Na úvod by si nám mohol povedať, čo sa zmenilo v kapele za posledné dva roky, ktoré ubehli od vydania posledného albumu „In The Garment Of Lust“.

Najpodstatnejšia vec je tá, že sme v máji tohto roku nahrali nový album a úplne dôležité je to, že po polroku nám CD oficiálne vyšlo u Forensick Music. Je to čerstvá vec asi mesiac na trhu. Ďalšia podstatná vec je tá, že sa nám pomenila zostava. Tá ktorú si uviedol v úvode, už nie je aktuálna .Z tejto zostavy som zostal už iba ja s basákom Martinom a pribudli bubeník Myštik z kapely Fonops a gitarista Frenky, ktorý je občanom Košíc. So spevom je asi taká vec, že náš pôvodný spevák je odcestovaný v Prahe a na jeho miesto prišiel zaskočiť ako hosťujúci spevák Jura tiež z kapelky Fonops. S Jurym sa perfektne spolupracuje a sme vlastne dávni kamoši.

Za tých deväť rokov sa v Perversity vystriedalo mnoho ľudí. Prečo je to podľa teba tak?

No to je veľmi zložitá otázka. Keď sme začínali hrať v 1995, od tej doby sa toho už dosť zmenilo. Som presvedčený o tom ,že každá personálna zmena mala pre kapelu len pozitívny dopad. Pôvodná zostava sa podľa môjho názoru rozišla kvôli trápnym problémom. Potom neskôr to malo za príčinu, že som hral s chlapcami, ktorí nevedeli, čo death metal je, a nehrali ten underground z lásky. To bolo obdobie dema „Personal“.Zostava si nerozumela na koncertoch, v skladaní nových vecí, ale priateľsky to bolo v poriadku. Potom prišlo obdobie, keď som hľadal nových ľudí. Našiel som bubeníka Mareka Stášaka, gitaristu Daniela Kochanika a basáka Martina Kukoľa. Toto zloženie bolo super. Rozumeli sme si po hudobnej stránke a vytvoril sa tiež veľmi dobrý kamarátsky kolektív. Dvaja sa zase rozhodli, že odídu zo Slovenska za prácou a za priateľkami do zahraničia. Ťažko by sa vracali späť, tak z kapely odišli natrvalo. Nebudem spomínať tých, čo u nás hrali len krátko, lebo nemali žiadny význam pre kapelu. Teraz sme nová zostava, ktorá funguje od júna 2004 a musím podotknúť, že som veľmi spokojný. Som rád, že máme teraz takého dobrého rýchleho bubeníka, ktorý má klasický death metalový štýl a aj gitarista je v pohode. Nosí perfektné riffy, s ktorými nemám problém ako v minulosti. Som nadržaný na tvorenie nových songov, lebo to bude masaker metal. (smiech)

Na „Words Like Poison“ ste sa podľa môjho názoru zvukovo posunuli dopredu. Ako si ty spokojný s celkovým zvukom?

Zvuk je veľmi dobrý. Nahrával nám to človek z Obliterate, bývalý gitarista Tomako, ktorý má fakt death metalové uši. Vedel nám poradiť a pomôcť. Gitary majú dobrú mohutnosť a to je asi základ metalu. Tiež dôležitá vec je tá, že nahrávka zo štúdia bola ešte raz upravovaná. Vlastne náš nový vydavateľ Martin Belobrad ju dal ešte raz premastrovať. Myslím, že to robil gitarista z Thalarion. Dopadlo to veľmi dobre a na moje prekvapenie intenzita hlasitosti zvuku sa zvýšila. Gitary majú veľmi silný a zrozumiteľný zvuk ,tiež basa a vokál sú dobre počuteľné. Od debutu sme sa myslím posunuli na vyššiu úroveň.

Zvuk sól sa mne osobne nepozdáva, aký máš ty na to názor?

Sóla ma trocha mrzia ,to máš pravdu. Nepoužili ten správny efekt. Tie sóla sa veľmi nehodili k tej nahrávke. Musím sa priznať, že sme ich museli položiť tichšie, aby veľmi nerezali a nerušili. Môžem to kľudne zvaliť na nášho gitaristu, ktorý tri dni po nahratí sól odišiel do Anglicka a nechal to všetko tak. A bolo neskoro niečo opravovať. Teda on za to môže. Dano. (smiech).

Tak ako na predošlej doske, aj tu používate klávesové linky. Kto ich má na svedomí?

Je tam jedno intro, ktoré otvára album, plus vsuvka v závere skladby Experience of Death. Robil nám ich ten istý človek Jozef Helmeczy, ktorému touto cestou ďakujem. Klávesové temno budeme chcieť aj na ďalších nahrávkach.

Prečo ste zmenili vydavateľa? Od francúzskeho labelu „Perenial Quest Records” ste prešli k „Forensick music”. Priblíž nám, ako si sa rozhodoval pri vyberaní vydavateľa a čo ťa ovplyvnilo.

Ako prvé som promo posielal PQR. Skúšal som tiež väčšie firmy ako Nuclear Blast, Candlelight či Century Media, ale to fakt iba z toho dôvodu, čo ak sa niekto ozve. Jednoducho, ľutoval by som to, keby som to tam neposlal. PQR hneď ako prví mali záujem, ale s tým, že by to vyšlo až niekedy začiatkom 2005. Takmer rok po nahrávaní, čo sa mi veľmi nepáčilo. Ďalšia vec bola, že nemohli pokryť časť našich nákladov za štúdio. Prišli s ponukou, ktorá nám veľmi nevyhovovala. Forensick Music sa ozval s lepšími podmienkami. Môže pre nás urobiť viac, hlavne čo sa týka promotion a lepšej distribúcie po celom svete. Takisto nám vybavuje nejaké koncerty. Dôležité je hlavne to,že je bližšia spolupráca, bližší kontakt a sme pod oveľa silnejším UG labelom.

