Rozmýšľal som neraz nad tým, prečo je na Slovensku najpreferovanejším metalovým žánrom práve death metal. Napadlo mi jedno vysvetlenie, a to, že deathmetalisti sú asi hudobne „najvernejší“. Neskáču z jedného žánru do druhého. Jednoducho si hrajú to svoje, bez ohľadu na momentálne módne trendy. Presne toto mi evokuje najnovší album prešovskej formácie Perversity, ktorý po úpornom čakaní konečne vyšiel u Grodhaisn production. Toto vytúžené dielko obsahuje 9 plnohodnotných songov, nesúcich sa v temných vodách blasfemického death metalu na strih amerických kolegov Incantation či jemne Deeds of Flesh. Hlavnou zbraňou Perversity je nepredvídateľnosť kompozície. Toto na kvalitných brutal deathových kapelách milujem. Zmeny rytmu, motívov, melodiky, vokálu. To je to, čo dokáže poslucháča udržať v strehu počas celej doby posluchu. Hudobná pestrosť (samozrejme v rámci žánrovej ohrádky) je umocnená aj zaujímavým atmosférickým songom „Reach of Heaven“, ktorý je akýmsi predobrazom nasledujúcej vypaľovačky „Legion of The Blessed“. Mojím jednoznačným favoritom je ale štvorka „Gods for Us / ...Is Enthroned“.

Hudba je svetová, no spracovanie až tak veľmi nie. Hlavne ten zvuk. Keď počúvam nový album, je všetko OK, akonáhle si ale potom pustím napríklad Immolation, ten zvukový rozdiel je priepastný (ono priepastný rozdiel bol asi aj v celkovom rozpočte obidvoch kapiel). Zo zúženého hľadiska hodnotím však tento album ako krok vpred oproti predošlému dielku „Words Like Poison“. A to je len a len dobre. Hudba sa kryštalizuje čím ďalej, tým viac, takže držím chlapom palce, aby svoje svetové vzory čoskoro dobehli.