Katatonia na novinke s bezútešným názvom Viva Emptiness zas a znova dokázali, že ich schopnosť vytvoriť atmosféru plnú beznádeje a stratených ilúzií skrátka nepozná hraníc. Osobne ma o danom fakte naplno presvedčili na albume Tonight’s Decision, ktorý sa mi spolu s geniálnym obalom navždy vryl do pamäte. Predposledným výtvorom Last Fair Deal Gone Down neveselo pokračovali v načatej ceste, no dnes už možno povedať, že absolútny masterpiece v ich kariére predstavuje práve novinka Viva Emptiness.

Pred vydaním finálneho albumu sa na scéne stihlo objaviť i EP s názvom Ghost Of The Sun. Tri skladby sľubovali nádherný zážitok, no až tak veľký prevrat som skutočne nečakal. Aký feeling teda srší z albumu Viva Emptiness?

V prvom rade ma - ako obvykle v prípade Katatonie - zaujal booklet, ktorého design nemá na svedomí nik iný ako Travis Smith. Jeho štýl umeleckého prejavu je už notoricky známy, a podobne ako v prípade predchádzajúcich cover-artworkov na albumoch Katatonie, aj v tomto prípade ide o neuveriteľne krásne depresívne dielo. Najmä obrázky pri textoch skladieb sú hodné slova geniálne.

Viva Emptiness odpaľuje skladba „Ghost Of The Sun“, ktorá jasne naznačuje, že páni muzikanti do istej miery pritvrdili. Vokál Jonasa Renkseho je ako obvykle plný zúfalstva a cítit z neho blížiacu sa apokalypsu. V refréne zaznieva na pozadí i rev v podaní bicmana Daniela Liljekvista. Kapela nezabúda na pokojnejšie predely, v ktorých sa k slovu dostávajú gitary bez distortion efektu. Tieto časti zväčša ešte viac prehlbujú pochmúrny feeling, no Katatonia ich vždy zaklincujú spustením paľby zo všetkých prítomných nástrojov. V tomto smere sa kapele vydarila napr. štvrtá skladba, „A Premonition“, ktorá na prvé počutie pripomína pokojnú baladu, lež v správnej chvíli dokáže nasadiť poriadne grády. Piaty track nazvaný „Will I Arrive“ hneď od začiatku štartuje ako obrovský raketoplán a v skladbe znejú rôzne gitarové efekty. Refrén sa vám okamžite dostane do krvi a čoskoro si začnete podupávať nohou do rytmu. Nasledujúci kúsok, „Burn The Remembrance“, ma ohromil vynikajúcou gitarovou melodickou linkou, ktorá tvorí ústrednú časť skladby. V jej priebehu sa objavuje aj gitarový wah efekt spolu s perkusiami a to všetko napokon zaniká v postupnom stišovaní pesničky, až kým sa z reproduktorov nezačnú šíriť tóny sedmičky „Wealth“. Opäť úžasné striedanie tvrdých gitarových pasáží s pokojnými časťami a najmä chytľavá atmosféra spolu s melódiou. Určité prekvapenie predstavuje ôsmy kúsok, „One Year From Now“, ktorý sa nesie v mimoriadne kľudnom duchu a ešte k tomu v rytme valčíka. Nebola by to však Katatonia, keby aj tu nedošlo k chvíľkovému besneniu. Ďalším skladbám rozhodne niet čo vytknúť – každá má poslucháčovi čo povedať. Musím sa však pozastaviť nad jedenástym trackom s označením „Evidence“. Opäť ide o skladbu plnú prekvapení, gitarových efektov, nadupaného refrénu a mimoriadne silnej atmosféry. Predposledný výtvor, „Omerta“, je druhá, relatívne pokojná balada na albume. Celé majstrovské dielo napokon uzatvára inštrumentálne outro, ktoré nám síce na optimizme ani trochu nepridá, no taký je už údel albumov od Katatonie.

Nuž. Dostali sme sa na záver novinky Viva Emptiness. Iste ste postrehli, že album ma dokázal mimoriadne zaujať a osloviť. Istotne sa tak stalo i vďaka textom, ktoré v Renkseho podaní donútia každého poslucháča spozornieť a započúvať sa. Celkovo si dovolím tvrdiť, že Viva Emptiness je doteraz najlepší album od kapely Katatonia, a tak by ste si ho nemali nechať ujsť.

Nový materiál v sebe aj zásluhou textov ukrýva okrem smútku tiež akési nepríjemné napätie a agresivitu neustále hroziacu výbuchom. Fred Norrman a Anders Nystrom predvádzajú ukážkovú prácu s gitarami nielen v nosných motívoch, často na pozadí spolu s klávesami geniálne dotvárajú atmosféru. Klávesy sú tento krát vo vybraných momentoch viac v popredí a asi najvýraznejšie ich počuť počas „One Year From Now“ a „A Premonition“. Renkseho prejav sa ako jediný v porovnaní s predchádzajúcim počinom prakticky nezmenil a vlastne mu niet čo vyčítať, pretože práve jeho hlas sa k Viva Emptiness dokonale hodí.

Jednotlivé skladby sú postavené na výrazných gitarových riffoch ako napríklad úvodná „Ghost Of The Sun“ (ktorej úvodný riff vzdialene pripomenie posledný klip Metallica - „I Disappear“), na Katatoniu neslýchane podmanivé tvrdé pasáže v „Will I Arive“, „Burn The Remembrance“ a „Wealth“, kde dochádza k striedaniu spomínaných tvrdých možno metalových gitár s melodickými a rockovejšími postupmi. Za rozvíjanie odkazu LFDGD možno považovať veci „Sleeper“, „Criminals“ nesúce sa v prevažne kľudnejších polohách, nestrácajúc pritom na intenzite a naliehavosti. Omračujúco pôsobia výrazne temnejšie a asi najprecítenejšie skladby ako „A Premonition“, „One Year From Now“ (smutný takmer valčík s klavírom a sláčikmi zahranými cez klávesy) a bezchybná mierne baladická „Omerta“. Po niekoľkých rokoch Katatonia nahrali aj jednu inštrumentálnu skladbu - mohutnou a symfonizujúcou (klávesy) „Inside The City Of Glass“ dokázali prekvapiť aj v samom závere Viva Emptiness. Z Renkseho textov klasicky cítiť osobné zážitky a pocity, len tento krát pôsobia viac záhadne a hmlisto. Samostatnou kapitolou je obal a úprava bookletu od Travisa Smitha, ktorý sa ako vždy trafil do nálady hudby, dokonca po zhliadnutí pôsobivých ilustrácií v booklete mám pocit akoby boli súčasťou samotnej hudby.

Viva Emptiness je skutočný klenot rockovej hudby, ktorý znie rovnako moderne i presvedčivo úprimne. Intenzita tejto hudby je za posledné obdobie po náladovej stránke porovnateľná snáď len s posledným albumom Britov Anathema. Napriek zachovaniu vlastných postupov Katatonia dokázala prísť s niečím novým, v mnohom prekvapivým a o riadny kus zvýšila náskok pred početnými epigónmi, ktorým chýba potrebná naliehavosť a úprimnosť. Viva Emptiness je soundtrack nepríjemnej depresívnej reality plný pocitov, nádejí a sklamaní. Nech žije prázdnota!
10/10