Dom Kultúry Dúbravka sa po miernom minuloročnom útlme opätovne rozbieha. Charakter akcií sa síce trocha zmenil, ale obecenstva prekvapujúco pribudlo. Návštevnosť pohybujúca sa okolo 200 kusov tiel na jeden podvečer, to je niečo, čo dokáže vždy potešiť. Určitý podiel na tom majú pravdepodobne aj inovácie v technickom vybavení koncertnej sály - nový svetelný park a nejaké tie dymostroje určite urobia svoje.

Veľmi príjemné slnečné počasie nezvykne nahrávať do karát podvečerných piatočných koncertov. Rovnako ako nahustené "konkurenčné" akcie (Intrepid nasledujúceho dňa v Dune). V očakávaní tradičného omeškania začiatku akcie nestíhame úvodný set v podaní thrashmetalistov REMITAGE. Kapela odnášajúca aparatúru zo sály dvakrát nadšením nehýri, ale to je už asi údel spojený s prvým miestom na poradovníku.

Po vybehnutí BESNOTY na pódium sa začínajú ľudia pomaly premiestňovať smerom dnu, v sále vládne príjemná pohoda. Táto trojica sa s tým veľmi nekašle. Svojská a rýchla, no neveľmi nápaditá zmes thrashu s punkom (alebo HC ak chcete) roztočí prvé hlavy pod pódiom, ale vidieť, že väčšina návštevníkov sem došla kvôli niečomu inému. Zábavovému charakteru trocha odporovala zjavná kŕčovitosť podania, ale celkovo sa ta aj vďaka nie dlhému setu dalo ustáť.

Vrchol večera prišiel v podobe thrash oldschoolistov MAJTER KAT. Ozvučovalo sa na môj vkus pridlho, čo by som ale ako nedostatok nevidel, pokiaľ by výsledný zvuk bol úmerný čakaniu. No z daných aparátov na pódiu skombinovaných s dosluhujúcim audio vybavením DK Dúbravka ťažko niečo zázračného vyťažiť. Dlhšie čakanie však bolo krátko po prvých tónoch zabudnuté. Veci sa začali diať na pódiu i pod pódiom. Kati majú svoju show zvládnutú na slušnej úrovni, takže odťatie ruky previnilcovi príručnou pódiovou gilotínou prebehlo relatívne hladko, dokonca sa podarilo zachrániť i koberec pred väčším skrvavením. Hudobne to kapele šlapalo viac ako dobre. Napriek jasnému závanu starej školy má MAJTER KAT vlastnú tvár. Texty v slovenskom jazyku považujem za dobrý nápad, rovnako ako obesenie jedného otravného fanúšika na šibenici zhruba v polovičke vystúpenia. Dlhšie skladby pôsobili časom miestami stereotypne, ale aj vďaka show a celkovému pódiovému prejavu bolo stále na čo pozerať. Atmosféra hustla, muselo sa pridávať a dokonca nie raz. Negatívom ostal len fakt, že išlo o posledné vystúpenie skupiny v súčasnej zostave.

Ako poslední v poradí nastupujú mimobratislavčania ANATHORN. Pokročilý čas a už znateľná únava preriedeného publika neveštila nič dobrého. Skupina okrem vlastných skladieb nesúcich sa v duchu trocha divného modernejšieho hevýku odohrala aj tri covery. Ľudí k životu prebral až svojsky zahratý Seek & Destroy od Metallici. Mám vcelku rád, keď sa kapely snažia vložiť do toho niečo vlastného, ale verzia v podaní ANATHORNU mi neveľmi sadla. No ale hlavné asi, že ľuďom sa páčilo. Bodka za koncertom prišla v podobe asi najobohranejšej hardrockovej/metalovej skladby - môžete si dvakrát tipnúť, čo to asi bolo..

Myslím, že väčšina ľudí sa rozišla domou spokojná. Pozitíva prevážili negatíva, akcia sa vydarila. Tak už len snáď zaželať si veľa dobrej koncertnej zábavy a kopec kvalitnej hudby.