Festival
Brutal Assault - deň druhý
Dátum konania: Piatok, 13.8.2010
Začiatok: 10:00
Miesto: Jaromeř, pevnosť Josefov
Web: http://www.brutalassault.cz
Cena na mieste v deň koncertu: 50 Eur
Piatok
Pekne počasie drží a my sa preto prebúdzame do príjemného piatkového rána. Kto chcel cez tieto tri dni niečo málo ušetriť na jedle a občerstvení, volil smer centrum mesta. Tak robí i naša malá skupinka, a preto sa pekne nasýtení vraciame až na americký thrash metal.
Ten majú mladíci s názvom BONDED BY BLOOD úplne v malíčku, ale počúvať ich hudbu je ako sledovať filmy s Jeanom Claude Van Dammem. Musíte najprv vypnúť mozog a potom sa možno aj kvalitne zabavíte. Kapela páli do trochu preriedeného publika jeden ostrý riff za druhým a spevák Jose Barrales sa takisto nenecháva zahanbiť. Polhodinka rýchleho thrash metalu teda splnila svoj účel. Nabudila ešte trochu zaspaté publikum k ďalším hudobným orgiám. Orgie, to je to správne slovo pre nasledujúcich náladotvorcov CALLISTO z Fínska. Nenápadné melódie, charizmatický spevák, výborný inštrumentalisti či silná psycho atmosféra. To sú hlavné atribúty, ktoré v sebe zahŕňa táto atmosférická post/HC banda. CALLISTO síce stihli odohrať len približne 5 skladieb, ale všetko dlhé a prepracované piesne, ktoré rafinovane mixovali tvrdšiu i jemnejšiu stránku kapely. Tma. To je to jediné, čo chýbalo k dokonalosti. Z úplne iného súdka sú CATAMENIA, black metaloví krajania predchádzajúcej kapely. Chalani vsádzajú na melodickejší odtieň tohto štýlu, ale dvakrát nadšený som z toho veru nebol. Ich hudobná produkcia mi pripadala veľmi obyčajne a do tohto priemerného koša ju zhadzovali hlavne nezaujímavé motívy a úplne falošný spev gitaristu Kariho Vähäkuopusa. Chuť mali narýchlo spraviť DEVOURMENT, ale tých naopak zradil odporný zvuk! Šialene skreslená basgitara tomu jednoznačne nasadila korunu a po troch skladbách sa poberám preč, keďže mám len jedny uši. Americká KYLESA bola pre mňa veľkou neznámou, ale netrpezliví fanúšikovia a hlavne ozvučovanie dvoch bicích súprav naznačovalo, že sa budú diať zaujímavé veci. A ako inak?! Energický vpád na scénu a skvelý zvuk spravili svoje a ja som hľadal svoju sánku niekde na podlahe. Hutnosť dvoch bubeníkov, pohlcujúca energia a hlavne dračica Laura Pleasants za mikrofónom spravili svoje. Charizmatická postavička zdatne obhospodarovala gitaru a jej štipľavé slova skrz zuby pripravili živnú pôdu pre jeden z najlepších výkonov tohto dňa. Hralo sa prevažne z posledného albumu „Static Tensions“, z ktorého zazneli výborné „Running Red“, Scapegoat“ či „Said And Done“. Zo starších to bola napríklad „Hollow Sevever“. Úplne iný typ muziky prišla prezentovať kultová svorka MONSTROSITY z Floridy. Poriadny old school death metal preveril sluchovody všetkých sa prizerajúcich a kapela dokazovala, že to vie ešte stále poriadne roztočiť. Zaujal hlavne fantasticky vokál majstra Mikea Hrubovcaka, ktorý je veľmi kvalitnou náhradou za Jasona Averyho (EULOGY) či slávneho Georga Fishera z CANNIBAL CORPSE. Mňa osobne zaujala najviac skladba „Firestorm“ z posledného albumu Spiritual Apocalypse. Rýchle tempo bohužiaľ nevydržala batéria môjho fotoaparátu, takže návšteva „Meet And Greet“ stánku je priam nutná. Prichádzam tak až na avantgardných black metalistov SIGH z krajiny vychádzajúceho slnka. Oči priťahuje hlavne speváčka a saxofonistka Dr. Mikannibal, ktorej vizáž pripomína nejeden krvavý horor z jej domácej krajiny. S anjelskými krídlami, celá postriekaná od krvi a s neľudským škrekotom obšťastňuje prizerajúce sa publikum. Hudba je však monotónna black metalová rúbanica, takže vládne malé sklamanie. Keď sa vraciam do „Meet And Greet“ stanu po nabitú batériu, nestačím sa čudovať. Istý „dobráčisko“ ju vytiahol z elektrickej zástrčky a dal tam samozrejme svoju. Po uvoľnení zásuviek ju tam dávam