Bolo že to radosti, keď svet v magický dátum 11.11. 2011 obletela správa, že jedna z najväčších legiend metalovej a rockovej hudby sa znova dáva dokopy v pôvodnej zostave. A ešte väčšia bola radosť fanúšikov, keď sa k tomu pripojili správy o novom albume a turné, ktoré zasiahne aj nám blízke lokality – Viedeň a Prahu. Nadšenie bolo ale rýchlo schladené. Najprv prišla správa o ťažkej chorobe, s ktorou bojuje Tony Iommi, neskôr konflikty s Billom Wardom a jeho rozhodnutie o nezúčastnení sa tohto reunionu, na ktoré zvyšok kapely (alebo možno jej manažment v podobe Ozzyho zákonitej manželky Sharon) reagoval vymazaním Billa z oficiálnych historických fotiek SABBATH. Obavy boli naplnené a čoskoro sa objavila správa, že turné BLACK SABBATH sa až na výnimky ruší (takou výnimkou bolo napríklad ich vystúpenie na anglickom festivale Download). Náhrada prišla v podobe samostatného koncertu Ozzyho Osbournea pod názvom Ozzy and friends. Pre niekoho slabá útecha, pre ďalšieho obrovské sklamanie, malou náplasťou však mala byť práve účasť hostí, ktorá mala prispieť k mimoriadnosti koncertu. Tak sa aj stalo a okrem Ozzyho v tej večer vystúpili aj Geezer Butler (Black Sabbath), Slash alebo Zakk Wylde, ktorý s Ozzym hrával s menšími prestávkami od roku 1987 až po rok 2009. Ale poďme pekne po poriadku.

Napriek sklamaniu mnohých fans z neúčasti BLACK SABBATH bola viedenská Stadthalle úplne zaplnená - ako je vidieť, Ozzy Osbourne je sám o sebe ešte stále dosť veľkým ťahákom. Celý program odštartovala domáca skupina ALKBOTTLE. Keďže ide o kapelu, ktorá sa na scéne pohybuje bezmála 20 rokov, pričom za dobu svojej existencie získala v Rakúsku mnoho ocenení, má vlastné vydavateľstvo a dokonca pivo a hlavne, predskakovala už hviezdam, ako sú KISS, DEEP PURPLE alebo ZZ TOP. Zvedavosť bola teda na mieste, no pozitívne prekvapenie sa nekonalo. Namiesto neho sa z reprákov rinul nudný pivný hard rock, chvíľami s prímesami punku. Zábavovka ku pivu, ktorú má asi každý národ a ktorá nikdy neprerazí za hranice svojej krajiny. Doma sú však zrejme veľmi populárni, keďže zožali ešte väčší potlesk a odozvu ako zoskupenie, ktoré malo prísť po nich, a to BLACK LABEL SOCIETY. Zakk Wylde s typickou indiánskou čelenkou a jeho traja spoluhráči odohrali hlavne novší materiál (najmä z poslednej štúdiovky „Order of the Black“, z ktorej zazneli štyri kusy), ktorý však naživo nepôsobil úplne presvedčivo. K nudnému vyzneniu zrejme prispel aj zvuk, ktorý pôsobil ako jedna veľká guľa. Nazvučenie ale zrejme potešilo gitaristov, ktorí si prišli vychutnať Zakkove muzikantské umenie, keďže vokál bol dosť v úzadí a naopak, v popredí bola samozrejme Zakkova gitara. O päťnásťminútovom gitarovom sóle ani nehovoriac. Pre niekoho možno nudné, ale bol to skutočne výkon.

Po ďalšej pauze pódium zakrýva priesvitná čierna záclona a na plátne môžu fanúšikovia sledovať výborne zostrihané video, ktoré malo mapovať Ozzyho bohatú kariéru. Záclona padá a hlavná hviezda večera je tu a odštartuje svoje vystúpenie dvoma výbornými kúskami „Bark at the Moon“ a „Mr. Crowley“. Ozzy je spočiatku energický, každú chvíľu si máča hlavu v kýbli s vodou, poskakuje po pódiu, hecuje a roztlieskava divákov, pričom si evidentne užíva každý potlesk. Po ďalších troch kusoch „Suicide Solution“, „I Don´t Know“ a „Shot In The Dark“ však pôsobí unavene a frekvencia jeho strkania hlavy do kýbľa s vodou sa stupňuje. Prišiel teda čas, aby ho zachránili jeho spoluhráči – mladý gitarista Gus G. a bicmen Tommy Clufetos. Ozzy ešte odspieva prvý sabbathovský kus tohto večera – „Rat Salad“ a nasleduje gitarové a bicie sólo. Po ňom odchádza nielen Gus G., ale aj basák Rob „Blasko“ Nicholson a za veľkého potlesku ich striedajú dve legendy - Geezer Butler a Slash. Odohrajú tri sabbathovské veci – „Iron Man“, „N.I.B.“ a „War Pigs“, pričom Ozzyho únava je čím ďalej, tým viac znateľná a evidentné problémy mu robí aj chôdza. Opäť to zachraňuje svojím typickým smiešnym poskakovaním a osviežovaním sa vodou nielen z kýbľa, ale aj hadicou, ktorou strieka nielen seba, ale aj divákov a ochrankárov (a schytali to aj fotografi). Spieva mu to našťastie pomerne dobre, hlavne v týchto skladbách od SABBATH, aj keď von svojich sólových kusoch kolíše a sem-tam zatiahne falošne. Po tejto trojici skladieb odchádza Slash a na jeho miesto prichádza Zakk Wylde, pričom na rad sa dostáva skladba „Fairies Wear Boots“. Po nej prebehne opäť výmena na mieste basgitaristu, odchádza Geezer a vracia sa Ozzyho súčasný basák Blasco, pričom so Zakkom si strihnú Ozzyho sólové veci – „I Don’t Want to Change a World”, „Crazy Train“ a „Mama, I’m Coming Home”. Ozzy je čím ďalej, tým bledší, poskakuje menej a menej, ťahá za sebou nohy, vyzerá, že za chvíľu bude mlieť z posledného. A samozrejme neodpustí si obšťastnenie vybraného ochrankára opätovným prúdom vody z hadice za jeho krk. Ten začína byť veľmi nervózny, ale Ozzymu to robí viditeľnú radosť. Pompézny záver patrí asi najznámejšiemu kúsku od BLACK SABBATH – „Paranoid“, počas ktorého sa vrátia na pódium všetci zúčastnení. Poklona a rýchly koniec bez prídavku. Nebolo to asi to, čo očakávali všetci, ktorí si kúpili lístok s nápisom BLACK SABBATH. Ozzy je však stále osobnosť a legenda, aj keď nemôžeme očakávať spŕšku energie ako za mladých čias. Dúfajme, že ho v blízkej budúcnosti opäť uvidíme na pódiu v spoločnosti Tonyho Iommiho a Geezera Butlera.