohňostroje, ktoré si Kreyson vo svojom „domovskom“ stánku nikdy neodpustia. Neodpustia si ani najväčšie hity (Kreyson, Čarovná Noc atď...) a tak sa setlist podobá tomu spred dvoch rokov. Cez konečné ďakovačky Kreysonu to na vedľajšom pódiu pália Root. Big Boss je skrátka pravý fanatik na svojom mieste. Ani on sám asi nečakal toľko ľudí na ich vystúpení, čo mu pravdepodobne dodávalo veľa energie a neraz sa na jeho satanistickej tvári objavuje úsmev. Záver obstaráva nesmrteľná klasika 666. Uli Jon Roth a Kee Marcelo, spojenie bývalých gitaristov Scorpions a Europe. Zaujímavé, ale pre mňa nič presvedčivé. Príjemná oddychovka pred Saxon. Heavymetaloví dinosauri rozpálili třinecké publikum do biela. Blaze je Blaze, ale Saxon mali nevýhodu v pomerne už dosť unavenom publiku. Napriek tomu Peter Biff Byford na pódiu exceloval. Zaznievajú skladby ako Wheels Of Steel, Princess Of The Night, Power And The Glory alebo Crusader. Po Saxone je už čas ísť spať? Nie, naopak. Zábavychtiví metalisti sa v hojnom počte stretávajú na neoficiálnom C-stage, kde bola miestami hustejšia atmosféra ako v areáli. Stačí k tomu len veža a dobrá aparatúra. Na prekvapenie nás Slovákov sú aj tu hitmi staré skladby Team, Tublatanka alebo Horkýže Slíže. Aj C-stage je jedna zo špecifických vecí tohto festivalu, ktorú treba proste zažiť. Ďalšou sú nespočetné bočné atrakcie. Tento rok sa o to postaral thajský box (exhibície, ale aj súťaž divákov), lezenie na nafukovacej stene, či súboje s nafukovacími tyčami vyzerajúcimi ako ušné tyčinky. Zhrnuté a spočítané, opäť jeden vydarený ročník plný uvoľnenej zábavy, skvelých ľudí a výbornej hudby. Tento rok ale sklamalo počasie, čo sa pri hrozivých predpovediach a Moravou postihnutých záplavách prejavilo asi aj na počte fanúšikov. Škoda, nabudúce to v tomto smere snáď bude lepšie. My tam budeme, a vy?