naspäť, ale už radšej zostávam na „pozorovaní“. Technici NECROPHAGIST sú asi v polovici svojho vystúpenia, keď prichádzam naspäť pred Jägermeister Stage. To čo vychádza z reproduktorov, ale nemá s hudbou veľa spoločného. Slovo „chaos“ vystihuje túto situáciu asi najlepšie. Všetko zachraňujú domáce legendy HYPNOS, ktorí svojím ortodoxným death metalom nenechávajú nikoho chladným. Konečne dobrý zvuk a „satanáš“ Bruno nad tým všetkým. Reaktivovanú zostavu doplňujú Igor (ROOT) a Honza (SABATHORY), a preto všetko šliape ako za starých časov. Najväčšie zastúpenie majú samozrejme staré veci („Lovesong“, „Orthodox“), ale zaznieva i niekoľko skladieb z úplne nového EP Halfway To Hell. Nu-metal v podaní ILL NINO radšej sledujem len z diaľky, ale kapela má na moje prekvapenie veľký úspech. Veď malá štýlová odbočka festivalu predsa nemôže ublížiť. Viac ma však zaujímajú dánsky MNEMIC, ale ich set je pre mňa veľké sklamanie. Neviem či to všetko bolo veľmi hlasným zvukom (bohužiaľ aj u nás platí, že čím hlasnejšie, tým „lepšie“), ale pravdou je, že som sa nevedel v ich hudbe ničoho chytiť. Korunu tomu nasadzoval spevák, a to svojimi falošnými melodickými refrénmi. Žiaľ, to kopírovanie slávnejších FEAR FACTORY je asi predsa doslovné. Z úplne iného kvalitatívneho súdka sú blázni CONVERGE! Šialené tempo vládne celému setu a hrať o takú hodinu viac, tak od vyčerpania odpadávajú ako samotní členovia, tak i maniaci pod ními. „Cvaknúť“ nezastaviteľného speváka Jacoba Bannona je veľkým umením, to by ale musel na chvíľku aj postáť. Veľa sa hrá z výborného posledného albumu Axe To Fall (titulná paľba, „Dark Horse“ či „Reap What You Sow“), staršie veci však boli takisto zastúpene v podobe „Concubine“ či „No Heroes“. Všetkému vládne hardcorová špinavosť a až grindové tempo. Krásne vyčerpaný si môžem ísť odpočinúť na prírodnú tribúnku. Nie nadlho. Na čase sú LOCK UP a komu toto meno nič nevraví, tak zloženie Barker/Lindberg/Embury/Reisenegger by už malo čo to napovedať. Viac ako mená sú naopak oveľa dôležitejšie výkony na scéne a hlavne hudobná produkcia. Posledné menované kritérium ma zo začiatku vystúpenia absolútne nebralo, ale po približne 4 skladbách sa to začalo náramne zlepšovať. Krátke ale maximálne ostré skladby dominovali celej hodine hrania, za všetky spomeniem aspoň „After Life In Purgatory“, „Submission“, „Retrogression“ alebo „Castrate The Wreckage“. A na koho sa z týchto štyroch sústredila najväčšia pozornosť? Jednoznačne na hromobijca Nicka Barkera. A ten svojej povesti veru nezostal nič dlžný. Na druhom pódiu medzi tým pobehuje holohlavá postavička. Niečo nie je poriadku. To iba štrajkuje odposluch DEVINA TOWNSENDA. Ľudia sú už veľmi natešení a nedočkaví, ale behom pár minút je problém odstránený a na žartovný pokyn hlavného aktéra sa spúšťa krátke intro. Ak bolo do teraz počasie ako z rozprávky (pod mrakom, sem tam vykuklo štípajúce slnko, bez dažďu), tak čo sa spustilo spolu s úvodnými riffmi „Addicted“ sa nedá opísať! Prietrž mračien ako remeň, valcujúca kapela a šokované publikum, ktoré nevie či ostať alebo sa isť skryť. Niektorí jedinci to veru nedokážu vydržať a utekajú kde sa dá, no my ostatní sa oddávame „Supercrush“. Magické, neopísateľné! Tak to pokračuje ďalej cez „Kingdom“ a hlavne krásne „Deadhead“ a „Trust“. Bohužiaľ uzimený a premočený sa poberám preč a tá cesta k stanu po rozbahnenom teréne trvá snáď večnosť. Po príchode zažívam ďalší šok a tým je polovica vytopeného stanu spolu s peniazmi, mobilom a fotoaparátom. To už na scéne dávno vyvádzajú krvilační CANNIBAL CORPSE. Žiaľ, ja mam iné starosti a pokiaľ dám všetky veci do poriadku, tak na hudbu už nie je ani nálada, ani prípadná pláštenka. Prichádzam tak o chalanov z Bufalla, „toho bývalého speváka“ z EMPEROR či kráľov grindu, za čo sa samozrejme ospravedlňujem...
7/10
