Ani po dvoch rokoch nám malý nasrdený skřet Ronald James Padavona s umeleckým pseudonymom Ronnie James Dio, keď sa s rakovinou napadnutým žalúdkom odobral do večných lovíšť, nedá vydýchnuť a znovu sa pripomína svojím nebetyčným debutom Holy Diver, na ktorom je prisatá nálepka „možné pokračovanie sedemdesiatkového hardrocku“. Určite za to môže jeho personálny životopis, vykazujúci také veličiny ako Rainbow, Elf, či Black Sabbath. Veď schválne si vypočujte titulnú „Holy Diver“ a určite na vás dýchne duch starých dobrých „sabbathov“ so všetkými (nielen hudobnými) nádejami klasického hard roku na prelome siedmej a ôsmej dekády. Revivalistické tendencie boli len jednou z tvárí tohto kvartetu. Ďalší ksicht nastavovali výraznou orientáciou na zemetrasenie vtedy sa rozbiehajúceho heavy metalu. A tak svoje skúsenosti Ronnie s pomocou Jimmyho Baina a mladíckym entuziazmom Viviana Campbella pretavil k rytmickejším, prepracovanejším a predovšetkým bombastickejším polohám na aké boli jeho fans dovtedy zvyknutí z kapiel Rainbow a Black Sabbath. Pôvodné ingrediencie hard rocku síce zostali, zmenili sa však ich vzájomné pomery a prístup k ich spracovaniu novými technológiami a postupmi. Rozdiel medzi mladými metalovými spolkami bol v intelektuálnejšom prístupe a Ronnieho záujem o fantasy, ktorým obohatil textovú zložku skladieb. Politika či sociálne otázky mu boli ľahostajné a tak Holy Diver sa stal pre svojich tvorcov akési absolutorium, ktorým našli svoju definitívnu polohu na ďalších albumoch už neprekonanú. Je to jednoducho heavy metalová doska, ktorá právom patrí medzi Top najlepších metalových albumov všetkých čias. V sounde, vo vyrovnanosti gitarových riffov, v produkcii a zvlášť vo vokáloch. Vtedy to štvorici Dio/Bain/Campbell/Appice išlo úplne samo. Všetky songy majú úžasný ťaživý rytmus, čo núti človeka podupkávať si končatinou, či namáhať si krčné svaly. Originálne. Skrátka sa im podarilo preplávať medzi Skyllou a Charybdou hard rocku a heavy metalu spôsobom, ktorý srší originalitou a zároveň vzbudzoval nádeje, že by sa od nich dali čakať veľké veci. Tento štyridsaťminútový opus charakterizuje hlavne epická strednotemová nesmrteľná symfónia „Rainbow in the Dark“ s dobovými klávesmi, ktorej sekunduje úžasne charizmatická už spomenutá, titulná „Holy Diver“. Úvodnú rýchlu pecku „Stand Up and Shout“ s úžasným riffom a pekelným sólom, dopĺňajú hardrockové úderky typu hitovej „Gypsy“, sekanej „Caught in the Middle“, nechýbajú ani baladickejšie gradujúce momenty ako „Don't Talk to Strangers“ a „Invisible“, končiac epickou „Shame on the Night“.

Aká by to bola edícia s prívlastkom Deluxe, keby nemala bonusový disk. Ten sa začína béčkovou stranou singla Holy Diver v podobe tuctovej skladby „Evil Eyes“, čo dáva zmysel v tom, že prečo sa nedostala na album. No a potom nasledujú len samé lajvkové momenty, z ktorých prvé dva „Stand Up and Shout“ a „Straight Through the Heart“ sú zo druhej strany singla „Rainbow in the Dark“ a ďalších šesť kúskov pochádza z koncertu konaného v King Biscuit Flower Hour 30-teho októbra ´83 do kotrého dramaturgie boli zaradené aj skladby od Rainbow „Man on the Silver Mountain a sabbaťárna „Children of the Sea“.

„Holy Diver“ je kompaktný zvuk fantastickej dynamiky, čarovanie s farbami: elektrická gitara s vokálom, ktoré sa prekonávali v agresívnych odpovediach, alebo prechádzali do skoro až popových melódií, frázovaných v závratných tempách spolu s vynikajúcou rytmikou.