Takže novému vydavateľovi ďakuješ za vystúpenie pred kapelou Suffocation ?

Áno. 27. novembra sme hrali v Nitre ako support. Mali sme vynikajúci čas, začali sme o 21: 30, odohrali sme pol hodinový set. Publikum už bolo v nálade, takže zábava bola poriadna. Po nás vystúpili Žilinčania Sanatorium a po nich prišla hlavná hviezda Suffocation. Pre mňa to bol životný zážitok, na ktorý nikdy nezabudnem.

V Nitre s vami vystúpil na pódium pôvodný spevák Martin Marinčák. Vrátil sa už späť z Prahy, alebo si len nechcel dať ujsť takú príležitosť ?

Martin s nami takmer rok nehral žiadny koncert, ale keď sa už naplánovala takáto akcia, tak sme chceli, aby s nami spieval. Týždeň pred koncertom si vybral dovolenku a pricestoval domov. Prešli sme si program a stihli v pohode nacvičiť kover od Incantation, ktorý teraz hráme. Myslím si, že ešte v budúcnosti bude hrať nejaké koncerty. Sám neviem, kedy sa vráti natrvalo. Dosť ma to trápi, ale momentálne je to ok.

O rok oslávite desiate výročie založenia kapely. Chystáte nejakú akciu, alebo vydanie nejakého disku k tomuto výročiu ?

Och, tak už som nad tým uvažoval, ale ťažko teraz povedať, čo bude na sto percent. Mám nejaké myšlienky, chcel by som vydať pri desiatom výročí tri nové skladby plus 1song prehrať z Garmentu. Prerobiť ju na novo a možno zremastrovať nejaký starý materiál. Urobiť také spomienkové cédečko s nejakou data stopou, aby tam boli fotky plus ešte nejaká spomienka na kapelu za desaťročnú činnosť. Toto by som celkom uvítal, no neviem, či to bude možné. Ešte uvidíme, ako to dopadne, ak nie tak nie. Minimálne urobíme výročný koncert, pozveme si kapely, ktoré sú nám blízke a podnikneme divokú párty. Budú tam mažoretky a pozveme zaspievať Kittnera. Čas ukáže, musí sa to vyvinúť samo.

Vráťme sa späť k novinke „Words Like Poison“. O čom sú vaše texty?

Na novom albume je trošku zmena oproti predošlému. Sú viac politicko – spoločenské. Nebolo to písané zámerne, ale tak sa to vyvinulo, ako prichádzali nové skladby. Sú tam tiež mystické alebo, ako by som to nazval, temné texty. Napr. Experience of Death je o zážitku klinickej smrti a o takýchto veciach. True Name For The Devil je o kňazoch, ktorí sú vlastne tí najväčší diabli, ktorí majú na jazyku med, ale v skutočnosti sú to skrytí pedofíli. Embodied Slavery je o Palestíne a o otroctve, ktoré tam je. Ľudia sú tam v úplnej neistote o svoj život. Len strach, utrpenie a teror. Hypnotic Blood je taký, povedal by som všeobecný text , ktorý vystihuje typické death metalové frázy. Je o brutalite národa, o večnom vyvražďovaní ľudstva. Seeds of Damnation je ďalší z mystických tém. Je o diablovi, ktorý zasieva nenávisť medzi ľudí. Je poslaný z druhého sveta. Človek si musí texty prečítať a pochopiť sám, o čom vlastne sú. Nachádzajú sa tu rôznorodé témy.

Pri pohľade na vaše nové CD ma hneď upútal obal a jeho dizajn. Mám taký pocit, že ste si na ňom dali viac záležať ako na predošlom albume. Je to pravda, alebo sa mýlim?

Je pravda, že nám ten štýl viac pristane ako ho máme teraz. Je to práca brata nášho hosťujúceho speváka. Mal dosť málo času, ale myslím si, že svoju prácu odviedol veľmi spoko. Všetky tie motívy, fotokoláže posťahoval a dal do kopy. Z finálovej podoby som veľmi nadšený.

Trošku bulváru. Pri skúmaní Vašej internetovej stránky som si všimol jednu fotku, na ktorej sedíš s nejakou nevestou. A pomyslel som si, že si vstúpil do stavu manželského?

Áno, je tomu už štyri mesiace. Vlastne od 7.8.2004 som ženatý chlap. (smiech).

Čo sa týka hudby, nie si nejako obmedzovaný? Aký vzťah má tvoja manželka k hudbe, ktorú produkuješ?

Nie som nijako obmedzovaný. Povedal by som , že je to práve naopak. Odkedy som vstúpil do toho stavu, tak mám viac času na muziku, na robotu a hlavne na kapelu. Moja polovičku ma veľmi podporuje. Je to veľmi dobrá vec oženiť sa. Odporúčam to každému. Hehe. Lepšie je sa oženiť a mať pokoj ako chodiť po nejakých baroch, krčmách, schádzať sa a človek nestíha robotu, skúšky ani priateľku. Teraz ju mám doma a nebojím sa o to, že musím niečo doháňať. Deathmetalisti majú ale dosť sťaženú situáciu, ako si nájsť tú svoju vyvolenú. (smiech)

Ak máš ešte niečo na srdci, čo by si chcel zo seba dostať, tak tu ti nechávam na to priestor.

Chcel by som poďakovať všetkým ľudom, ktorí nás podporovali a podporujú, chodia na naše koncerty. Pozdravujem kapelky zo skúšobne Fonops a Anatomist. Forever Death Metal !!!