Po krátkej dobe vám prinášam recenziu na ďalší album od talianskej skupiny Keen. Tento krát sa jedna opäť o demo, keďže skupine sa zatiaľ nepodarilo zohnať/neboli spokojní so žiadnym labelom (ináč ja som s mojim Labellom veľmi spokojný ;-) ).

Na deme sa nachádza 6 songov o celkovej dĺžke 28 a niečo minút, avšak podľa bookletu by ste vôbec nepovedali, že to je demo. Má totiž niekoľko strán s textami a je na vysokej grafickej úrovni. Ale METALIRIUM je o hudbe, takže radšej sa budem držať toho. Skupina jednoznačne, oproti poslednému demu s názvom „Love With Bile“, hudobne pokročila. Dá sa povedať, že štruktúra songov je ucelenejšia a našli si aj svoj vlastný sound, už veľmi neexperimentujú. Dokonca trochu sa dotkli aj gothic metalových variácií. To sa hlavne odzrkadľuje na Shirleyho speve, kde v každom songu využíva okrem growlingu aj svoj čistý vokál, a to nie na citovanie nejakých pasáži, ale na spev. Ide mu to veľmi dobre, i keď v niektorých songoch mohol zvoliť lepší prístup k danej pasáži, či lepšie odhadnúť svoje spevácke sily. Čo sa týka výkonov ostatných hudobníkov, nemám proti ním žiadne námietky.

Určiť najlepšie songy je pri 6 trackoch veľmi málo, avšak dá sa to aj pri dvoch a preto tu napíšem mojich favoritov. Sú to úvodny „Swallow“ (veľmi nabudzujúce klávesy a výkriky), balada „Anthem Of A Little Child“ (smutný text a hudba a k tomu všetkemu Shirleyho výkriky, ako keby to kričalo nejaké rozmaznané decko) a ďalšia elektronická balada „Dying Life“. Zvukovo je album na vysokej úrovni, dokonale počuť všetky nástroje, nie je v tom žiaden chaos, čo ma veľmi teší.

Myslím si, že Keen by si konečne mali vybrať label, s ktorým budú spokojní, pretože svet si zaslúži počuť ich hudbu. A oni si zasa zaslúžia, aby svet počul ich.